Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2020

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre prvý štvrťrok sú v „zimnom“ (SEČ) čase:

V nedeľu 29. marca 2020 sa zimný čas (SEČ) zmení na letný čas (LSEČ), o 2. hodine zimného času sa hodiny posunú o jednu hodinu dopredu.

Fázy Mesiaca

Polotieňové zatmenie Mesiaca 10. januára 2020

Zatmenie bude viditeľné na väčšine územia Európy (aj v ďalších častiach sveta, najmä východnej pologule), zo Slovenska bude pozorovateľný celý priebeh. Aj večerný čas pozorovania je veľmi vhodný - zatmenie začne o 18. hodine a 8. minúte a bude trvať do 22. hodiny a 12. minúty. V maximálnej fáze zatmenia o 20. hodine a 10. minúte bude v polotieni ponorených 90% mesačného disku. Keďže ide o polotieňové zatmenie, Mesiac bude stále viditeľný, len spodná časť bude tmavšia ako horný okraj, ktorý do polotieňa nevstúpi. Pokles jasnosti Mesiaca pri polotieňovom zatmení nie je veľký, výhodou je, že toto zatmenie nastane v zime, keď je obloha spravidla priezračnejšia.

Viditeľnosť planét

Merkúr – v druhej polovici januára bude viditeľný večer po západe Slnka. Podmienky na pozorovanie sa budú ďalej zlepšovať a 10. februára zapadne až 1,5 hodiny po západe Slnka. Potom sa uhlovo rýchlo priblíži k Slnku. V druhej polovici marca bude viditeľný ráno tesne pred východom Slnka.

Venuša – počas celého prvého štvrťroka bude veľmi dobre pozorovateľná na večernej oblohe, zapadá viac ako 3 hodiny po západe Slnka. Dňa 24. marca je v najväčšej východnej elongácii, koncom marca zapadne až 4,5 hodiny po západe Slnka.

Mars – celý čas bude viditeľný na rannej oblohe, začiatkom februára vychádza o 4. hodine ráno, koncom marca ešte o hodinu skôr.

Jupiter – v januári viditeľný ráno tesne pred východom Slnka. Podmienky na pozorovanie sa budú stále zlepšovať, koncom marca vychádza už 3 hodiny po polnoci.

Saturn – v januári nebude pozorovateľný, 13. januára je v konjunkcii so Slnkom. Vo februári a marci bude viditeľný na rannej oblohe, podmienky na pozorovanie sa budú zlepšovať.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Január – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)

Január – večerná obloha

Február – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. februára)

Február – večerná obloha

Marec – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)

Marec – večerná obloha

Meteorické roje

Kvadrantidy – meteorický roj činný od 1. do 6. januára s maximom aktivity 4. januára

Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví v nociach 3./4. januára a 4./5. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín je frekvencia až 45 meteorov za hodinu. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 na radare bolo zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telsá prichádzajú do úvahy buď asteroid 2003 EH₁, alebo periodická kométa 96 P/Machholz. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2020 sú podmienky na pozorovanie priemerné – pozorovanie bude čiastočne rušiť Mesiac, ktorý je v čase maxima 1 deň po prvej štvrti.

Kométy

V prvom štvrťroku 2020 očakávame len jednu jasnú kométu jasnejšiu ako 12. magnitúda, ktorá bude pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. V prípade objavu jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.

Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS)

Dlhoperiodická kométa objavená na Havajských ostrovoch v septembri 2017 vo vzdialenosti 9 astronomických jednotiek sa stále približuje k Slnku a Zemi a zjasňuje. Maximálna jasnosť sa očakáva až v polovici apríla. Koncom novembra a v decembri 2019 bola cirkumpolárna (z našich zemepisných šírok viditeľná celú noc). V prvom štvrťroku sú veľmi dobré podmienky na pozorovanie.

Vysvetlivky:

α (rektascenzia) a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe

Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách

r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách

E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach