Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre prvý štvrťrok 2023 sú v SEČ do 25. marca, od 26. marca sú údaje v „letnom“ (LSEČ) čase:
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
január 10 |
07h41m |
16h15m |
19h39m |
09h57m |
január 20 |
07 35 |
16 29 |
06 49 |
14 17 |
január 30 |
07 24 |
16 44 |
11 16 |
02 30 |
február 09 |
07 09 |
17 01 |
20 56 |
08 51 |
február 19 |
06 53 |
17 17 |
06 58 |
15 59 |
marec 01 |
06 34 |
17 33 |
11 05 |
03 40 |
marec 11 |
06 14 |
17 49 |
22 24 |
07 42 |
marec 21 |
05 53 |
18 04 |
06 06 |
17 48 |
marec 31 |
06 32 |
19 19 |
12 55 |
04 47 |
spln |
07. január |
05. február |
07. marec |
posledná štvrť |
15. január |
13. február |
15. marec |
nov |
21. január |
20. február |
21. marec |
prvá štvrť |
28. január |
27. február |
29. marec |
Zatmenia Slnka a Mesiaca
V prvom štvrťroku 2023 nenastane ani zatmenie Slnka ani zatmenie Mesiaca.
Viditeľnosť planét
V prvom štvrťroku 2023 sú podmienky na pozorovanie planét dobré. Merkúr je viditeľný ráno pred východom Slnka, ostatné okom viditeľné planéty, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn, budú dlhý čas viditeľné na večernej oblohe.
Merkúr – bude pozorovateľný v druhej polovici januára a prvej polovici februára ráno pred východom Slnka, 30. januára bude v najväčšej západnej elongácii 25 stupňov od Slnka. V marci nie je pozorovateľný.
Venuša – začiatkom januára bude viditeľná vo večernom súmraku a zapadať bude tesne po západe Slnka. Podmienky na pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. Koncom januára bude zapadať 2 hodiny po Slnku, koncom februára a v marci 3 hodiny po Slnku.
Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné. V januári bude na oblohe takmer celú noc, zapadá ráno o 4. hodine, vo februári zapadá o 3. hodine a v marci dve hodiny po polnoci.
Jupiter – podmienky na pozorovanie sú dobré. Začiatkom januára zapadá hodinu pred polnocou, v strede februára okolo 21. hodiny a v marci dve hodiny po západe Slnka. 2. marca vytvorí peknú konfiguráciu s Venušou, keď tieto 2 najjasnejšie planéty budú na oblohe vzdialené len pol uhlového stupňa.
Saturn – podmienky na pozorovanie sú dobré. V januári je na večernej oblohe, začiatkom mesiaca zapadá tri hodiny po Slnku, koncom mesiaca už len hodinu po Slnku. V druhej a tretej dekáde februára je nepozorovateľný, koncom marca vychádza počas brieždenia tesne pred východom Slnka.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Január – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)
Január – večerná obloha
Február – ranná obloha (poloha Mesiaca 14. februára)
Február – večerná obloha
Marec – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)
Marec – večerná obloha
V prvom štvrťroku očakávame len jeden významný roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.
Kvadrantidy – meteorický roj činný od 30. decembra do 7. januára s maximom aktivity 4. januára ráno
Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od polnoci 3./4. do rána 4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 60 meteorov za hodinu. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 na radare bolo zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Nie je však tak známy medzi ľuďmi, vzhľadom na pozorovanie v náročných zimných podmienkach. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96 P/Machholz. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2023 nie sú podmienky na pozorovanie dobré – pozorovanie v čase maxima bude rušené svitom Mesiaca vo fáze 3 dni pred splnom, ktorý zapadne len pol hodiny pred očakávaným vrcholom aktivity roja.
Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa tiež názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja teraz. Netreba si zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastiera – so slabým rojom Alfa Bootíd aktívnym koncom apríla a nepravidelným rojom Júnových Bootíd s aktivitou koncom júna.
V prvom štvrťroku 2023 očakávame 4 kométy jasnejšie ako 12. magnitúda. Na pozorovanie troch z nich potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm, ale kométa C/2022 E3 (ZTF) koncom januára a začiatkom februára výrazne zjasní a bude viditeľná aj malými ďalekohľadmi, v priaznivom priebehu aj voľným okom.
81P/Wild
Krátkoperiodická kométa 81P/Wild patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola P. Wildom 6. januára 1978. Perihéliová vzdialenosť je 1,59 au a obežná doba 6,41 roka. Perihéliom prešla 15. decembra 2022, jasnejšia ako 12m bude do polovice apríla 2023. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priemerné, začiatkom roka vychádza hodinu po polnoci, v druhej polovici marca o polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Január 10 |
14h 56m |
-14° 15’ |
63,3° |
11,4 |
20 |
15 23 |
-15 46 |
67,0 |
11,4 |
30 |
15 48 |
-16 59 |
70,9 |
11,5 |
Február 09 |
16 12 |
-17 53 |
75,3 |
11,5 |
19 |
16 34 |
-18 30 |
80,0 |
11,6 |
Marec 01 |
16 55 |
-18 53 |
85,3 |
11,6 |
11 |
17 12 |
-19 03 |
91,1 |
11,7 |
21 |
17 27 |
-19 03 |
97,5 |
11,8 |
31 |
17 39 |
-18 56 |
104,7 |
11,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy 81P Wild (čiara s dátumami) v súhvezdiach Váhy a Hadonos. Žltou čiarou je vyznačená ekliptika a modrou galaktický rovník.
C/2022 E3 (ZTF)
Neperiodická kométa C/2022 E3 pôvodne klasifikovaná ako asteroid bola objavená 2. marca 2022 v rámci projektu Zwicky Transient Facility 1,22-metrovým robotickým ďalekohľadom na Mt. Palomare. Neskôr H. Sato a ďalší zaznamenali kometárnu aktivitu. Kométa je na retrográdnej dráhe s excentricitou 1,000259, perihélium má vo vzdialenosti 1,11 au od Slnka, sklon dráhy k rovine ekliptiky je 109,2 stupňa. V roku 2023 prejde perihéliom 12. januára, jasnejšia ako 12m bude od začiatku roka do polovice apríla, pričom v druhej polovici januára a prvej polovici februára bude na hranici viditeľnosti voľným okom. Najbližšie popri Zemi prejde 2. februára 2023 vo vzdialenosti 0,284 astronomickej jednotky (42,5 milliónov km), keď by mala byť viditeľná aj voľným okom. Zo Slovenska bude pozorovateľná začiatkom januára celú noc s výnimkou 3 hodín po západe Slnka, neskôr v januári celú noc. V prvej polovici februára bude zapadať 3 hodiny pred východom Slnka, koncom mesiaca už o polnoci, v polovici marca okolo 21. hodiny. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Január 10 |
15h 50m |
+36° 23’ |
77,1° |
7,4 |
20 |
15 36 |
+49 07 |
91,6 |
6,5 |
30 |
11 06 |
+80 09 |
115,9 |
5,5 |
Február 09 |
04 54 |
+33 03 |
115,8 |
6,1 |
19 |
04 39 |
+10 08 |
99,8 |
7,5 |
Marec 01 |
04 38 |
+01 24 |
88,4 |
8,6 |
11 |
04 41 |
-03 00 |
79,5 |
9,5 |
21 |
04 46 |
-05 39 |
71,7 |
10,3 |
31 |
04 52 |
-07 29 |
64,9 |
10,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2022 E3 (čiara s dátumami). Žltou čiarou je vyznačená ekliptika, fialovou nebeský rovník a modrou galaktický rovník.
C/2020 V2 (ZTF)
Neperiodická kométa C/2020 V2 bola objavená bola 31. októbra 2020 B.T. Bolinom v rámci tímu Zwicky Transient Facility. Perihéliová vzdialenosť je 2,23 au, perihéliom prejde 8. mája 2023. Jasnejšia ako 12m bude do novembra 2023. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, kométa bude v januári a februári pozorovateľná celú noc. V marci vychádza o 4. hodine ráno a zapadá o 22. hodine. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Január 10 |
01h 39m |
+73° 39’ |
112,3 |
10,6 |
20 |
01 29 |
+65 33 |
104,7 |
10,6 |
30 |
01 29 |
+58 10 |
95,2 |
10,6 |
Február 09 |
01 33 |
+51 45 |
85,1 |
10,6 |
19 |
01 39 |
+46 21 |
74,8 |
10,7 |
Marec 01 |
01 46 |
+41 52 |
64,6 |
10,7 |
11 |
01 54 |
+38 10 |
54,8 |
10,8 |
21 |
02 02 |
+35 04 |
45,3 |
10,8 |
31 |
02 10 |
+32 28 |
36,1 |
10,8 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2020 V2 (čiara s dátumami) v súhvezdiach Kasiopeja Androméda a Trojuholník. Modrou čiarou je vyznačený galaktický rovník.
96P/Machholz 1
Krátkoperiodická kométa 96P/Machholz 1 bola objavená 12. mája 1986 D. Machholzom. Pri obežnej dobe 5,29 roka prejde perihéliom 31. januára 2023. Okrem malých SOHO komét je to kométa s najmenšou vzdialenosťou perihélia 0,116 au spomedzi všetkých očíslovaných krátkoperiodických komét. Od ostatných krátkoperiodických komét sa tiež líši vysokým sklonom dráhy 57,5 stupňa a veľkou excentricitou 0,962. Priemer jadra je 6,4 km. Od ostatných komét sa líši aj chemickým zložením s nízkym zastúpením uhlíka. Mohlo by to znamenať, že vznikla pri inej hviezde mimo Slnečnej sústavy. V roku 2023 bude jasnejšia ako 12m v januári a februári. Počas prechodu perihéliom môže dosiahnuť až jasnosť 2. magnitúdy, avšak uhlove bude len 6 stupňov od Slnka. Tesne pred východom Slnka by mohla byť viditeľná pár dní okolo 19. februára. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Február 19 |
20h 10m |
-06° 37’ |
29,3° |
11,1 |
Vyhľadávacia mapka kométy 96P/Machholz 1 (čiara s dátumami) v súhvezdí Orla.
Vysvetlivky k tabuľkám:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach