Čo môžete vidieť na oblohe v prvom štvrťroku 2022

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre prvý štvrťrok 2022 sú v SEČ do 26. marca, od 27. marca sú údaje v „letnom“ (LSEČ) čase:

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

január 6

07 43

16 10

10 32

20 46

január 16

07 38

16 23

14 37

06 54

január 26

07 28

16 38

01 13

11 12

február 05

07 15

16 55

09 25

22 06

február 15

06 59

17 11

15 35

06 55

február 25

06 41

17 27

03 04

10 57

marec 07

06 21

17 43

08 24

23 19

marec 17

06 01

17 58

16 57

06 08

marec 27

06 40

19 13

04 57

13 09

Fázy Mesiaca

 

 

 nov

02. január

01. február

02. marec

 prvá štvrť

09. január

08. február

10. marec

 spln

18. január

16. február

18. marec

 posledná štvrť

25. január

23. február

25. marec

 

V prvom štvrťroku 2022 nenastane zatmenie Slnka ani zatmenie Mesiaca.

 

Viditeľnosť planét

 V prvom štvrťroku sa všetky okom viditeľné planéty postupne presunú na rannú oblohu. Na večernej oblohe bude viditeľný začiatkom januára Merkúr a do polovice februára Jupiter. V druhej polovici marca vznikne na rannej oblohe pred východom Slnka veľmi zaujímavá a fotogenická konfigurácia, keď budú v súhvezdí Kozorožca v malých vzdialenostiach od seba Venuša, Saturn a Mars.

Merkúr – bude pozorovateľný v prvej polovici januára večer tesne po západe Slnka (v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka bude 7. januára). Vo februári bude na rannej oblohe, v strede mesiaca bude vychádzať hodinu pred východom Slnka, v marci nie je pozorovateľný.

Venuša – bude viditeľná koncom januára ráno pred východom Slnka. Vo februári a marci bude vychádzať už 2 hodiny pred východom Slnka.

Mars – bude celý štvrťrok na rannej oblohe. V januári vychádza 2 hodiny pred východom Slnka, vo februári a marci 1,5 hodiny pred východom Slnka.

Jupiter – podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. V januári a prvej polovici februára bude viditeľný večer po západe Slnka, v druhej polovici februára a v marci bude pre malú uhlovú vzdialenosť od Slnka nepozorovateľný.

Saturn – v prvých dvoch dekádach januára bude viditeľný večer tesne po západe Slnka. Vo februári je nepozorovateľný, v marci bude viditeľný ráno tesne pred východom Slnka.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Január – ranná obloha

 

 

Január – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)

 

Február – ranná obloha

 

Február – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. februára)

 

Marec – ranná obloha

 

Marec – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)

Meteorické roje

V prvom štvrťroku očakávame len jeden významný roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.

Kvadrantidy – meteorický roj činný od 30. decembra do 7. januára s maximom aktivity 3. januára večer

Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od zotmenia 3. januára do polnoci 3./4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, je frekvencia až 45 meteorov za hodinu. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 na radare bolo zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Nie je však tak známy medzi ľuďmi, vzhľadom na pozorovanie v náročných zimných podmienkach. Dráhy meteoroidov v roji sú dosť rozptýlené, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96 P/Machholz. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2022 sú podmienky na pozorovanie vynikajúce – pozorovanie nebude rušené Mesiacom, ktorý je v čase maxima len 1 deň po nove.

Meteorický roj má názov podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, ale názov pomenovaného roja sa už nezmenil. Niekedy sa pre tento roj používa tiež názov Bootidy podľa súhvezdia Pastier (Bootes), v ktorom sa nachádza radiant roja teraz. Netreba si ho zameniť s ďalšími dvomi rojmi s radiantom v súhvezdí Pastiera – so slabým rojom Alfa Bootíd aktívnym koncom apríla a nepravidelným rojom Júnových Bootíd s aktivitou koncom júna.

Kométy

V prvom štvrťroku 2022 očakávame 5 komét jasnejších ako 12. magnitúda, ktoré budú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi. Najlepšie podmienky na pozorovanie poskytne krátkoperiodická kométa 19P/Borrelly, ktorej jasnosť sa bude pohybovať počas celého obdobia okolo 8. magnitúdy a bude viditeľná aj silnejšími binokulármi.

67P/Čuryumov-Gerasimenko

Krátkoperiodická kométa 67P/Čuryumov-Gerasimenko patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola K.I. Čurjumovom a S.I. Gerasimenkovou 20. septembra 1969. Perihéliová vzdialenosť je 1,24 astronomických jednotiek a obežná doba 6,44 roka. V rokoch 2014-2016 bola intenzívne skúmaná z bezprostrednej blízkosti sondou Európskej kozmickej agentúry Rosetta. Má veľmi nepravidelný tvar, skladá sa z dvoch lalokov. Väčší lalok má rozmery 4,1 km × 3,3 km × 1,8 km, menší lalok 2,6 km × 2,3 km × 1,8 km. Perihéliom prešla 2. novembra 2021, v januári 2022 bude ešte jasnejšia ako 12m, neskôr zoslabne. Zo Slovenska bude v januári dobre pozorovateľná, dosiahne výšku až 70° nad obzorom a viditeľná bude prakticky celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El. [°]

m1

Január    01

  08h 59m

 +28° 34’

 149,3°

10,9

             11

08  51

+29  02

  160,1

11,3

             21

08  41

+29  10

168,6

11,7

Vyhľadávacia mapka kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko

19P/Borrelly

Krátkoperiodická kométa 19P/Borrelly patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A.L.N. Borrellym 28. decembra 1904. Perihéliová vzdialenosť je 1,35 astronomických jednotiek, obežná doba 6,83 roka, odhadované rozmery jadra 8 x 4 x 4 km. V roku 2001 ju zo vzdialenosti 2 200 km snímkovala sonda Deep Space 1. Perihéliom prejde 1. februára 2022, jasnejšia ako 12m bude od začiatku roka do začiatku mája. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, v januári a februári bude viditeľná večer po západe Slnka, v marci bude pomerne vysoko nad obzorom. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El. [°]

m1

Január    01

  00h 18m

 -18°12’

 77,1°

8,2

              11

00  38

 -11  01

74,4

8,0

              21

01  00

 -03  43

72,0

7,9

              31

01  23

   +03  32

69,9

7,9

Február   10

01  48

+10  32

68,0

8,0

              20

02  15

+17  08

66,3

8,2

Marec      02

02  44

+23  09

64,7

8,5

              12

03  15

+28  29

63,3

8,9

              22

03  48

+33  03

61,8

9,4

Vyhľadávacia mapka kométy 19P/Borrelly

C/2017 K2 (PANSTARRS)

Neperiodická kométa objavená v máji 2017 vo vzdialenosti 16,1 astronomických jednotiek od Slnka ďalekohľadom Pan-STARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliom prejde 19. decembra 2022, maximum jasnosti dosiahne v decembri 2022 a januári 2023, keď by mohla byť viditeľná voľným okom. Už vo veľkej vzdialenosti od Slnka bola mimoriadne aktívna, aktivitou pripomína nádhernú kométu C/1995 O1 (Hale-Bopp) z konca 20. storočia. Aj prvé odhady veľkosti jadra (priemer 18 až 25 km) sľubujú koncom roka 2022 nádherné divadlo. Počas celého roka 2022 bude kométa jasnejšia ako 12. magnitúda. Vzhľadom na sklon roviny dráhy k ekliptike 87,6° bude v januári 2022 viditeľná zo Slovenska súčasne v ranom i večernom súmraku, vo februári vychádza už hodinu po polnoci, v marci hodinu pred polnocou. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El. [°]

m1

Január    01

  17h 58m

 +13° 17’

 38,1°

11,5

              11

18  06

+12  37

40,0

11,3

              21

18  13

+12  06

43,2

11,2

              31

18  21

+11  44

47,5

11,0

Február   10

18  29

+11  29

52,6

10,9

              20

18  36

+11  21

58,3

10,7

Marec      02

18  42

+11  19

64,5

10,5

              12

18  47

+11  22

71,2

10,2

              22

18  51

+11  29

78,3

10,0

Vyhľadávacia mapka kométy C/2017 K2 (PANSTARRS)

9P/Tempel 1

Krátkoperiodická kométa 9P/Tempel 1 patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola E.W.L. Tempelom 3. apríla 1867. Perihéliová vzdialenosť je 1,54 astronomických jednotiek, obežná doba 5,52 roka, odhadované rozmery jadra 7,6 x 4,9 km. Bola objektom dvoch misií – v roku 2005 v rámci projektu Deep Impact vrazil do jej jadra mosadzný projektil, v roku 2011 ju zo vzdialenosti 200 km snímkovala sonda Stardust-NExT. Perihéliom prejde 4. marca 2022, jasnejšia ako 12m bude od začiatku februára do polovice mája. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska nie sú veľmi priaznivé, pozorovateľná bude vo februári tesne pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El. [°]

m1

Február  05

  17h 24m

 -20° 32’

 54,3°

11,8

             15

17  56

-21  38

  56,9

11,6

             25

18  29

-22  23

  59,5

11,5

Vyhľadávacia mapka kométy 9P/Tempel 1

22P/Kopff

Krátkoperiodická kométa 22P/Kopff patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A. Kopffom 23. augusta 1906. Perihéliová vzdialenosť je 1,55 astronomických jednotiek, obežná doba 6,39 roka, odhadovaný priemer jadra 3 km. Perihéliom prejde 18. marca 2022, jasnejšia ako 12m bude od začiatku roka do konca júla. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, od marca bude viditeľná ráno tesne pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El. [°]

m1

Marec    02

  20h 03m

 -18° 50’

 42,1°

9,7

            12

20  35

-17  24

44,4

9,6

            22

21  06

-15  42

46,8

9,5

Vyhľadávacia mapka kométy 22P/Kopff

 

Vysvetlivky:

R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe

E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach