Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2020

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase do 24. októbra 2020, od 25. októbra sú údaje v SEČ:

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

október 10

06 53

18 01

23 28

15 08

október 20

07 08

17 42

11 43

20 11

október 30

06 24

16 24

16 20

04 49

november 09

06 40

16 09

23 52

13 55

november 19

06 55

15 57

11 37

19 51

november 29

07 09

15 48

15 28

05 55

december 09

07 21

15 45

00 12

13 08

december 19

07 29

15 46

11 18

21 05

december 29

07 33

15 53

15 11

06 59

Fázy Mesiaca

spln

01. október

 

 

posledná štvrť

10. október

08. november

08. december

nov

16. október

15. november

14. december

prvá štvrť

23. október

22. november

22. december

spln

31. október

30. november

30. december

Viditeľnosť planét

Merkúr – v októbri je nepozorovateľný, v novembri a prvej dekáde decembra bude viditeľný ráno pred východom Slnka.

Venuša – bude výborne pozorovateľná celý štvrtý štvrťrok. Celý čas bude viditeľná na rannej oblohe, v októbri vychádza už 4 hodiny pred východom Slnka.

Mars – v októbri bude viditeľný celú noc, v novembri zapadá 3 hodiny pred východom Slnka, v decembri bude viditeľný do 2. hodiny po polnoci.

Jupiter – bude viditeľný celý štvrťrok na večernej oblohe, v októbri zapadá 1 hodinu pred polnocou, v novembri okolo 20. hodiny a v decembri pred 19. hodinou.

Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, ktorý sa k Saturnu na oblohe stále približuje. Ich najväčšie priblíženie (konjunkcia) nastane 21. decembra 2020 bezprostredne po západe Slnka, keď budú na oblohe vzdialené len šesť uhlových minút (približne 1/5 priemeru mesačného disku). Konjunkcie Jupitera a Saturna sa opakujú približne po 20 rokoch. Tohtoročná tesná konjunkcia je však vzácny jav, keďže posledné takéto tesné priblíženie týchto dvoch planét nastalo v roku 1623 a znovu sa vyskytne až v roku 2080.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Október – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)

Október – večerná obloha

November – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)

November – večerná obloha

December – ranná obloha

December – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra), Jupiter a Saturn sú znázornené, vzhľadom na malú vzdialenosť, jedným krúžkom.

Meteorické roje

Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 8. októbra

Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Počas maxima bude pozorovanie čiastočne rušiť Mesiac, ktorý bude 2 dni pred poslednou štvrťou.

Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra

Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy 1P/Halley. V maxime je možno vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac bude v maxime 2 dni pred prvou štvrťou.

Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýrazným maximom na prelome mesiacov

Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná dráhe krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Počas maxima nie sú priaznivé podmienky na pozorovanie – Mesiac je v splni.

Leonidy – od 15. do 20. novembra s maximom aktivity 17. novembra

Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi 12/13.11.1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime vidno okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac je 2 dni po nove.

Geminidy – meteorický roj činný približne 6 dní okolo maxima 14. decembra

Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov. Hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov.

Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú výborné – Mesiac je v nove.

U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra

Meteorický roj bol objavený 22.12.1945 na Skalnatom plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú priemerné – Mesiac je počas maxima v prvej štvrti.

Kométy

Vo štvrtom štvrťroku 2020 očakávame dve kométy, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi.

C/2020 P1 ( NEOWISE )

Objavená 2. augusta 2020 ako objekt 19. magnitúdy družicou Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer (NEOWISE). Počas prechodu perihéliom 20. októbra 2020 vo vzdialenosti 0,34 astronomickej jednotky zjasní na 8,5 magnitúdy. Koncom októbra a začiatkom novembra bude pozorovateľná aj zo Slovenska na rannej oblohe.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

10 26

13 12

+06 15

0,885

0,382

22,5

10,4

10 28

13 20

+07 44

0,943

0,410

24,3

10,8

10 30

13 28

+08 43

1,002

0,443

25,7

11,2

11 01

13 35

+09 20

1,058

0,480

26,8

11,6

11 03

13 42

+09 42

1,114

0,518

27,7

11,9

Kométa 141P/Machholz 2

Kométa 141P/Machholz 2 je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,33 roka. Bola objavená v roku 1994 počas náhleho zjasnenia spôsobeného rozpadom. Pri návrate v roku 2015 bolo pozorované jadro D veľmi premenlivého vzhľadu a jasnosti. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od 10. novembra do konca roka, kedy bude pozorovateľná 2 až 3 hodiny večer nad západným obzorom. Perihéliom prejde 15. decembra. Efemerida pre 0 hodín UT:

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

11 10

18 50

-10 35

1,104

0,987

55,9

12,0

11 15

19 06

-10 31

1,061

0,945

54,7

11,4

11 20

19 22

-10 24

1,014

0,907

53,8

10,8

11 25

19 40

-10 15

0,964

0,873

53,1

10,2

11 30

20 00

-10 04

0,912

0,846

52,8

9,6

12 05

20 21

-09 51

0,858

0,826

52,7

9,2

12 10

20 43

-09 38

0,803

0,813

52,9

8,8

12 15

21 07

-09 24

0,749

0,808

53,5

8,6

12 20

21 33

-09 10

0,696

0,811

54,5

8,5

12 25

22 02

-08 55

0,648

0,823

56,1

8,5

12 30

22 34

-08 38

0,604

0,869

58,4

8,7

Vysvetlivky:

α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe

Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách

r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách

E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach