Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2021

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

 

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre prvý štvrťrok sú v SEČ do 27. marca 2021, od 28. marca sú údaje v „letnom“ (LSEČ) čase:

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

január 08

07 42

16 13

02 06

12 29

január 18

07 36

16 27

10 31

22 22

január 28

07 26

16 42

16 08

07 36

február 07

07 12

16 58

03 52

12 13

február 17

06 55

17 15

09 26

23 24

február 27

06 37

17 31

17 38

07 08

marec 09

06 17

17 46

04 47

13 05

marec 19

05 56

18 02

08 33

00 29

marec 29

06 35

19 17

20 16

07 15

 

 

Fázy Mesiaca

posledná štvrť

06. január

04. február

06. marec

nov

13. január

11. február

13. marec

prvá štvrť

20. január

19. február

21. marec

spln

28. január

27. február

28. marec

 

Viditeľnosť planét

Po jesennej žatve, keď sa nám všetky planéty predvádzali v plnej kráse, bude prvý štvrťrok 2021 podstatne chudobnejší. V priaznivej polohe na pozorovanie ostane celý čas len Mars a koncom januára Merkúr, ostatné planéty sa budú pohybovať v súmraku buď večer po západe Slnka alebo ráno pred jeho východom.

Merkúr – v druhej polovici januára na večernej oblohe, v poslednej dekáde zapadá takmer 2 hodiny po západe Slnka, vo februári nepozorovateľný, v marci na rannej oblohe tesne pred východom Slnka.

Venuša – v januári ráno tesne pred východom Slnka, vo februári a marci nepozorovateľná.

Mars – veľmi dobre pozorovateľný celý prvý štvrťrok v prvej polovici noci.

Jupiter – v januári a februári nepozorovateľný, v marci na rannej oblohe tesne pred východom Slnka.

Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, v marci bude vychádzať o pol hodiny skôr.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Január – ranná obloha

 

Január – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)

 

Február – ranná obloha

 

Február – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. februára)

 

Marec – ranná obloha

 

Marec – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)

 

Meteorické roje

V prvom štvrťroku očakávame len jeden významný roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.

Kvadrantidy – meteorický roj činný od 1. do 6. januára s maximom aktivity 3. januára

Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od zotmenia 3. januára do polnoci 3./4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín je frekvencia až 45 meteorov za hodinu. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 na radare bolo zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96P/Machholz. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2021 sú podmienky na pozorovanie priemerné – pozorovanie bude čiastočne rušiť Mesiac, ktorý je v čase maxima 4 dni po splni.

Kométy

V prvom štvrťroku 2021 očakávame len jednu kométu jasnejšiu ako 12. magnitúda, ktorá bude pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. V prípade objavu ďalšej jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.

Kométa 141P/Machholz 2

Kométa 141P/Machholz 2 je periodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,33 roka. Bola objavená v roku 1994 počas náhleho zjasnenia spôsobeného rozpadom. Pri návrate v roku 2015 bolo pozorované jadro D veľmi premenlivého vzhľadu a jasnosti. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku roka do konca januára, kedy bude pozorovateľná až 4 hodiny večer po západe Slnka. Perihéliom prešla 16. decembra 2020.

 

Efemerida pre 0 hodín UT:

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

05 01

23 16

-08 12

0,562

0,875

62,1

9,0

10 01

23 53

-07 40

0,537

0,908

65,9

9,4

15 01

00 33

-06 56

0,522

0,946

70,4

9,9

20 01

01 14

-06 00

0,520

0,988

75,2

10,4

25 01

01 54

-04 54

0,529

1,034

80,0

11,0

30 01

02 32

-03 41

0,551

1,082

84,5

11,9

Vysvetlivky:

α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe
Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách
r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách
E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach

 

Vyhľadávacia mapka kométy 141P/Machholz 2