Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2024
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre druhý štvrťrok 2024 sú uvedené v „letnom“ čase (LSEČ).
|
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
|
apríl 05 |
06h20m |
19h27m |
05h13m |
15h00m |
|
apríl 15 |
06 00 |
19 42 |
10 25 |
02 57 |
|
apríl 25 |
05 41 |
19 57 |
22 03 |
05 59 |
|
máj 05 |
05 24 |
20 11 |
04 11 |
16 52 |
|
máj 15 |
05 09 |
20 25 |
11 44 |
02 23 |
|
máj 25 |
04 58 |
20 37 |
23 22 |
05 37 |
|
jún 05 |
04 50 |
20 48 |
03 34 |
20 10 |
|
jún 15 |
04 47 |
20 55 |
14 00 |
01 26 |
|
jún 25 |
04 49 |
20 57 |
23 48 |
08 13 |
Fázy Mesiaca
|
posledná štvrť |
02. apríl |
01. máj |
|
|
nov |
08. apríl |
08. máj |
06. jún |
|
prvá štvrť |
15. apríl |
15. máj |
14. jún |
|
spln |
24. apríl |
23. máj |
22. jún |
|
posledná štvrť |
|
30. máj |
28. jún |
Zatmenia Slnka a Mesiaca
Úplné zatmenie Slnka 8. apríla 2024.
Zatmenie bude viditeľné v Mexiku, USA a Kanade. Zo Slovenska nebude pozorovateľné.
Viditeľnosť planét
V druhom štvrťroku sú podmienky na pozorovanie planét dosť obmedzené. Všetky planéty sa postupne presunú na rannú oblohu. Koncom štvrťroka sa zlepšia možnosti na pozorovanie Marsu a najmä Saturna.
Merkúr – podmienky na pozorovanie nie sú dobré s výnimkou krátkeho obdobia v prvej polovici mája, keď bude viditeľný na rannej oblohe. 9. mája bude síce vzdialený 26 stupňov od Slnka vychádza však bude len necelú hodinu východom Slnka.
Venuša – bude celý druhý štvrťrok na oblohe blízko k Slnku a prakticky nepozorovateľná. Dňa 7. apríla nastane zákryt Venuše Mesiacom. Od nás nebude pozorovateľný, obidve telesá budú pod obzorom.
Mars – podmienky na pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. V apríli bude vychádzať tesne pred východom Slnka, v polovici mája 1,5 hodiny pred Slnkom a v júni viac ako 2 hodiny pred Slnkom.
Jupiter – začiatkom apríla zapadá 3 hodiny po Slnku, koncom apríla bude viditeľný tesne po západe Slnka vo večernom súmraku. V máji nebude pozorovateľný. V júni sa presunie na rannú oblohu, koncom mesiaca bude vychádzať hodinu pred východom Slnka.
Saturn – podmienky na pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. V polovici apríla vychádza hodinu pred východom Slnka, v polovici mája takmer 2 hodiny pred Slnkom a v júni už hodinu po polnoci.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Apríl – ranná obloha
Apríl – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)
Máj – ranná obloha
Máj – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)
Jún – ranná obloha
Jún – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. júna)
Meteorické roje
V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.
Lyridy – meteorický roj činný od 16. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla 2024
Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 au) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2024 sú lepšie na začiatku aktivity, neskôr bude značne rušiť svit Mesiaca, ktorý je 24. apríla v splne. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.
Radiant meteorického roja Lyríd
Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 25. apríla do 23. mája s maximom aktivity 5. mája 2024
Meteorický roj súvisí rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou až 64 km/s. Je to spôsobené tým, že Halleyova kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2024 sú výborné – svit Mesiaca nebude rušiť, keďže Mesiac je 8. mája v nove. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.
Radiant meteorického roja Eta Aquaríd
Kométy
V druhom štvrťroku 2024 očakávame 5 komét jasnejších ako 12. magnitúda. Na ich pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm. Najlepšie podmienky budú na pozorovanie kométy 12P/Pons-Brooks, ktorá bude v prvej polovici apríla na hranici viditeľnosti voľným okom.
12P/Pons-Brooks
12P/Pons–Brooks je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 71 rokov. Kométu objavil 12. júla 1812 Jean-Louis Pons a neskôr ju nezávisle našiel v roku 1883 William Robert Brooks. Perihéliom prejde 21. apríla 2024 vo vzdialenosti 0,78 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je za dáhou Neptúna vo vzdialenosti 33,62 astronomických jednotiek. K Zemi sa najviac priblíži 2. júna 2024 na vzdialenosť 1,54 astronomickej jednotky. Je to jedna z najväčších známych komét s odhadovaným priemerom jadra až 30 km. Bola tiež identifikovaná v čínskych a európskych textoch pri návrate v roku 1385. Pri súčasnom návrate bola nájdená 10. júna 2020 ako objekt 23. magnitúdy za dráhou Saturna. Predpokladá sa, že 12P/Pons–Brooks je materským telesom meteorického roja κ-Drakonidy.
Kométa 12P/Pons-Brooks je známa tým, že náhle zvyšuje svoju jasnosť. Od 19. storočia bolo pozorovaných najmenej sedem významných výbuchov. Richard Miles z British Astronomical Association prišiel so smelou hypotézou, že kométa 12P/Pons-Brooks môže byť jednou z 10 až 20 známych veľkých komét s aktívnymi ľadovými sopkami. „Magma“ je v tomto prípade studená zmes tekutých uhľovodíkov a rozpustených plynov, všetko skryté pod povrchom, ktorý má konzistenciu vosku. Tieto ukryté prchavé látky môžu explodovať, keď ich slnečné teplo pri približovaní sa do perihélia dostatočne nahreje. Pri súčasnom návrate už boli zaznamenané 2 veľké výbuchy – 20. júla 2023 a 7. októbra 2023. Vzdialenosť od Slnka bude klesať až do 21. apríla 2024. Načasovanie je dôležité, pretože 8. apríla 2024 prebehne úplné zatmenie Slnka (zo Slovenska nebude viditeľné). Kométa 12P/Pons-Brooks bude v tom čase už dostatočne jasná, aby ju bolo vidno počas zatmenia na tmavej oblohe vo vzdialenosti len 25 stupňov od Slnka. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude do polovice augusta, zo Slovenska bude pozorovateľná do 20. apríla tesne po západe Slnka vo večernom súmraku. Bude veľmi jasná, počas zvýšení jasnosti viditeľná aj voľným okom. Po prechode perihéliom bude na južnej oblohe od nás nepozorovateľná. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Apríl 01 |
02h 09m |
+23° 04’ |
28,1° |
5,1 |
|
11 |
02 51 |
+16 47 |
24,0 |
4,6 |
|
21 |
03 28 |
+09 55 |
22,7 |
4,4 |
Vyhľadávacia mapka kométy 12P/Pons-Brooks (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Baran a Býk. Žltou čiarou je znázornená ekliptika.
13P/Olbers
13P/Olbers je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 69 rokov. Kométu objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers 6. marca 1815. Perihéliom prejde 30. júna 2024 vo vzdialenosti 1,18 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je vo vzdialenosti 32,64 astronomických jednotiek za dráhou Neptúna. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 44,6⁰. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od polovice februára do začiatku októbra, celé obdobie bude viditeľná aj zo Slovenska. V apríli a máji zapadá 3 hodiny po západe Slnka, začiatkom júna zapadá o polnoci, od polovice júna bude na oblohe celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Apríl 01 |
03h 41m |
+15° 12’ |
45,2° |
10,6 |
|
11 |
03 57 |
+18 53 |
39,9 |
10,2 |
|
21 |
04 16 |
+22 35 |
35,1 |
9,8 |
|
Máj 01 |
04 38 |
+26 18 |
31,2 |
9,3 |
|
11 |
05 04 |
+29 57 |
28,1 |
8,9 |
|
21 |
05 33 |
+33 28 |
26,2 |
8,5 |
|
31 |
06 08 |
+36 44 |
25,5 |
8,1 |
|
Jún 10 |
06 48 |
+39 29 |
26,0 |
7,8 |
|
20 |
07 35 |
+41 27 |
27,5 |
7,6 |
|
30 |
08 26 |
+42 15 |
29,7 |
7,5 |
Vyhľadávacia mapka kométy 13P/Olbers (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Býk, Povozník a Rys. Žltou čiarou je znázornená ekliptika, modrou galaktický rovník.
154P/Brewington
154P/Brewington je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 10,5 roka. Kométu objavil 28. augusta 1992 Howard J. Brewington ako objekt 10. magnitúdy. Pri návrate v roku 2003 bola kométa plošne malá a slabo kondenzovaná. Perihéliom prejde 11. júna 2024 vo vzdialenosti 1,56 astronomickej jednotky od Slnka, afélium je vo vzdialenosti 8,04 astronomických jednotiek od Slnka medzi dráhami Jupitera a Saturna, sklon dráhy k rovine ekliptiky 17,6⁰. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od konca marca do začiatku septembra. Zo Slovenska bude viditeľná koncom mája tesne pred východom Slnka, v júni vychádza už 2 hodiny po polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Máj 31 |
02 23 |
+22 09 |
29,8 |
10,1 |
|
Jún 10 |
02 54 |
+25 32 |
31,7 |
10,1 |
|
20 |
03 26 |
+28 35 |
33,6 |
10,1 |
|
30 |
04 00 |
+31 11 |
35,6 |
10,1 |
Vyhľadávacia mapka kométy 154 P/Brewington (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Barana a Býka. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.
C/2021 S3 (PANSTARRS)
Neperiodická kométa objavená 24. septembra 2021 vo vzdialenosti 8,9 astronomických jednotiek od Slnka ďalekohľadom Pan-STARRS 2 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliová vzdialenosť je 1,32 astronomickej jednotky. Perihéliom prešla 14. februára 2024, sklon roviny dráhy je 58,5 stupňa. V dôsledku planetárnych porúch kométa opustí Slnečnú sústavu po mierne hyperbolickej dráhe. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku roka až do polovice augusta 2024. Celú túto dobu bude viditeľná aj zo Slovenska. V apríli vychádza 1 hodinu pred polnocou. Od mája až do konca obdobia viditeľnosti bude na oblohe celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Apríl 01 |
19h 28m |
+21° 49’ |
77,6° |
7,9 |
|
11 |
19 48 |
+29 47 |
79,5 |
8,1 |
|
21 |
20 05 |
+36 51 |
81,0 |
8,5 |
|
Máj 01 |
20 19 |
+43 00 |
82,4 |
8,8 |
|
11 |
20 29 |
+48 14 |
83,7 |
9,2 |
|
21 |
20 35 |
+53 39 |
85,0 |
9,5 |
|
31 |
20 37 |
+56 15 |
86,5 |
9,8 |
|
Jún 10 |
20 33 |
+59 05 |
88,2 |
10,1 |
|
20 |
20 26 |
+61 08 |
90,1 |
10,4 |
|
30 |
20 14 |
+62 23 |
92,2 |
10,7 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2021 S3 (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Líštička, Labuť a Cefeus. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník.
C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS)
Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) je kométa z Oortovho oblaku objavená na observatóriu Purple Mountain Observatory v Číne 9. januára 2023 a nezávisle organizáciou ATLAS (Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System) na observatóriu Sutherland v Južnej Afrike 22. februára 2023. Dodatočne bola kométa nájdená aj na predobjavových snímkach z 9. apríla 2022. Kométa prejde perihéliom vo vzdialenosti 0,39 astronomickej jednotky 27. septembra 2024. Afélium bolo vo vzdialenosti viac ako 100 000 astronomických jednotiek, sklon dráhy k rovine ekliptiky 139,1º. Najbližšie priblíženie k Zemi bude 12. októbra 2024 vo vzdialenosti 0,47 au. V dôsledku planetárnych porúch kométa opustí Slnečnú sústavu po mierne hyperbolickej dráhe. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od konca marca do konca roka. Zo Slovenska bude pozorovateľná do polovice júla a od 10. októbra do konca roka. Od polovice apríla a v máji bude viditeľná celú noc. V polovici júna zapadá okolo polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Apríl 01 |
14h 32m |
-04° 59’ |
152,5° |
11,7 |
|
11 |
14 13 |
-03 45 |
165,7 |
11,4 |
|
21 |
13 49 |
-02 20 |
170,4 |
11,0 |
|
Máj 01 |
13 23 |
-00 50 |
157,5 |
10,7 |
|
11 |
12 55 |
+00 34 |
141,6 |
10,4 |
|
21 |
12 28 |
+01 43 |
125,6 |
10,2 |
|
31 |
12 05 |
+02 32 |
110,4 |
10,0 |
|
Jún 10 |
11 45 |
+02 57 |
96,1 |
9,7 |
|
20 |
11 29 |
+03 02 |
82,9 |
9,5 |
|
30 |
11 17 |
+02 48 |
70,7 |
9,2 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2023 A3 (oranžová čiara s dátumami) v súhvezdiach Panna a Lev. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.
Vysvetlivky k tabuľkám:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach