Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2020
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre druhý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase:
|
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
|
apríl 3 |
06 24 |
19 24 |
13 11 |
04 20 |
|
apríl 13 |
06 04 |
19 39 |
01 20 |
09 41 |
|
apríl 23 |
05 45 |
19 54 |
06 17 |
20 15 |
|
máj 3 |
05 27 |
20 09 |
14 48 |
04 00 |
|
máj 13 |
05 12 |
20 23 |
01 46 |
10 27 |
|
máj 23 |
05 00 |
20 35 |
05 34 |
21 25 |
|
jún 2 |
04 52 |
20 46 |
16 31 |
03 14 |
|
jún 12 |
04 48 |
20 54 |
01 14 |
11 33 |
|
jún 22 |
04 48 |
20 57 |
05 37 |
22 16 |
Fázy Mesiaca
|
|
01. apríl |
|
|
|
|
08. apríl |
07. máj |
05. jún |
|
|
15. apríl |
14. máj |
13. jún |
|
|
23. apríl |
22. máj |
21. jún |
|
|
30. apríl |
30. máj |
28. jún |
Polotieňové zatmenie Mesiaca 5. júna 2020
Zatmenie bude viditeľné na väčšine územia Európy (aj v ďalších častiach sveta, najmä južnej pologule), zo Slovenska bude pozorovateľný takmer celý priebeh s výnimkou úplného začiatku. Podmienky pozorovania sú nepriaznivé – prvá fáza prebehne ešte cez deň, zvyšok počas súmraku.
Priebeh zatmenia:
|
začiatok polotieňového zatmenia |
19 hod 46 min |
|
východ Mesiaca |
20 hod 34 min |
|
západ Slnka |
20 hod 49 min |
|
najväčšia fáza |
21 hod 25 min |
|
koniec polotieňového zatmenia |
23 hod 04 min |
V najväčšej fáze zatmenia bude v polotieni ponorených 57% mesačného disku. Keďže ide o polotieňové zatmenie, Mesiac bude stále viditeľný, len spodná časť bude tmavšia ako horný okraj, ktorý do polotieňa nevstúpi. Pokles jasnosti Mesiaca pri polotieňovom zatmení nie je veľký a tak vzhľadom na letnú atmosféru znečistenú prachovými časticami a vodnou parou nemusí byť zníženie jasu mesačného disku v tomto období voľným okom vôbec viditeľné.
Prstencové zatmenie Slnka 21. júna 2020
Na krajnom juhovýchode Slovenska bude toto zatmenie viditeľné ako čiastočné. Najlepšie bude viditeľné v okolí Čiernej nad Tisou – v maxime bude však zakrytých len 0,1% slnečného disku. Začiatok čiastočného zatmenia je ráno v čase 07:33, maximálna fáza 07:45 a koniec čiastočného zatmenia v čase 07:58. Pri pozorovaní použite projekciu a chráňte si zrak účinným slnečným filtrom, ináč môže dojsť k vážnemu poškodeniu zraku.
Viditeľnosť planét
Merkúr – v apríli a prvej polovici mája bude nepozorovateľný. V druhej polovici mája a prvej polovici júna bude viditeľný večer po západe Slnka.
Venuša – v apríli bude veľmi dobre pozorovateľná na večernej oblohe, zapadá až 4 hodiny po západe Slnka. Do konca mája sa viditeľnosť bude postupne zhoršovať. Koncom júna bude viditeľná ráno 1 hodinu pred východom Slnka.
Mars – celý čas bude viditeľný na rannej oblohe, koncom mája vychádza už 2 hodiny po polnoci, v júni bude viditeľný celú druhú polovicu noci.
Jupiter – v apríli viditeľný na rannej oblohe, koncom mája a začiatkom júna vychádza o polnoci. V druhej polovici júna bude viditeľný celú noc.
Saturn – v apríli bude viditeľný na rannej oblohe, v máji bude vychádzať stále skôr a podmienky na pozorovanie sa budú zlepšovať. V druhej polovici júna bude viditeľný celú noc.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Apríl – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)
Apríl – večerná obloha
Máj – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)
Máj – večerná obloha
Jún – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. júna)
Jún – večerná obloha
Meteorické roje
Lyridy – meteorický roj činný od 19. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla
Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá menej ako týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 AU) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia.
Podmienky na pozorovanie v roku 2020 sú veľmi dobré – počas maxima aktivity je Mesiac v nove. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.
Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 21. apríla do 12. mája s maximom aktivity 5. mája
Meteorický roj súvisí rovnako ako Orionidy s periodickou Halleyovou kométou. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Radiant lezi v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2020 nie sú priaznivé – v deň maxima je Mesiac 2 dni pred splnom.
Kométy
V druhom štvrťroku 2020 očakávame dve jasné kométy, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi. Celkom nie je vylúčený ani opätovný objav stratenej kométy 85D/Boethin.
Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS)
Dlhoperiodická kométa objavená na Havajských ostrovoch v septembri 2017 vo vzdialenosti 9 astronomických jednotiek sa stále približuje k Slnku a Zemi a zjasňuje. Perihéliom prejde 4. mája. Maximálna jasnosť sa očakáva v prvej polovici mája. V druhom štvrťroku sú veľmi dobré podmienky na pozorovanie – v apríli a máji je cirkumpolárna, teda viditeľná počas celej noci.
|
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
|
04 05 |
03 15 |
+69 59 |
1,763 |
1,665 |
67,7 |
8,4 |
|
04 10 |
03 36 |
+71 30 |
1,755 |
1,650 |
67,2 |
8,4 |
|
04 15 |
04 03 |
+73 00 |
1,745 |
1,637 |
67,0 |
8,4 |
|
04 20 |
04 36 |
+74 22 |
1,733 |
1,628 |
66,9 |
8,3 |
|
04 25 |
05 17 |
+75 29 |
1,721 |
1,621 |
67,1 |
8,3 |
|
04 30 |
06 06 |
+76 11 |
1,707 |
1,616 |
67,5 |
8,2 |
|
05 05 |
07 02 |
+76 17 |
1,694 |
1,615 |
68,0 |
8,2 |
|
05 10 |
07 59 |
+75 37 |
1,682 |
1,617 |
68,7 |
8,2 |
|
05 15 |
08 51 |
+74 11 |
1,672 |
1,621 |
69,4 |
8,2 |
|
05 20 |
09 36 |
+72 03 |
1,664 |
1,628 |
70,1 |
8,2 |
|
05 25 |
10 13 |
+69 21 |
1,660 |
1,638 |
70,9 |
8,2 |
|
05 30 |
10 43 |
+66 13 |
1,659 |
1,650 |
71,7 |
8,3 |
|
06 04 |
11 08 |
+62 45 |
1,664 |
1,665 |
72,3 |
8,3 |
|
06 09 |
11 28 |
+59 03 |
1,674 |
1,683 |
72,9 |
8,4 |
|
06 14 |
11 46 |
+55 11 |
1,690 |
1,725 |
73,3 |
8,5 |
|
06 19 |
12 01 |
+51 13 |
1,713 |
1,749 |
73,5 |
8,5 |
|
06 24 |
12 14 |
+47 13 |
1,742 |
1,776 |
73,5 |
8,6 |
|
06 29 |
12 26 |
+43 13 |
1,779 |
1,665 |
73,2 |
8,7 |
Snímka kométy C/2017 T2 PANSTARRS získaná Rolandom Ligustrim 24.11.2019.
Kométa C/2019 Y4 (ATLAS)
Kométa bola objavená 28. decembra 2019 programom Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System. Počas apríla a prvej polovice mája bude zjasňovať až takmer na úroveň viditeľnosti voľným okom. Neskôr síce bude jasná, ale zle pozorovateľná pre malú uhlovú vzdialenosť od Slnka.
|
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
|
04 05 |
07 26 |
+68 09 |
1,032 |
1,401 |
87,1 |
10,0 |
|
04 10 |
06 55 |
+67 16 |
1,016 |
1,307 |
80,7 |
9,7 |
|
04 15 |
06 27 |
+66 01 |
0,998 |
1,210 |
74,4 |
9,3 |
|
04 20 |
06 03 |
+64 28 |
0,978 |
1,110 |
68,1 |
8,9 |
|
04 25 |
05 41 |
+62 39 |
0,955 |
1,007 |
61,7 |
8,4 |
|
04 30 |
05 22 |
+60 32 |
0,928 |
0,900 |
55,3 |
7,9 |
|
05 05 |
05 02 |
+58 01 |
0,896 |
0,790 |
48,5 |
7,2 |
|
05 10 |
04 43 |
+54 48 |
0,860 |
0,675 |
41,3 |
6,5 |
|
05 15 |
04 22 |
+50 24 |
0,823 |
0,556 |
33,3 |
5,5 |
Kométa 85D/1985 T2 (Boethin)
Kométa 85D/Boethin je periodická kométa Jupiterovej rodiny objavená v roku 1975. Posledný krát bola pozorovaná v marci 1986, pri návratoch v roku 1997 a 2008 nebola pozorovaná. Predpokladá sa, že kométa sa rozpadla a zanikla. V prípade, ak by sa predsa objavila, bola by jasnejšia ako 12. magnitúda od začiatku mája až do polovice októbra. V máji a júni by bola pozorovateľná ráno krátko pred východom Slnka.
|
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
|
05 10 |
23 56 |
-00 44 |
2,005 |
1,575 |
50,8 |
12,0 |
|
05 15 |
00 11 |
+01 05 |
1,941 |
1,532 |
51,5 |
11,6 |
|
05 20 |
00 26 |
+02 58 |
1,881 |
1,489 |
52,0 |
11,3 |
|
05 25 |
00 43 |
+04 54 |
1,825 |
1,447 |
52,3 |
11,0 |
|
05 30 |
00 59 |
+06 52 |
1,773 |
1,407 |
52,4 |
10,7 |
|
06 04 |
01 17 |
+08 53 |
1,725 |
1,368 |
52,5 |
10,4 |
|
06 09 |
01 35 |
+10 54 |
1,683 |
1,332 |
52,3 |
10,1 |
|
06 14 |
01 54 |
+12 55 |
1,645 |
1,297 |
52,0 |
9,8 |
|
06 19 |
02 14 |
+14 53 |
1,613 |
1,265 |
51,6 |
9,6 |
|
06 24 |
02 34 |
+16 47 |
1,586 |
1,235 |
51,1 |
9,3 |
|
06 29 |
02 56 |
+18 35 |
1,564 |
1,209 |
50,6 |
9,1 |
Vysvetlivky:
α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe
Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách
r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách
E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach