Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2021
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre druhý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase:
|
deň |
východ Slnka h m |
západ Slnka h m |
východ Mesiaca h m |
západ Mesiaca h m |
|
apríl 08 |
06 15 |
19 31 |
05 25 |
15 31 |
|
apríl 18 |
05 55 |
19 46 |
09 19 |
01 23 |
|
apríl 28 |
05 36 |
20 01 |
22 04 |
06 27 |
|
máj 08 |
05 20 |
20 15 |
04 28 |
16 45 |
|
máj 18 |
05 06 |
20 29 |
10 11 |
01 39 |
|
máj 28 |
04 56 |
20 41 |
23 29 |
06 20 |
|
jún 07 |
04 49 |
20 50 |
03 25 |
17 54 |
|
jún 17 |
04 47 |
20 56 |
11 41 |
01 04 |
|
jún 27 |
04 50 |
20 57 |
23 34 |
07 26 |
Fázy Mesiaca
|
posledná štvrť |
04. apríl |
03. máj |
02. jún |
|
nov |
12. apríl |
11. máj |
10. jún |
|
prvá štvrť |
20. apríl |
19. máj |
18. jún |
|
spln |
27. apríl |
26. máj |
24. jún |
Zatmenie Slnka 10. júna 2021
10. júna 2021 sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a na Zemi budeme môcť pozorovať zatmenie Slnka. Keďže Mesiac bude v tom čase na svojej eliptickej dráhe okolo Zeme pomerne ďaleko od Zeme, jeho zdanlivý priemer na oblohe bude menší ako priemer Slnka a aj počas najväčšej fázy zatmenia, nezakryje celý slnečný kotúč. Aj v miestach s najväčšou fázou (Sibír, Grónsko, severná Kanada) nebude zatmenie úplné, ale prstencové. U nás bude toto zatmenie viditeľné ako čiastočné – na severozápade Slovenska zakryje Mesiac 12% slnečného disku, na juhovýchode 9%. Zatmenie začne o 12h 02m, maximálna fáza bude o 12h 47m, koniec zatmenia 13h 34m.
DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE: V žiadnom prípade sa nepozerajte na Slnko voľným okom, priamo cez ďalekohľad alebo cez slnečné okuliare. Doporučujeme použiť buď kvalitný filter, alebo priemet Slnka cez ďalekohľad na papier alebo špeciálne okuliare, ktoré ochránia Vaše oči pred poškodením.
Ilustračný obrázok:
Prstencové zatmenie Slnka 10. mája 2013 nad Afrikou. Foto: Fabrizio Melandri.
Viditeľnosť planét
Po chudobnom prvom štvrťroku v druhom uvidíme všetky planéty viditeľné voľným okom. Mars, Jupiter a Saturn budú pozorovateľné počas celého obdobia, Merkúr v máji a Venuša v druhej polovici júna.
Merkúr – v apríli a júni je na oblohe blízko Slnka a preto na prežiarenej oblohe nepozorovateľný. Viditeľný bude v máji na večernej oblohe, v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka (22 stupňov) bude 17. mája 2021. V okolí tohto dátumu nastanú najlepšie pozorovacie podmienky na jeho večerné pozorovanie v roku 2021.
Venuša – v apríli a máji nepozorovateľná, v júni viditeľná vo večernom súmraku po západe Slnka.
Mars – pozorovateľný celý druhý štvrťrok na večernej oblohe, pozorovacie podmienky sa postupne zhoršujú s približovaním k Slnku.
Jupiter – v apríli a máji na rannej oblohe, v júni vychádza už okolo polnoci. Počas druhého štvrťroka sa zmenší jeho vzdialenosť od Zeme z 5,67 astronomickej jednotky (au) na 4,49 au, čo sa prejaví na výraznom náraste jeho jasnosti.
Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, celý štvrťrok vychádza o pol hodiny skôr.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Apríl – ranná obloha
Apríl – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)
Máj – ranná obloha
Máj – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)
Jún – ranná obloha
Jún – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. júna)
Kométy
V druhom štvrťroku 2021 očakávame dve kométy jasnejšie ako 12. magnitúda, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi. V prípade objavu jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.
Periodická kométa 7P/Pons-Winnecke
Periodická kométa 7P/Pons–Winnecke patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola historicky najúspešnejším objaviteľom všetkých komét J.L. Ponsom 12. júna 1819 a po stratení znovu nájdená F.A.T. Winneckem 9. marca 1858. Považuje sa za materskú kométu meteorického roja Júnové Bootidy. Perihéliová vzdialenosť je 1,23 au, obežná doba 6,31 roka, odhadovaný priemer jadra 5,2 km. Perihéliom prejde 27. mája 2021, jasnejšia ako 12m bude od začiatku mája do polovice augusta. Od mája do júna bude zo Slovenska pozorovateľná v druhej polovici noci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
|
05 05 |
19 46 |
+02 40 |
0,556 |
1,264 |
104,0 |
11,8 |
|
10 05 |
20 05 |
+00 44 |
0,529 |
1,252 |
104,5 |
11,5 |
|
15 05 |
20 25 |
-01 31 |
0,505 |
1,243 |
105,2 |
11,2 |
|
20 05 |
20 44 |
-04 05 |
0,485 |
1,237 |
106,1 |
10,9 |
|
25 05 |
21 04 |
-06 58 |
0,468 |
1,235 |
107,1 |
10,6 |
|
30 05 |
21 24 |
-10 06 |
0,456 |
1,235 |
108,2 |
10,3 |
|
04 06 |
21 44 |
-13 27 |
0,447 |
1,238 |
109,5 |
10,0 |
|
09 06 |
22 04 |
-16 55 |
0,443 |
1,244 |
111,0 |
9,7 |
|
14 06 |
22 23 |
-20 27 |
0,442 |
1,254 |
112,6 |
9,4 |
|
19 06 |
22 41 |
-23 57 |
0,445 |
1,266 |
114,3 |
9,6 |
|
24 06 |
22 57 |
-27 22 |
0,452 |
1,281 |
116,0 |
9,9 |
|
29 06 |
23 13 |
-30 39 |
0,462 |
1,299 |
117,8 |
10,2 |
Vyhľadávacia mapka kométy 7P/Pons-Winnecke
Periodická kométa 10P/Tempel 2
Periodická kométa 10P/Tempel 2 patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola E.W.L. Tempelom 4. júla 1873. Perihéliová vzdialenosť je 1,41 au, obežná doba 5,3 roka, odhadovaný priemer jadra 10,6 km. Najbližšie popri Zemi prešla v roku 1925 vo vzdialenosti len 0,35 au. V roku 2026 sa opäť priblíži k Zemi na vzdialenosť 0,41 au. V roku 2021 prešla perihéliom 24. marca, jasnejšia ako 12m bude od polovice januára do polovice júna. V máji a júni bude zo Slovenska viditeľná ráno tesne pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
|
15 05 |
01 03 |
-00 29 |
2,137 |
1,513 |
40,3 |
11,1 |
|
25 05 |
01 30 |
+01 30 |
2,134 |
1,553 |
42,9 |
11,4 |
|
04 06 |
01 56 |
+03 16 |
2,130 |
1,597 |
45,8 |
11,7 |
|
14 06 |
02 21 |
+04 49 |
2,123 |
1,646 |
49,0 |
12,0 |
Vyhľadávacia mapka kométy 10P/Tempel 2
Vysvetlivky:
α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe
Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách
r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách
E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach
Meteorické roje
V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.
Lyridy – meteorický roj činný od 19. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla 2021
Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá menej ako týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 au) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2021 nie sú veľmi dobré – pozorovanie bude rušiť Mesiac, ktorý je počas maxima aktivity 2 dni po prvej štvrti. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.
Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 21. apríla do 12. mája s maximom aktivity 6. mája 2021
Meteorický roj súvisí rovnako ako Orionidy s periodickou Halleyovou kométou. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Je to spôsobené skutočnosťou, že Halleyova kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obieha okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o pozorovaní Eta Akvaríd sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2021 sú priaznivé – svit Mesiaca bude rušiť len minimálne, keďže v deň maxima je Mesiac 3 dni po poslednej štvrti. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.