Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre tretí štvrťrok sú v „letnom“ čase (SEČ + 1 hod.):
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
júl 8 |
05 00 |
20 53 |
11 47 |
00 08 |
júl 18 |
05 09 |
20 45 |
21 56 |
06 24 |
júl 28 |
05 21 |
20 34 |
01 36 |
17 14 |
august 7 |
05 34 |
20 20 |
13 20 |
23 53 |
august 17 |
05 48 |
20 03 |
21 15 |
07 23 |
august 27 |
06 01 |
19 44 |
01 50 |
18 04 |
september 6 |
06 15 |
19 24 |
14 40 |
23 35 |
september 16 |
06 29 |
19 03 |
20 22 |
08 24 |
september 26 |
06 43 |
18 42 |
03 06 |
18 01 |
nov |
02. júl |
01. august |
|
prvá štvrť |
09. júl |
07. august |
06. september |
spln |
16. júl |
15. august |
14. september |
posledná štvrť |
25. júl |
23. august |
22. september |
nov |
|
30. august |
28. september |
Počas splnu 16. júla bude zo Slovenska viditeľné čiastočné zatmenie Mesiaca. Mesiac 16. júla vychádza o 20h40m. Čiastočné zatmenie začne o 22h01m, maximálna fáza zatmenia, počas ktorej bude tieň Zeme zakrývať 65% mesačného kotúča nastane o 23h31m. Mesiac vyjde z tieňa Zeme o 00h59m. Už v čase východu Mesiaca sa bude tento nachádzať v polotieni Zeme, z ktorého vyjde ešte pred svojim západom o 02h17m. Zemský polotieň je však voľným okom pozorovateľný len za výnimočne kvalitných pozorovacích podmienok. Jednotlivé zatmenia sa líšia farbou a svetlosťou tieňa. Závisí to na stave zemskej atmosféry, cez ktorú prechádzajú slnečné lúče. Napr. po silnej erupcii sopky, keď je zemská atmosféra zaprášená popolčekom, býva tieň veľmi tamvý. Relatívnu tmavosť zatmení hodnotí tzv. Danjonova škála.
Priebeh čiastočného zatmenia Mesiaca 16. júla 2019
Merkúr – v júli nepozorovateľný, v auguste viditeľný ráno pred východom Slnka, v septembri nepozorovateľný.
Venuša – v júli viditeľná ráno tesne pred východom Slnka, v auguste a septembri nepozorovateľná.
Mars – v júli viditeľný večer tesne po západe Slnka, v auguste a septembri nepozorovateľný.
Jupiter – v júli viditeľný celú noc s výnimkou času tesne pred východom Slnka, v auguste viditeľný v prvej polovici noci, v septembri zapadá pred polnocou.
Saturn – v júli a auguste viditeľný celú noc, 9. júla je v opozícii voči Slnku, v septembri viditeľný celú noc s výnimkou času tesne pred východom Slnka.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Júl - ranná obloha
Júl - večerná obloha
August - ranná obloha
August - večerná obloha
September - ranná obloha
September - večerná obloha
Delta Aquaridy - od 14. júla do 3. septembra s maximom aktivity 29. júla
Meteorický roj, ktorého materské teleso nie je známe. Delta Aquaridy sú jedným z deviatich hlavných meteorických rojov. Dráha Delta Aquaríd vyplývajúca z fotografických pozorovaní má extrémne malú hodnotu vzdialenosti perihélia, len 0,09 AU. Delta Aquaridy patria k ekliptikálnym rojom, preto pozorujeme ich severnú a južnú vetvu. Radiant roja leží v blízkosti hviezdy delta v súhvezdí Vodnára. Geocentrická rýchlosť Delta Aquaríd je 41 km/s, patria k stredne rýchlym rojom. Prvé záznamy o pozorovani Delta Aquaríd sú z 19. júla 714. V maxime aktivity možno uvidieť 15 meteorov za hodinu.
Alfa Kaprikornidy – od 15. júla do 21. augusta s maximom aktivity 30. júla
Meteorický roj pravdepodobne súvisí s periodickou kométou 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Radiant Kaprikorníd leží v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca. Kaprikornidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 23 km/s. V maxime aktivity možno uvidieť 10 meteorov za hodinu.
Perzeidy – od 15. júla do 23. septembra s maximom aktivity 12. augusta
Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu. Roj je činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Šírka prúdu je cca 65 miliónov km. Centrálne vlákno je pomerne úzke (cca 10 miliónov km) – za 4 dni okolo maxima stretne Zem 62% všetkých Perzeíd. Pozorovanie v blízkosti maxima bude rušiť Mesiac, ktorý bude len 3 dni pred splnom.
Kométa C/2018 W2 (Africano)
Kométa bola objavená 27. novembra 2018 ako objekt 18,3 magnitúdy. Perihéliom prejde 5. septembra 2019 vo vzdialenosti 1,45 AU od Slnka. Ide o neperiodickú kométu na mierne hypebolickej dráhe (excentricita = 1,00078) so sklonom 116,6 stupňa k rovine ekliptiky.
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
Mesiac |
08 20 |
03 59 |
+57 35 |
1,287 |
1,474 |
78,8 |
11,7 |
0,83 |
08 30 |
03 25 |
+55 45 |
1,026 |
1,458 |
91,4 |
11,2 |
0,00 |
09 09 |
02 29 |
+50 54 |
0,773 |
1,455 |
109,0 |
10,6 |
0,78 |
09 19 |
01 08 |
+37 18 |
0,566 |
1,467 |
136,3 |
9,9 |
0,80 |
09 29 |
23 43 |
+09 32 |
0,497 |
1,492 |
168,4 |
9,7 |
0,00 |
Periodická kométa 289P/Blanpain
Periodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,4 roka bola objavená v roku 1819. V ďalších návratoch nebola pozorovaná, nezávisle bola objavená až pri návratoch v rokoch 2003 a 2014. Perihéliom by mala prejsť 20. decembra 2019. Podmienky na pozorovanie sú excelentné, je však veľká neistota ako sa kométa bude chovať, keďže od objavu pred 200 rokmi nebola nikdy jasnejšia ako 17,6m.
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
Mesiac |
08 30 |
23 46 |
-16 14 |
0,771 |
1,755 |
160,5 |
11,9 |
0,00 |
09 09 |
23 38 |
-18 24 |
0,669 |
1,663 |
165,2 |
11,3 |
0,78 |
09 19 |
23 25 |
-20 44 |
0,587 |
1,570 |
160,5 |
10,8 |
0,80 |
09 29 |
23 10 |
-22 52 |
0,523 |
1,478 |
149,8 |
10,3 |
0,00 |