Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2025

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre prvý štvrťrok 2025 sú uvedené do 29. marca v „zimnom“ čase (SEČ) a od 30. marca v „letnom“ čase (LSEČ).

Fázy Mesiaca

Zatmenia Slnka a Mesiaca

Úplné zatmenie Mesiaca 14. marca 2025.

Viditeľné bude z Južnej a Severnej Ameriky, Atlantického oceánu, západnej Európy a západnej Afriky. Zo Slovenska bude pozorovateľné len ako polotieňové zatmenie ráno pred západom Mesiaca.

Čiastočné zatmenie Slnka 29. marca 2025.

Viditeľné bude zo severovýchodnej Ameriky, severnej časti Atlantického oceánu, Európy a severnej časti Ruska. Zo Slovenska bude v najväčšej fáze zakrytých od 7,5% (východ Slovenska) po 10,5% (západ Slovenska) slnečného disku.

Viditeľnosť planét

Vo prvom štvrťroku 2025 sú podmienky na pozorovanie planét výborné. Merkúr bude dobre pozorovateľný v druhej polovici februára a začiatkom marca na večernej oblohe. Venuša bude pozorovateľná na večernej oblohe. Planéty Mars a Jupiter budú viditeľné prakticky celé noci, Saturn bude pozorovateľný na večernej oblohe s výnimkou marca. Mimoriadnym úkazom bude zákryt Saturna Mesiacom.

Merkúr – začiatkom januára vychádza hodinu pred východom Slnka, neskôr sa podmienky pozorovateľnosti zhoršujú. Vo februári bude pozorovateľný až koncom mesiaca večer tesne po západe Slnka. Najlepšie podmienky na pozorovanie Merkúra budú 8. marca, keď bude v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka až 18 stupňov. V druhej polovici marca sa stratí vo večernom súmraku.

Venuša – bude celý prvý štvrťrok pozorovateľná na večernej oblohe, pričom podmienky na pozorovanie sa budú postupne zhoršovať. V januári zapadá 4 hodiny po západe Slnka, v polovici februára 3 hodiny a v polovici marca už necelú hodinu po západe Slnka. Najlepšie pozorovateľná bude 10. januára, keď bude od Slnka vzdialená až 47 stupňov. 11. a 12. marca sa na oblohe Venuša mimoriadne priblíži k Merkúru.

Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné, v januári a februári bude na oblohe prakticky celú noc, v marci bude zapadať okolo 4. hodiny ráno. 14. januára a 9. februára bude Mars na oblohe bližšie k Mesiacu ako zdanlivý priemer mesačného kortúča.

Jupiter – podmienky na pozorovanie sú výborné. V januári zapadá okolo 5. hodiny, vo februári  okolo 3. hodiny a v marci jednu hodinu po polnoci.

Saturn – bude viditeľný v prvej polovici štvrťroka na večernej oblohe, podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. V januári zapadá okolo 21. hodiny, vo februári okolo 19. hodiny. V marci je na oblohe v blízkosti Slnka, celý mesiac nepozorovateľný. 4. januára medzi 18. a 20. hodinou dôjde na juhozápadnej oblohe k zákrytu Saturna Mesiacom. Saturn sa skryje za neosvetlenú časť Mesiaca a po viac ako hodine sa znovu objaví zpoza osvetleného okraja.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Január – ranná obloha  (poloha Mesiaca 16. januára)

Január – večerná obloha

Február – ranná obloha  (poloha Mesiaca 14. februára)

Február – večerná obloha

Marec – ranná obloha

Marec – večerná obloha

Kométy

V prvom štvrťroku 2025 očakávame len 1 kométu. Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS), v októbri 2024 viditeľná voľným okom, už bude objektom na pozorovanie len pre stredne veľké ďalekohľady. V prípade objavu novej doteraz neznámej kométy doplníme tieto novinky o aktuálne informácie.

C/2023 A3  (Tsuchinshan–ATLAS)

Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) je kométa z Oortovho oblaku objavená na observatóriu Purple Mountain Observatory v Číne 9. januára 2023 a nezávisle organizáciou ATLAS (Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System) na observatóriu Sutherland v Južnej Afrike 22. februára 2023. Dodatočne bola kométa nájdená aj na predobjavových snímkach z 9. apríla 2022. Kométa prešla perihéliom vo vzdialenosti 0,39 astronomických jednotiek 27. septembra 2024. Afélium je vo vzdialenosti viac ako 100 000 astronomických jednotiek, sklon dráhy k rovine ekliptiky 139,1º. Najbližšie priblíženie k Zemi bolo 12. októbra 2024 vo vzdialenosti 0,47 astronomických jednotoiek. V dôsledku planetárnych porúch kométa opustí Slnečnú sústavu po mierne hyperbolickej dráhe. Od začiatku roka až do polovice februára, keď jej jasnosť klesne pod 12. magnitúdu, bude kométa C/2023 A3 viditeľná ráno 2 až 3 hodiny pred východom Slnka. Večerná viditeľnosť sa postupne skráti z 3 hodín začiatkom roka na 1 hodinu po západe Slnka v prvej polovici februára. Celý čas bude viditeľná v súhvezdí Orla. Efemerida pre 0 hodín UT:

Vyhľadávacia mapka kométy C/2023 A3 (oranžová čiara s dátumami) v januári a februári 2025 v súhvezdí Orla. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník.

Vysvetlivky k tabuľke:

R.A. ₂₀₀₀           a Decl. ₂₀₀₀ – súradnice kométy na oblohe

El  – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach

Meteorické roje

V prvom štvrťroku 2025 očakávame len jeden významný meteorický roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.

Kvadrantidy – meteorický roj činný od 28. decembra do 12. januára s maximom aktivity 3. januára 2025 popoludní

Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od západu Slnka 3. januára do polnoci 3./4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 90 meteorov za hodinu. Dôvodom krátkeho trvania roja je veľký sklon dráhy meteoroidov voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka, ktorý je podľa nedávnych štúdií P. Jenniskensa v priemere 72 stupňov. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 bolo na radare zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Nie je však tak známy medzi ľuďmi, vzhľadom na pozorovanie v náročných zimných podmienkach. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď kométa 96 P/Machholz alebo asteroid 2003 EH₁, ktorý môže byť vyhasnutým jadrom kométy C/1491 Y1 pozorovanej v Číne, Japonsku a Kórei. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2025 sú podmienky na pozorovanie vynikajúce – pozorovanie v noci maxima nebude rušiť svit Mesiaca, ktorý je v deň maxima len 4 dni po nove.

Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa tiež názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja teraz. Netreba si zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastiera – so slabým rojom Alfa Bootíd aktívnym koncom apríla a nepravidelným rojom Júnových Bootíd s aktivitou koncom júna. Gravitačným pôsobením Jupitera sa prúd meteoroidov spôsobujúci Kvadrantidy postupne posúva preč od dráhy Zeme, takže približne o 1 000 rokov už prachové častice tohto prúdu nebudú vstupovať do zemskej atmosféry a meteorický roj prestane pre pozorovateľov na Zemi existovať.

Radiant meteorického roja Kvadrantíd.