Čo môžete vidieť na oblohe v treťom štvrťroku 2021

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre tretí štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase:

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

júl 07

04 56

20 54

02 39

19 01

júl 17

05 06

20 47

19 00

00 10

júl 27

05 18

20 36

22 44

08 54

august 06

05 31

20 21

02 41

19 37

august 16

05 45

20 04

15 11

23 53

august 26

05 59

19 45

21 39

10 07

september 05

06 13

19 25

03 44

19 16

september 15

06 27

19 04

16 36

00 10

september 25

06 41

18 43

20 40

11 16

Fázy Mesiaca

 

 posledná štvrť

01. júl

 

 

 nov

10. júl

08. august

07. september

 prvá štvrť

17. júl

15. august

13. september

 spln

24. júl

22. august

21. september

 posledná štvrť

31. júl

30. august

29. september

 

Viditeľnosť planét

Podmienky na pozorovanie planét v treťom štvrťroku sú len priemerné. Veľmi dobre budú viditeľné planéty Jupiter a Saturn. Merkúr, Venuša a Mars sú buď nepozorovateľné alebo viditeľné za podpriemerných podmienok.

 

Merkúr – bude v prvých dvoch dekádach júla pozorovateľný ráno pred východom Slnka. V auguste je nepozorovateľný, v septemberi zapadá tesne po západe Slnka, podmienky na jeho pozorovanie nie sú priaznivé.

 

Venuša – viditeľná celý tretí štvrťrok vo večernom súmraku tesne po západe Slnka. Nevzdiali sa však dostatočne od Slnka na tmavú oblohu.

 

Mars – pozorovateľný v júli na večernej oblohe, pozorovacie podmienky sa postupne zhoršujú s približovaním k Slnku. V auguste a septembri nie je pozorovateľný.

 

Jupiter – koncom júla vychádza už pred 22. hodinou. V auguste a septembri pozorovateľný celú noc. 20. augusta bude v opozícii so Slnkom. Bude veľmi jasným objektom, keďže jeho vzdialenosť od Zeme len o málo presiahne 4 astronomické jednotky.

 

Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, celý štvrťrok vychádza o tri štvrte  hodiny skôr.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

 

Júl – ranná obloha

 

Júl – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. júla)

 

August– ranná obloha

 

August – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. augusta)

 

 

September – ranná obloha

 

September – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. septembra)

 

Meteorické roje

V treťom štvrťroku očakávame tri významné roje. Najznámejší meteorický roj Perzeidy má v roku 2021 veľmi dobré podmienky na pozorovanie.

Delta Aquaridy - meteorický roj činný od 12. júla do 23. augusta s maximom aktivity 30. júla 2021

Meteorický roj, ktorého materské teleso nie je známe. Delta Aquaridy sú jedným z deviatich hlavných meteorických rojov. Dráha Delta Aquaríd vyplývajúca z fotografických pozorovaní má extrémne malú hodnotu vzdialenosti perihélia (najbližšieho bodu dráhy ku Slnku), len 0,09 astronomických jednotiek. Delta Aquaridy patria k ekliptikálnym rojom, preto pozorujeme ich severnú a južnú vetvu. Radiant roja leží v blízkosti hviezdy delta v súhvezdí Vodnára. Geocentrická rýchlosť Delta Aquaríd je 41 km/s, patria k stredne rýchlym rojom. Prvé záznamy o pozorovani Delta Aquaríd sú z 19. júla 714. V maxime aktivity možno uvidieť 15 meteorov za hodinu. V roku 2021 sú podmienky na pozorovanie priemerné – v čase maxima bude Mesiac deň pred poslednou štvrťou.

Alfa Kaprikornidy – meteorický roj činný od 3. júla do 15. augusta s maximom aktivity 30. júla 2021

Meteorický roj pravdepodobne súvisí s periodickou kométou 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Radiant Kaprikorníd leží v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca. Kaprikornidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 23 km/s. V maxime aktivity možno uvidieť 10 meteorov za hodinu. V roku 2021 sú podmienky na pozorovanie priemerné – v čase maxima bude Mesiac deň pred poslednou štvrťou.

Perzeidy – meteorický roj činný od 15. júla do 23. septembra s maximom aktivity 12. augusta 2021

Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu. Roj je činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Šírka prúdu je cca 65 miliónov km. Centrálne vlákno je pomerne úzke (cca 10 miliónov km) – za 4 dni okolo maxima stretne Zem 62% všetkých Perzeíd. Podmienky na pozorovanie v blízkosti maxima sú v roku 2021 priaznivé, Mesiac bude v maxime 4 dni po nove.

Kométy

V treťom štvrťroku 2021 očakávame tri kométy jasnejšie ako 12. magnitúda, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi. V prípade objavu jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.

4P/Faye

Periodická kométa 4P/Faye patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola H. Fayem 23. novembra 1843. Perihéliová vzdialenosť je 1,62 astronomickej jednotky, obežná doba 7,48 roka, odhadovaný priemer jadra 3,5 km. Perihéliom prejde 9. septembra 2021, jasnejšia ako 12m bude od začiatku septembra do polovice decembra. V septembri bude zo Slovenska pozorovateľná v druhej polovici noci. Efemerida pre 0 hodín UT:

dátum

α  [h m]

δ  [° ’]

Δ  [AU]

r  [AU]

E  [°]

m1

09  01

04  50

+18  49

1,358

1,621

85,1

11,8

09  11

05  16

+18  17

1,292

1,619

88,7

11,7

09  21

05  40

+17  25

1,230

1,624

92,7

11,6

 

Vyhľadávacia mapka kométy 4P/Faye

  

8P/Tuttle

Periodická kométa 8P/Tuttle patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola H.P. Tuttlom 5. januára 1858. 8P/Tuttle je materskou kométou meteorického roja Ursíd, ktorý bol objavený na Skalnatom plese 22.12.1945 A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Perihéliová vzdialenosť je 1,03 au, obežná doba 13,6 roka, odhadovaný priemer jadra 4,5 km. Perihéliom prejde 27. augusta 2021, jasnejšia ako 12m bude od polovice júla do konca novembra. V júli a auguste bude zo Slovenska pozorovateľná ráno tesne pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT: 

dátum

α  [h m]

δ  [° ’]

Δ  [AU]

r  [AU]

E  [°]

m1

07  14

  06  13

+34  08

2,116

1,228

21,5

 12,0

07  24

06  48

+29  13

2,039

1,154

21,3

 11,1

07  29

07  05

+26  25

2,003

1,122

21,5

 10,7

08  03

07  22

+23  24

1,968

1,093

21,9

 10,2

08  08

07  39

+20  10

1,935

1,070

22,4

   9,8

08  13

07  55

+16  44

1,905

1,051

23,1

   9,4

08  18

08  11

+13  07

1,878

1,037

23,9

   8,9

08  23

08  27

+09  20

1,854

1,029

24,9

   8,5

08  28

08  43

+05  25

1,835

1,026

25,9

   8,8

 

Vyhľadávacia mapka kométy 8P/Tuttle

  

67P/Čurjumov-Gerasimenko

Periodická kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola K.I. Čurjumovom a S.I. Gerasimenkovou 20. septembra 1969. Perihéliová vzdialenosť je 1,24 au a obežná doba 6,44 roka. V rokoch 2014-2016 bola intenzívne skúmaná z bezprostrednej blízkosti sondou Európskej kozmickej agentúry Rosetta. Má veľmi nepravidelný tvar, skladá sa z dvoch lalokov. Väčší lalok má rozmery 4,1 km × 3,3 km × 1,8 km, menší lalok 2,6 km × 2,3 km × 1,8 km. V roku 2021 prejde perihéliom 2. novembra, jasnejšia ako 12m bude od začiatku septembra do konca roka. V septembri bude zo Slovenska viditeľná v druhej polovici noci. Efemerida pre 0 hodín UT:

dátum

α  [h m]

δ  [° ’]

Δ  [AU]

r  [AU]

E  [°]

m1

09  01

03  03

+13  09

0,712

1,431

111,4

11,8

09  06

03  20

+14  33

0,666

1,401

111,9

11,6

09  11

03  38

+15  58

0,625

1,372

112,3

11,4

09  16

03  56

+17  23

0,588

1,344

112,4

11,1

09  21

04  16

+18  47

0,555

1,319

112,4

10,9

09  26

04  37

+20  09

0,525

1,296

112,2

10,7

 

Vyhľadávacia mapka kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko

 

Vysvetlivky:

α  rektascenzia  a  δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe

Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách

r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách

E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach