Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2024

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok 2024 sú uvedené do 26. októbra v „letnom“ čase (LSEČ), od 27. októbra v „zimnom“ čase (SEČ).

deň	východ Slnka	západ Slnka	východ Mesiaca	západ Mesiaca
október 05	06^h56^m	18^h21^m	09^h43^m	19^h02^m
október 15	07 11	18 01	17 13	04 04
október 25	07 26	17 42	00 08	15 30
november 05	06 43	16 24	11 11	18 19
november 15	06 59	16 11	15 32	06 24
november 25	07 14	16 01	00 59	13 34
december 05	07 27	15 55	11 19	19 43
december 15	07 36	15 55	15 27	08 08
december 25	07 42	15 59	02 06	12 19

Fázy Mesiaca

nov	02. október	01. november	01. december
prvá štvrť	10. október	09. november	08. december
spln	17. október	15. november	15. december
posledná štvrť	24. október	23. november	22. december
nov			30. december

Zatmenia Slnka a Mesiaca

Prstencové zatmenie Slnka 2. októbra 2024.

Viditeľné bude v južnej časti Tichého oceánu a Južnej Amerike. Zo Slovenska nebude pozorovateľné ani ako čiastočné.

Viditeľnosť planét

Vo štvrtom štvrťroku sú podmienky na pozorovanie planét výborné. Merkúr bude pozorovateľný v druhej polovici novembra na večernej a v druhej polovici decembra na rannej oblohe. Venuša bude pozorovateľná na večernej oblohe. Podmienky na pozorovanie vonkajších planét Marsu, Jupitera a Saturna sú výborné, planéty budú pozorovateľné väčšinu noci.

Merkúr – v októbri je nepozorovateľný. V novembri bude viditeľný vo večernom súmraku, 16. novembra bude vzdialený 22 stupňov od Slnka, bude zapadať hodinu po západe Slnka. V decembri bude v druhej polovici mesiaca viditeľný na rannej oblohe, 25. decembra bude vzdialený 22 stupňov od Slnka, bude vychádzať hodinu a tri štvrte pred Slnkom.

Venuša – bude celý štvrtý štvrťrok pozorovateľná na večernej oblohe, pričom podmienky na pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. V prvej polovici októbra zapadá hodinu po západe Slnka, koncom októbra hodinu a pol a v novembri až dve a pol hodiny po západe Slnka. V druhej polovici decembra zapadá takmer 3 hodiny po západe Slnka.

Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné, v októbri bude viditeľný na rannej oblohe, neskôr prakticky celú noc. V októbri bude vychádzať hodinu pred polnocou, v novembri okolo 21. hodiny a v decembri už okolo 19. hodiny.

Jupiter – podmienky na pozorovanie sú výborné. V októbri bude vychádzať okolo 21. hodiny, v novembri pred 18. hodinou a v decembri bude pozorovateľný celú noc.

Saturn – bude viditeľný celý štvrtý štvrťrok na večernej oblohe, podmienky na pozorovanie sú výborné. V októbri zapadá okolo 4. hodiny, v novembri 1 hodinu po polnoci a v decembri zapadá 1 hodinu pred polnocou.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Október – ranná obloha

Október – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)

November – ranná obloha

November – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)

December – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra)

December – večerná obloha

Meteorické roje

Vo štvrtom štvrťroku 2024 očakávame 6 významných rojov. Priaznivé podmienky na pozorovanie má v roku 2024 meteorický roj Drakoníd, priemerné podmienky na pozorovanie majú Južné Tauridy a Ursidy. Pozorovanie Orioníd, Severných Tauríd, Leoníd a Geminíd bude počas maxima ich aktivity rušiť svit Mesiaca, preto uvidíme len najjasnejšie meteory.

Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 8. októbra 2024

Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2024 priaznivé - Mesiac bude v čase maxima 2 dni pred prvou štvrťou.

Radiant meteorického roja Drakoníd.

Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra 2024

Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch meteorov možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy kométy 1P/Halley. V maxime aktivity je možné vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2024 nie sú priaznivé – Mesiac bude v čase maxima 4 dni po splni.

Radiant meteorického roja Orioníd.

Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýraznými maximami 10. októbra a 12. novembra 2024

Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Maximum južnej vetvy očakávame 10. októbra, severnej vetvy 12. novembra 2024. V prípade južnej vetvy sú podmienky na pozorovanie priemerné – Mesiac bude v čase maxima v prvej štvrti. V prípade severnej vetvy sú podmienky na pozorovanie nepriaznivé – Mesiac je v čase maxima 3 dni pred splnom.

Radianty meteorického roja Tauríd. Vľavo radiant severnej vetvy, vpravo radiant južnej vetvy.

Leonidy – od 6. do 30. novembra s maximom aktivity 17. novembra 2024

Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi meteorov v noci 12./13. novembra 1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské meteorické dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované aj 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime je možné vidieť okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2024 nie sú priaznivé – Mesiac bude v čase maxima 2 dni po splni.

Radiant meteorického roja Leoníd.

Geminidy – meteorický roj činný od 4. do 17. decembra s maximom aktivity 14. decembra

Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov, keďže hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov. Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Vzhľadom k tomu, že materským telesom je asteroid, meteorický roj v jeho dráhe bol vždy podozrivý. C.M. Lisse a J.K. Steckloff v práci publikovanej v časopise Icarus navrhli ako možný alternatívny mechanizmus úniku prachových častíc sublimáciu kamenného povrchu, ktorá je dôsledkom vysokej teploty povrchu (viac ako 1000 kelvinov), keďže Phaethon sa dostáva v perihéliu k Slnku na vzdialenosť len 0,14 astronomickej jednotky. Podmienky na pozorovanie Geminíd nie sú v roku 2024 priaznivé – Mesiac je počas maxima 1 deň pred splnom.

Radiant meteorického roja Geminíd.

U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra 2024

Meteorický roj bol objavený 22. decembra 1945 na Skalnatom Plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 8P/Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2024 priemerné – Mesiac je v čase maxima v poslednej štvrti.

Radiant meteorického roja Ursíd.

Kométy

Vo štvrtom štvrťroku 2024 očakávame 2 kométy. Kým kométa 13P Olbers bude objektom na pozorovanie len pre stredne veľké ďalekohľady, kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) bude v druhej dekáde októbra na hranici viditeľnosti voľným okom.

13P/Olbers

13P/Olbers je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 69 rokov. Kométu objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers 6. marca 1815. Perihéliom prešla 30. júna 2024 vo vzdialenosti 1,18 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je vo vzdialenosti 32,64 astronomických jednotiek za dráhou Neptúna. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 44,6⁰. Jasnejšia ako 12. magnitúda je od polovice februára do konca októbra, celé obdobie je viditeľná aj zo Slovenska. V prvej polovici októbra zapadá 3 hodiny po západe Slnka, neskôr 2 hodiny po západe Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum	R.A. ₂₀₀₀	Decl. ₂₀₀₀	El.	m₁
Október 10	15^h 00^m	+01° 33’	30,6°	11,3
20	15 22	-01 45	26,8	11,7

Vyhľadávacia mapka kométy 13P/Olbers (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Panna a Had.

C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS)

Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) je kométa z Oortovho oblaku objavená na observatóriu Purple Mountain Observatory v Číne 9. januára 2023 a nezávisle organizáciou ATLAS (Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System) na observatóriu Sutherland v Južnej Afrike 22. februára 2023. Dodatočne bola kométa nájdená aj na predobjavových snímkach z 9. apríla 2022. Kométa prešla perihéliom vo vzdialenosti 0,39 astronomickej jednotky 27. septembra 2024. Afélium bolo vo vzdialenosti viac ako 100 000 astronomických jednotiek, sklon dráhy k rovine ekliptiky 139,1º. Najbližšie priblíženie k Zemi bude 12. októbra 2024 vo vzdialenosti 0,47 au. V dôsledku planetárnych porúch kométa opustí Slnečnú sústavu po mierne hyperbolickej dráhe. Jasnejšia ako 12. magnitúda je od konca marca do konca roka. Zo Slovenska bude pozorovateľná od 10. októbra do konca roka. 10. októbra bude viditeľná vo večernom súmraku, zapadne už 40 minút po Slnku. Obdobie pozorovateľnosti sa bude rýchlo predlžovať, koncom októbra bude zapadať až 4 hodiny po Slnku. V novembri bude zapadať okolo 20. hodiny, v decembri okolo 19. hodiny. Vzhľadom na to, že kométa prejde po oblohe veľkú dráhu, vyhľadávaciu mapku sme rozdelili na 2 časti, samostatne október a samostatne november s decembrom. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum	R.A. ₂₀₀₀	Decl. ₂₀₀₀	El.	m₁
Október 10	13^h 09^m	-02° 40’	4,3°	2,6
20	16 25	+02 19	43,0	4,1
30	17 50	+03 38	55,5	5,9
November 09	18 27	+03 56	55,9	7,3
19	18 49	+04 08	52,6	8,3
29	19 05	+04 25	47,9	9,2
December 09	19 18	+04 50	42,8	9,8
19	19 29	+05 23	37,9	10,4
29	19 39	+06 06	33,5	10,9

Vyhľadávacia mapka kométy C/2023 A3 (oranžová čiara s dátumami) v októbri v súhvezdiach Panny, Hada a Hadonosa. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

Vyhľadávacia mapka kométy C/2023 A3 (oranžová čiara s dátumami) v novembri a decembri v súhvezdiach Hadonosa, Hada a Orla. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník.

Vysvetlivky k tabuľkám:

R.A. ₂₀₀₀ a Decl. ₂₀₀₀ – súradnice kométy na oblohe

El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach