Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2023

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre druhý štvrťrok 2023 sú v „letnom“ (LSEČ) čase:

deň	východ Slnka	západ Slnka	východ Mesiaca	západ Mesiaca
apríl 10	06^h12^m	19^h34^m	00^h10^m	07^h59^m
apríl 20	05 52	19 48	06 00	20 24
apríl 30	05 34	20 03	14 07	03 56
máj 10	05 18	20 17	01 11	08 37
máj 20	05 04	20 31	05 10	21 55
máj 30	04 54	20 42	15 17	02 45
jún 09	04 49	20 51	01 01	10 33
jún 19	04 47	20 56	05 12	22 39
jún 29	04 50	20 57	16 40	01 35

Fázy Mesiaca

spln	06. apríl	05. máj	04. jún
posledná štvrť	13. apríl	12. máj	10. jún
nov	20. apríl	19. máj	18. jún
prvá štvrť	27. apríl	27. máj	26. jún

Zatmenia Slnka a Mesiaca

V druhom štvrťroku nastane 1 zatmenie Slnka a 1 zatmenie Mesiaca.

Hybridné zatmenie Slnka 20. apríla.

Zatmenie Slnka 20. apríla bude viditeľné v juhovýchodnej Ázii, v Austrálii a na Novom Zélande. Zatmenie nazývame hybridným, keď počas jedného úkazu sa vyskytne aj fáza úplného zatmenia aj fáza prstencového zatmenia. Zatmenie prebehne ako úplné, len v úzkych okrajových pásoch bude viditeľné ako prstencové. Prstencové zatmenie Slnka vzniká vtedy, keď počas zatmenia je Mesiac príliš vzdialený od Zeme, jeho uhlový priemer na oblohe je menší a okolo mesačného disku žiari tenký prstenec neprekrytého Slnka. Zo Slovenska nebude toto zatmenie viditeľné ani ako čiastočné.

Ilustračný obrázok:

Prstencové zatmenie odfotografoval v Afrike 10. mája 2013 Fabrizio Melandri.

Polotieňové zatmenie Mesiaca 5. mája

Zatmenie bude viditeľné v Afrike, Európe, Ázii a v Austrálii. Zo Slovenska bude toto zatmenie viditeľné ako polotieňové, ale až druhá polovica, keďže Mesiac vychádza až o 20^h11^m. Koniec zatmenia bude o 21^h31^m. Slnko zapadne o 20^h10^m, celé zatmenie prebehne v súmraku a nízko nad obzorom, bude preto veľmi zle pozorovateľné.

Viditeľnosť planét

V druhom štvrťroku sú podmienky na pozorovanie planét priemerné. Na večernej oblohe budú celý čas dobre viditeľné Venuša a Mars a v apríli aj Merkúr. Na pozorovanie Jupitera nie sú priaznivé podmienky, koncom obdobia sa zlepší viditeľnosť Saturna na rannej oblohe.

Merkúr – bude pozorovateľný v apríli na večernej oblohe, 12. apríla bude v najväčšej východnej elongácii, zapadať bude jeden a pol hodiny po Slnku. V máji a júni je prakticky nepozorovateľný – vychádza tesne pred východom Slnka.

Venuša – bude veľmi nápadným objektom na večernej oblohe. V apríli a máji bude zapadať viac ako 3 hodiny po západe Slnka, koncom júna 2 hodiny po západe Slnka.

Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné. Celý druhý štvrťrok bude pozorovateľný veľkú časť noci. V apríli bude zapadať 2 hodiny po polnoci, v máji 1 hodinu po polnoci a v júni okolo polnoci.

Jupiter – v apríli a máji nebude pozorovateľný. V júni bude viditeľný v rannom brieždení, vychádza tesne pred východom Slnka.

Saturn – podmienky na pozorovanie sa postupne zlepšujú. V apríli vychádza tesne pred východom Slnka, v máji už 2 hodiny pred východom Slnka a v júni po polnoci.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Apríl– ranná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)

Apríl – večerná obloha

Máj– ranná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)

Máj – večerná obloha

Jún – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. júna)

Jún– večerná obloha

Kométy

V druhom štvrťroku 2023 očakávame 2 kométy jasnejšie ako 12. magnitúda. Na ich pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm. Kométa C/2021 T4 (Lemmon) sa koncom júna zjasní, škoda len, že potom už nebude až do začiatku septembra zo Slovenska viditeľná.

C/2020 V2 (ZTF)

Neperiodická kométa C/2020 V2 bola objavená bola 31. októbra 2020 B.T. Bolinom v rámci tímu Zwicky Transient Facility. Perihéliová vzdialenosť je 2,23 au, perihéliom prejde 8. mája 2023. Jasnejšia ako 12^m bude do novembra 2023. V apríli a máji bude na oblohe blízko Slnka a preto nepozorovateľná, podmienky na pozorovanie zo Slovenska sa zlepšia v júni. V júni vychádza 2 hodiny po polnoci, najvyšie nad obzorom a najlepšie viditeľná bude tesne pred svitaním. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum	R.A. ₂₀₀₀	Decl. ₂₀₀₀	El.	m₁
Jún 09	03^h 00^m	+19° 36’	29,5°	10,9
19	03 05	+17 39	38,4	10,9
29	03 09	+15 28	47,7	10,8

Vyhľadávacia mapka kométy C/2020 V2 (čiara s dátumami) v súhvezdí Barana. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

C/2021 T4 (Lemmon)

Dlhoperiodická kométa C/2021 T4 (Lemmon) bola objavená 7. októbra 2021 na observatóriu Mount Lemmon. Perihéliová vzdialenosť je 1,48 au, obežná doba 352 000 rokov. Kométa je na retrográdnej dráhe so sklonom 160,7 stupňa. Perihéliom prejde 31. júla 2023, jasnejšia ako 12^m bude od polovice mája do konca septembra 2023. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska nebudú priaznivé, v máji a júni bude viditeľná ráno krátko pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum	R.A. ₂₀₀₀	Decl. ₂₀₀₀	El.	m₁
Máj 20	00^h 44^m	-12° 10’	54,9	11,7
30	00 44	-13 33	64,7	11,2
Jún 09	00 41	-15 51	75,5	10,7
19	00 33	-19 43	87,9	10,1
29	00 14	-26 35	103,3	9,3

Vyhľadávacia mapka kométy C/2021 T4 (čiara s dátumami) v súhvezdí Veľryby.

Vysvetlivky k tabuľkám:

R.A. ₂₀₀₀ a Decl. ₂₀₀₀ – súradnice kométy na oblohe

E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach

Meteorické roje

V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.

Lyridy – meteorický roj činný od 18. do 25. apríla s maximom aktivity 23. apríla 2023

Meteorický roj pozorovaný každoročne, súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 au) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2023 sú výborné – počas maxima aktivity bude Mesiac 3 dni po nove. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.

Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 21. apríla do 18. mája s maximom aktivity 6. mája 2023

Meteorický roj súvisí rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Je to spôsobené tým, že Halleyova kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2023 nie sú priaznivé – svit Mesiaca bude silno rušiť, keďže v deň maxima je Mesiac 1 deň po splne. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.