Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2024
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre prvý štvrťrok 2024 sú uvedené v stredoeurópskom čase (SEČ) do 30. marca. Od 31. marca sú údaje uvedené v „letnom“ čase (LSEČ).
|
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
|
január 05 |
07h43m |
16h08m |
01h04m |
11h44m |
|
január 15 |
07 39 |
16 21 |
10 08 |
21 37 |
|
január 25 |
07 30 |
16 36 |
16 00 |
07 54 |
|
február 05 |
07 16 |
16 54 |
03 42 |
11 22 |
|
február 15 |
07 00 |
17 10 |
09 20 |
00 47 |
|
február 25 |
06 42 |
17 26 |
18 17 |
07 18 |
|
marec 05 |
06 24 |
17 40 |
03 44 |
10 55 |
|
marec 15 |
06 04 |
17 56 |
08 12 |
01 09 |
|
marec 25 |
05 43 |
18 11 |
18 31 |
05 52 |
Fázy Mesiaca
|
posledná štvrť |
04. január |
03. február |
03. marec |
|
nov |
11. január |
09. február |
10. marec |
|
prvá štvrť |
18. január |
16. február |
17. marec |
|
spln |
25. január |
24. február |
25. marec |
Zatmenia Slnka a Mesiaca
Polotieňové zatmenie Mesiaca 25. marca 2024.
Zatmenie bude viditeľné v Severnej a Južnej Amerike. Zo Slovenska nebude pozorovateľné.
Viditeľnosť planét
V prvom štvrťroku sú podmienky na pozorovanie planét pomerne dobré. Merkúr bude viditeľný v januári ráno a v marci večer. Venuša a Mars budú na rannej oblohe, pričom Venuša ako Zornička bude veľmi jasná. Jupiter a Saturn budú na večernej oblohe, Jupiter bude viditeľný väčšinu noci. 18. januára 2024 o 21. hodine a 14. minúte bude Jupiter na oblohe len 2,2 stupňa od Mesiaca.
Merkúr – začiatkom januára vychádza ráno 1,5 hodiny pred východom Slnka. 12. januára 2024 bude v najväčšej západnej elongácii na oblohe vzdialený až 24 stupňov od Slnka. Potom sa podmienky na pozorovanie zhoršujú, vo februári nie je pozorovateľný. V druhej polovici marca bude viditeľný večer po západe Slnka, v najväčšej východnej elongácii 24. marca 2024 bude na oblohe vzdialený 19 stupňov od Slnka.
Venuša – bude takmer celý prvý štvrťrok veľmi nápadným objektom na rannej oblohe. Začiatkom januára bude vychádzať 3 hodiny pred východom Slnka, koncom januára 2 hodiny pred východom Slnka, koncom februára 1 hodinu pred východom Slnka. V marci bude viditeľná tesne pred východom Slnka v rannom brieždení.
Mars – podmienky na pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. V januári bude vychádzať tesne pred východom Slnka, vo februári a marci 1 hodinu pred východom Slnka.
Jupiter – bude celý prvý štvrťrok na večernej oblohe, podmienky na pozorovanie sú výborné. V januári bude zapadať 1,5 hodiny po polnoci, vo februári okolo polnoci a v marci okolo 22. hodiny.
Saturn – bude celý prvý štvrťrok na večernej oblohe, podmienky na pozorovanie sa budú postupne zhoršovať. V januári bude zapadať 3 hodiny po Slnku, v prvej polovici februára 1,5 hodiny po Slnku, v druhej polovici februára bude viditeľný vo večernom súmraku. V marci nie je pozorovateľný, až koncom mesiaca sa objaví tesne pred východom Slnka.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Január – ranná obloha
Január – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)
Február – ranná obloha
Február – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. februára)
Marec – ranná obloha
Marec – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)
Meteorické roje
V prvom štvrťroku 2024 očakávame len jeden významný meteorický roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.
Kvadrantidy – meteorický roj činný od 28. decembra do 12. januára s maximom aktivity 4. januára 2024 ráno
Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od polnoci 3./4. do poludnia 4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 80 meteorov za hodinu. Dôvodom krátkeho trvania roja je veľký sklon dráhy prúdu meteoroidov voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka, ktorý je podľa nedávnych štúdií P. Jenniskensa v priemere 72 stupňov. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 bolo na radare zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Nie je však tak známy medzi ľuďmi, vzhľadom na pozorovanie v náročných zimných podmienkach. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď kométa 96 P/Machholz alebo asteroid 2003 EH1, ktorý môže byť vyhasnutým jadrom kométy C/1491 Y1 pozorovanej v Číne, Japonsku a Kórei. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2024 sú podmienky na pozorovanie priemerné – pozorovanie v noci maxima bude po polnoci čiastočne rušené svitom Mesiaca v poslednej štvrti.
Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa tiež názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja teraz. Netreba si zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastiera – so slabým rojom Alfa Bootíd aktívnym koncom apríla a nepravidelným rojom Júnových Bootíd s aktivitou koncom júna. Gravitačným pôsobením Jupitera sa prúd meteoroidov spôsobujúci Kvadrantidy postupne posúva preč od dráhy Zeme, takže približne o 1000 rokov už prachové častice tohto prúdu nebudú vstupovať do zemskej atmosféry a meteorický roj prestane pre pozorovateľov na Zemi existovať.
Radiant meteorického roja Kvadrantíd.
Kométy
V prvom štvrťroku 2024 očakávame 6 komét jasnejších ako 12. magnitúda. Na ich pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm. Najlepšie podmienky budú na pozorovanie komét C/2021 S3 (PanSTARRS) a 12P/Pons-Brooks, ktorá sa koncom marca dostane na až hranicu viditeľnosti voľným okom.
C/2017 K2 (PanSTARRS)
Neperiodická kométa C/2017 K2 (PanSTARRS) bola objavená v máji 2017 vo vzdialenosti 16,1 astronomických jednotiek od Slnka ďalekohľadom PanSTARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliom prešla 19. decembra 2022, maximum jasnosti dosiahla v decembri 2022 a januári 2023. Už vo veľkej vzdialenosti od Slnka bola mimoriadne aktívna, aktivitou pripomína nádhernú kométu C/1995 O1 (Hale-Bopp) z konca 20. storočia. Pri postupne klesajúcej jasnosti bude zo Slovenska začiatkom januára pozorovateľná od večera až do 4. hodiny ráno. Koncom januára bude zapadať o 2. hodine ráno a v druhej polovici februára okolo polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Január 02 |
05h 36m |
-02° 50’ |
149,0° |
11,0 |
|
12 |
05 27 |
-01 21 |
142,0 |
11,2 |
|
22 |
05 20 |
+00 11 |
133,1 |
11,4 |
|
Februát 01 |
05 14 |
+01 42 |
123,5 |
11,5 |
|
11 |
05 09 |
+03 12 |
113,6 |
11,7 |
|
21 |
05 07 |
+04 38 |
103,8 |
11,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2017 K2 (červená čiara s dátumami) v súhvezdí Orión.
62P/Tsuchinshan 1
Krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny 62P/Tsuchinshan 1 bola objavená 1. januára 1965 v čínskom observatóriu na Purpurovej hore. Perihéliom v heliocentrickej vzdialenosti 1,38 astronomickej jednotky prešla 25. decembra 2023. Je to kométa s obežnou dobou 6,37 roka a sklonom roviny dráhy 9,7 stupňa. Pri predchádzajúcom návrate nebola pozorovaná z dôvodu nepriaznivých geometrických podmienok (prešla perihéliom na opačnej strane od Slnka voči Zemi). Zo Slovenska bude pozorovateľná od začiatku roka do polovice marca. Lepšie podmienky na pozorovanie sú v druhej polovici noci. V januári vychádza 2 hodiny pred polnocou, vo februári okolo 21. hodiny a v marci už okolo 19. hodiny. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Január 02 |
11h 34m |
+13° 06’ |
111,6° |
9,1 |
|
12 |
12 00 |
+11 44 |
115,2 |
9,2 |
|
22 |
12 20 |
+10 46 |
120,2 |
9,4 |
|
Február 01 |
12 33 |
+10 13 |
126,7 |
9,7 |
|
11 |
12 40 |
+10 04 |
134,8 |
10,1 |
|
21 |
12 40 |
+10 12 |
144,2 |
10,5 |
|
Marec 02 |
12 35 |
+10 25 |
154,4 |
11,0 |
|
12 |
12 27 |
+10 31 |
164,0 |
11,6 |
|
22 |
12 18 |
+10 21 |
168,6 |
12,3 |
Vyhľadávacia mapka kométy 62P/Tsuchinshan 1 (červená čiara s dátumami) v súhvezdiach Lev a Panna.
144P/Kushida
Krátkoperiodická kométa 144P/Kushida patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavil ju 8. januára 1994 Y. Kushida v Yatsugatake South Base Observatory v Japonsku. Perihéliová vzdialenosť je 1,44 astronomickej jednotky, obežná doba 7,60 roka. Perihéliom prejde 25. januára 2024, jasnejšia ako 12. magnitúda bude do konca marca 2024. Zo Slovenska bude viditeľná počas väčšiny noci. Začiatkom roka zapadne 3 hodiny po polnoci, na konci obdobia viditeľnosti 2 hodiny po polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Január 02 |
03h 07m |
+14° 23’ |
127,5° |
10,4 |
|
12 |
03 23 |
+14 32 |
121,2 |
10,4 |
|
22 |
03 44 |
+15 00 |
116,1 |
10,5 |
|
Február 01 |
04 09 |
+15 41 |
111,9 |
10,6 |
|
11 |
04 37 |
+16 24 |
108,5 |
10,9 |
|
21 |
05 07 |
+17 01 |
105,6 |
11,1 |
|
Marec 02 |
05 38 |
+17 27 |
103,0 |
11,5 |
|
12 |
06 09 |
+17 37 |
100,5 |
11,9 |
|
22 |
06 40 |
+17 28 |
97,9 |
12,3 |
Vyhľadávacia mapka kométy 144P/Kushida (červená čiara s dátumami) v súhvezdiach Baran, Býk, Orión a Blíženci. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku, modrá galaktický rovník.
C/2021 S3 (PanSTARRS)
Neperiodická kométa objavená 24. septembra 2021 vo vzdialenosti 8,9 astronomických jednotiek od Slnka ďalekohľadom PanSTARRS 2 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliová vzdialenosť je 1,32 astronomickej jednotky, obežná doba 273 000 rokov. Perihéliom prejde 14. februára 2024, sklon roviny dráhy je 58,5 stupňa. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku roka až do polovice augusta 2024. Celú túto dobu bude viditeľná aj zo Slovenska. V januári vychádza 2 hodiny pred východom Slnka, vo februári 3 hodiny pred východom Slnka, v marci už 1 hodinu po polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Január 02 |
14h 54m |
-37° 28’ |
51,4° |
8,5 |
|
12 |
15 30 |
-34 54 |
53,7 |
8,2 |
|
22 |
16 06 |
-31 14 |
56,3 |
7,9 |
|
Február 01 |
16 40 |
-26 23 |
59,2 |
7,7 |
|
11 |
17 13 |
-20 18 |
62,5 |
7,5 |
|
21 |
17 44 |
-13 02 |
65,9 |
7,4 |
|
Marec 02 |
18 13 |
-04 46 |
69,3 |
7,4 |
|
12 |
18 41 |
+04 08 |
72,4 |
7,5 |
|
22 |
19 06 |
+13 09 |
75,3 |
7,6 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2021 S3 (červená čiara s dátumami) v súhvezdiach Kentaurus, Vlk, Škorpión, Hadonos, Had, Orol a Šíp. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku, modrá galaktický rovník.
12P/Pons-Brooks
12P/Pons–Brooks je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 71 rokov. Kométu objavil 12. júla 1812 Jean-Louis Pons a neskôr ju nezávisle našiel v roku 1883 William Robert Brooks. Perihéliom prejde 21. apríla 2024 vo vzdialenosti 0,78 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je za dáhou Neptúna vo vzdialenosti 33,62 astronomických jednotiek. K Zemi sa najviac priblíži 2. júna 2024 na vzdialenosť 1,54 astronomickej jednotky. Je to jedna z najväčších známych komét s odhadovaným priemerom jadra až 30 km. Bola tiež identifikovaná v čínskych a európskych textoch pri návrate v roku 1385. Pri súčasnom návrate bola nájdená 10. júna 2020 ako objekt 23. magnitúdy za dráhou Saturna. Predpokladá sa, že 12P/Pons–Brooks je materským telesom meteorického roja κ-Drakonidy.
Kométa 12P/Pons-Brooks je známa tým, že náhle zvyšuje svoju jasnosť. Od 19. storočia bolo pozorovaných najmenej sedem významných výbuchov – zvýšení jasnosti. Richard Miles z British Astronomical Association prišiel so smelou hypotézou, že kométa 12P/Pons_Brooks môže byť jednou z 10 až 20 známych veľkých komét s aktívnymi ľadovými sopkami. „Magma“ je v tomto prípade studená zmes tekutých uhľovodíkov a rozpustených plynov, všetko skryté pod povrchom, ktorý má konzistenciu vosku. Tieto ukryté prchavé látky môžu explodovať, keď ich slnečné teplo pri približovaní sa do perihélia dostatočne nahreje. Pri súčasnom návrate už boli zaznamenané 2 veľké výbuchy – 20. júla 2023 a 7. októbra 2023. Kométa bola začiatkom roka 2024 ešte za obežnou dráhou Marsu, heliocentrická vzdialenosť bude klesať až do apríla 2024. Načasovanie je dôležité, pretože 8. apríla 2024 prebehne úplné zatmenie Slnka (zo Slovenska nebude viditeľné). Kométa 12P/Pons-Brooks bude v tom čase už dostatočne jasná, aby ju bolo vidno počas zatmenia na tmavej oblohe aj malými ďalekohľadmi vo vzdialenosti len 25 stupňov od Slnka. Celý prvý štvrťrok 2024 bude jasnejšia ako 12. magnitúda a viditeľná aj zo Slovenska. V januári a februári bude vychádzať okolo 2. hodiny ráno a zapadať okolo 22. hodiny večer. V prvej polovici marca bude vychádzať 2 hodiny pred Slnkom, neskôr už nebude ráno pozorovateľná. Večer však bude aj koncom marca zapadať až 3 hodiny po západe Slnka. V poslednej dekáde marca sa jasnosť zvýši na hranicu viditeľnosti voľným okom. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Január 02 |
19h 40m |
+37° 45’ |
62,0° |
11,2 |
|
12 |
20 10 |
+37 54 |
60,4 |
10,7 |
|
22 |
20 44 |
+38 08 |
58,5 |
10,1 |
|
Február 01 |
21 22 |
+38 16 |
56,0 |
9,4 |
|
11 |
22 06 |
+38 04 |
52,9 |
8,8 |
|
21 |
22 53 |
+37 15 |
49,1 |
8,1 |
|
Marec 02 |
23 44 |
+35 30 |
44,4 |
7,3 |
|
12 |
00 34 |
+32 35 |
39,1 |
6,5 |
|
22 |
01 24 |
+28 24 |
33,5 |
5,8 |
Vyhľadávacia mapka kométy 12P/Pons-Brooks (červená čiara s dátumami) v súhvezdiach Labuť, Jašterica, Androméda a Ryby. Modrou čiarou je znázornený galaktický rovník.
13P/Olbers
13P/Olbers je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 69 rokov. Kométu objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers 6. marca 1815. Perihéliom prejde 30. júna 2024 vo vzdialenosti 1,18 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je vo vzdialenosti 32,64 astronomických jednotiek za dráhou Neptúna. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 44,6⁰. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od polovice februára do začiatku októbra, celé obdobie bude viditeľná aj zo Slovenska. Vo februári bude viditeľná na večernej oblohe, zapadať bude 5 hodín po západe Slnka, koncom marca 3 hodiny po západe Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Február 21 |
02h 58m |
+00° 48’ |
71,6° |
11,9 |
|
Marec 02 |
03 06 |
+04 20 |
64,3 |
11,6 |
|
12 |
03 15 |
+07 55 |
57,5 |
11,3 |
|
22 |
03 27 |
+11 32 |
51,1 |
10,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy 13P/Olbers (červená čiara s dátumami) v súhvezdí Veľryba.
Vysvetlivky k tabuľkám:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach