Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2020

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase do 24. októbra 2020, od 25. októbra sú údaje v SEČ:

Fázy Mesiaca

Viditeľnosť planét

Merkúr – v októbri je nepozorovateľný, v novembri a prvej dekáde decembra bude viditeľný ráno pred východom Slnka.

Venuša – bude výborne pozorovateľná celý štvrtý štvrťrok. Celý čas bude viditeľná na rannej oblohe, v októbri vychádza už 4 hodiny pred východom Slnka.

Mars – v októbri bude viditeľný celú noc, v novembri zapadá 3 hodiny pred východom Slnka, v decembri bude viditeľný do 2. hodiny po polnoci.

Jupiter – bude viditeľný celý štvrťrok na večernej oblohe, v októbri zapadá 1 hodinu pred polnocou, v novembri okolo 20. hodiny a v decembri pred 19. hodinou.

Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, ktorý sa k Saturnu na oblohe stále približuje. Ich najväčšie priblíženie (konjunkcia) nastane 21. decembra 2020 bezprostredne po západe Slnka, keď budú na oblohe vzdialené len šesť uhlových minút (približne 1/5 priemeru mesačného disku). Konjunkcie Jupitera a Saturna sa opakujú približne po 20 rokoch. Tohtoročná tesná konjunkcia je však vzácny jav, keďže posledné takéto tesné priblíženie týchto dvoch planét nastalo v roku 1623 a znovu sa vyskytne až v roku 2080.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Október – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)

Október – večerná obloha

November – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)

November – večerná obloha

December – ranná obloha

December – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra), Jupiter a Saturn sú znázornené, vzhľadom na malú vzdialenosť, jedným krúžkom.

Meteorické roje

Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 8. októbra

Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Počas maxima bude pozorovanie čiastočne rušiť Mesiac, ktorý bude 2 dni pred poslednou štvrťou.

Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra

Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy 1P/Halley. V maxime je možno vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac bude v maxime 2 dni pred prvou štvrťou.

Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýrazným maximom na prelome mesiacov

Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná dráhe krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Počas maxima nie sú priaznivé podmienky na pozorovanie – Mesiac je v splni.

Leonidy – od 15. do 20. novembra s maximom aktivity 17. novembra

Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi 12/13.11.1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime vidno okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac je 2 dni po nove.

Geminidy – meteorický roj činný približne 6 dní okolo maxima 14. decembra

Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov. Hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov.

Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac je v nove.

U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra

Meteorický roj bol objavený 22.12.1945 na Skalnatom plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú priemerné – Mesiac je počas maxima v prvej štvrti.

Kométy

Vo štvrtom štvrťroku 2020 očakávame dve kométy, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi.

C/2020 P1 ( NEOWISE )

Objavená 2. augusta 2020 ako objekt 19. magnitúdy družicou Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer (NEOWISE). Počas prechodu perihéliom 20. októbra 2020 vo vzdialenosti 0,34 astronomickej jednotky zjasní na 8,5 magnitúdy. Koncom októbra a začiatkom novembra bude pozorovateľná aj zo Slovenska na rannej oblohe.

Kométa 141P/Machholz 2

Kométa 141P/Machholz 2 je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,33 roka. Bola objavená v roku 1994 počas náhleho zjasnenia spôsobeného rozpadom. Pri návrate v roku 2015 bolo pozorované jadro D veľmi premenlivého vzhľadu a jasnosti. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od 10. novembra do konca roka, kedy bude pozorovateľná 2 až 3 hodiny večer nad západným obzorom. Perihéliom prejde 15. decembra. Efemerida pre 0 hodín UT:

Vysvetlivky:

α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe

Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách

r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách

E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach