Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre druhý štvrťrok 2022 sú v letnom (LSEČ) čase:
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
apríl 06 |
06h19m |
19h28m |
08h38m |
00h21m |
apríl 16 |
05 59 |
19 43 |
19 27 |
06 04 |
apríl 26 |
05 40 |
19 58 |
04 26 |
14 55 |
máj 05 |
05 25 |
20 11 |
07 53 |
00 16 |
máj 15 |
05 10 |
20 24 |
19 45 |
04 45 |
máj 25 |
04 59 |
20 37 |
03 08 |
15 13 |
jún 04 |
04 51 |
20 47 |
08 39 |
00 27 |
jún 14 |
04 47 |
20 54 |
21 29 |
04 15 |
jún 24 |
04 49 |
20 57 |
02 03 |
16 36 |
nov |
01. apríl |
|
|
prvá štvrť |
09. apríl |
09. máj |
07. jún |
spln |
16. apríl |
16. máj |
14. jún |
posledná štvrť |
23. apríl |
22. máj |
21. jún |
nov |
30. apríl |
30. máj |
29. jún |
Zatmenia Slnka a Mesiaca
Čiastočné zatmenie Slnka 30. apríla 2022 nebude zo Slovenska pozorovateľné.
Úplné zatmenie Mesiaca 16. mája 2022 bude na Slovensku pozorovateľné ako čiastočné. Tieň Zeme zakryje maximálne 41% mesačného kotúča, potom Mesiac zapadne.
začiatok polotieňového zatmenia |
03h32m |
začiatok čiastočného zatmenia |
04 28 |
západ Mesiaca |
05 00 |
Viditeľnosť planét
V druhom štvrťroku sa všetky okom viditeľné planéty postupne presunú na rannú oblohu. Na večernej oblohe bude viditeľný koncom apríla a začiatkom mája len Merkúr, neskôr sa aj ten pripojí k ostatným planétam na rannej oblohe.
Merkúr – bude pozorovateľný v druhej polovici apríla a prvej dekáde mája večer po západe Slnka. 29. apríla bude v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka 20,6 stupňa – budú to najlepšie podmienky na pozorovanie Merkúra v roku 2022. V júni bude viditeľný na rannej oblohe tesne pred východom Slnka.
Venuša – bude celý druhý štvrťrok viditeľná na rannej oblohe. Bude nízko nad obzorom, ale veľmi jasná. Koncom júna bude vychádzať takmer 2 hodiny pred východom Slnka.
Mars – bude celý druhý štvrťrok na rannej oblohe, podmienky na pozorovanie sa postupne zlepšujú. V apríli vychádza 1,5 hodiny pred východom Slnka, koncom júna viac ako 3 hodiny pred východom Slnka.
Jupiter – bude celý druhý štvrťrok na rannej oblohe, podmienky na pozorovanie sa zlepšujú. Koncom apríla vychádza hodinu pred východom Slnka, koncom mája 2 hodiny pred východom Slnka a koncom júna už jednu hodinu po polnoci.
Saturn – bude celý druhý štvrťrok na rannej oblohe, podmienky na pozorovanie sú dobré. V apríli vychádza 1,5 hodiny pred východom Slnka, koncom mája 3 hodiny pred východom Slnka a v druhej polovici júna už pred polnocou.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Apríl – ranná obloha
Apríl – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)
Máj – ranná obloha
Máj – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)
Jún – ranná obloha
Jún – večerná obloha
V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.
Lyridy – meteorický roj činný od 18. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla 2022
Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 au) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2022 sú priemerné – počas maxima aktivity je Mesiac 1 deň pred poslednou štvrťou. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.
Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 21. apríla do 18. mája s maximom aktivity 6. mája 2022
Meteorický roj súvisí rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Je to spôsobené tým, že Halleyova kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2022 sú priaznivé – svit Mesiaca bude rušiť len minimálne, keďže v deň maxima je Mesiac 3 dni pred prvou štvrťou. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.
V druhom štvrťroku 2022 očakávame 5 komét jasnejších ako 12. magnitúda, ktoré budú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi. Najlepšie podmienky na pozorovanie poskytne kométa C/2021 O3 (PanSTARRS), ktorá za priaznivých okolností dosiahne jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom.
19P/Borrelly
Krátkoperiodická kométa 19P/Borrelly patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A.L.N. Borrellym 28. decembra 1904. Perihéliová vzdialenosť je 1,35 au, obežná doba 6,83 roka, odhadované rozmery jadra 8x4x4 km. V roku 2001 ju zo vzdialenosti 2 200 km snímkovala sonda Deep Space 1. Perihéliom prešla 1. februára 2022, jasnejšia ako 12m bude do začiatku mája. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, v apríli bude pomerne vysoko nad obzorom, zapadať bude až okolo polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
Apríl 01 |
04h 23m |
+36°45’ |
60,4° |
9,9 |
11 |
05 01 |
+39 36 |
58,8 |
10,4 |
21 |
05 39 |
+41 34 |
57,2 |
10,9 |
Máj 01 |
06 17 |
+42 41 |
55,4 |
11,5 |
Vyhľadávacia mapka kométy 19P/Borrelly (čiara s dátumami) v súhvezdí Povozníka.
Modrou je vyznačený galaktický rovník.
Kométa C/2021 O3 (PanSTARRS)
Kométa C/2021 O3 bola objavená 26. júla 2021 1,8 m ďalekohľadom Pan-STARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Ide o dynamicky novú kométu prichádzajúcu z Oortovho oblaku. Perihéliom prejde 21. apríla 2022 vo vzdialenosti 0,287 au od Slnka. Pohybuje sa po dráhe so sklonom až 56,8 stupňa. Koncom apríla by mohla dosiahnuť jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom, bude však na oblohe len 15 stupňov od Slnka. Kométa sa priblíži k Zemi 8. mája 2022 na vzdialenosť 0,60 au (90 miliónov km). Keďže pôjde historicky o prvý prechod v blízkosti Slnka, nemožno vylúčiť, že dôjde k rozpadu jadra na niekoľko častí. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sa aj napriek poklesu jasnosti zlepšujú, keďže uhlove sa vzďaľuje od Slnka. Od druhej májovej dekády bude pozorovateľná celú noc, koncom mája bude viditeľná v blízkosti Polárky.
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
Apríl 01 |
01h 08m |
- 01° 05’ |
8,9° |
9,6 |
11 |
01 54 |
- 01 01 |
13,0 |
7,4 |
21 |
02 52 |
+03 21 |
16,6 |
5,0 |
Máj 01 |
03 33 |
+23 47 |
17,0 |
5,8 |
11 |
04 09 |
+53 20 |
37,4 |
7,5 |
21 |
05 41 |
+75 25 |
57,2 |
9,1 |
31 |
10 56 |
+80 53 |
69,5 |
10,5 |
Jún 10 |
13 25 |
+73 29 |
76,7 |
11,6 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2021 O3 PanSTARRS (čiara s dátumami) počas pohybu zo súhvezdia Veľryby do súhvezdia Draka. Modrou je vyznačený galaktický rovník, žltou ekliptika a fialovou nebeský rovník.
22P/Kopff
Krátkoperiodická kométa 22P/Kopff patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A. Kopffom 23. augusta 1906. Perihéliová vzdialenosť je 1,55 au, obežná doba 6,39 roka, odhadovaný priemer jadra 3 km. Perihéliom prešla 18. marca 2022, jasnejšia ako 12m bude do konca júla. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, v druhom štvrťroku bude viditeľná ráno pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
Apríl 01 |
21h 36m |
-13° 47’ |
49,2° |
9,5 |
11 |
22 04 |
-11 43 |
51,8 |
9,6 |
21 |
22 31 |
-09 35 |
54,6 |
9,7 |
Máj 01 |
22 57 |
-07 27 |
57,6 |
9,8 |
11 |
23 22 |
-05 22 |
60,9 |
10,0 |
21 |
23 44 |
-03 24 |
64,5 |
10,2 |
31 |
00 06 |
-01 35 |
68,6 |
10,4 |
Jún 10 |
00 25 |
+00 03 |
73,0 |
10,7 |
20 |
00 43 |
+01 27 |
77,9 |
10,9 |
30 |
00 59 |
+02 36 |
83,3 |
11,2 |
Vyhľadávacia mapka kométy 22P/Kopff (čiara s dátumami) v súhvezdí Vodnára.
Žltou je vyznačená ekliptika a fialovou nebeský rovník.
C/2017 K2 (PANSTARRS)
Neperiodická kométa objavená v máji 2017 vo vzdialenosti 16,1 au od Slnka ďalekohľadom Pan-STARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliom prejde 19. decembra 2022, maximum jasnosti dosiahne v decembri 2022 a januári 2023, keď by mohla byť viditeľná voľným okom. Už vo veľkej vzdialenosti od Slnka bola mimoriadne aktívna, aktivitou pripomína nádhernú kométu C/1995 O1 (Hale-Bopp) z konca 20. storočia. Aj prvé odhady veľkosti jadra (priemer 18 až 25 km) sľubujú koncom roka 2022 nádherné divadlo. Počas celého roka 2022 bude kométa jasnejšia ako 12. magnitúda. V máji a júni bude viditeľná zo Slovenska celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
Apríl 01 |
18h 54m |
+11° 37’ |
85,8 |
9,8 |
11 |
18 55 |
+11 44 |
93,6 |
9,5 |
21 |
18 54 |
+11 48 |
101,8 |
9,2 |
Máj 01 |
18 51 |
+11 43 |
110,5 |
9,0 |
11 |
18 45 |
+11 25 |
119,5 |
8,7 |
21 |
18 36 |
+10 47 |
128,8 |
8,4 |
31 |
18 23 |
+09 38 |
138,0 |
8,1 |
Jún 10 |
18 07 |
+07 54 |
146,2 |
7,8 |
20 |
17 49 |
+05 26 |
151,1 |
7,5 |
30 |
17 28 |
+02 16 |
149,9 |
7,3 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2017 K2 PANSTARRS (čiara s dátumami) v súhvezdiach Orol a Hadonos. Modrou je vyznačený galaktický rovník a fialovou nebeský rovník.
45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková
Periodická kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola 3. decembra 1948 M. Hondom, A. Mrkosom a Ľ. Pajdušákovou. Perihéliová vzdialenosť je 0,53 au, obežná doba 5,27 roka, odhadovaný priemer jadra 1,3 km. Je to materská kométa meteorického roja Alfa Capricornidy. Perihéliom prejde 26. apríla 2022, jasnejšia ako 12m bude od začiatku apríla do polovice mája. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska nie sú priaznivé, bude viditeľná len v druhej polovici mája tesne po západe Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Máj 11 |
04h 30m |
+22° 14’ |
19,2° |
10,5 |
21 |
05 40 |
+24 32 |
25,8 |
12,0 |
Vyhľadávacia mapka kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (čiara s dátumami) v súhvezdí Býka. Modrou je vyznačený galaktický rovník a žltou ekliptika.
Vysvetlivky:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach