Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2023
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok 2023 sú v „letnom“ (LSEČ) čase do 28. októbra. Od 29. októbra do konca roka sú údaje uvedené v stredoeurópskom čase (SEČ).
|
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
|
október 05 |
06h55m |
18h23m |
21h40m |
14h23m |
|
október 15 |
07 09 |
18 03 |
07 47 |
18 14 |
|
október 25 |
07 25 |
17 44 |
16 34 |
02 33 |
|
november 05 |
06 42 |
16 25 |
22 48 |
13 52 |
|
november 15 |
06 58 |
16 12 |
09 36 |
17 06 |
|
november 25 |
07 13 |
16 02 |
14 47 |
04 44 |
|
december 05 |
07 26 |
15 56 |
23 57 |
12 46 |
|
december 15 |
07 36 |
15 55 |
12 18 |
00 10 |
|
december 25 |
07 42 |
15 59 |
14 13 |
06 28 |
Fázy Mesiaca
|
posledná štvrť |
06. október |
05. november |
05. december |
|
nov |
14. október |
13. november |
13. december |
|
prvá štvrť |
22. október |
20. november |
19. december |
|
spln |
28. október |
27. november |
27. december |
Zatmenia Slnka a Mesiaca
Čiastočné zatmenie Mesiaca 28. októbra 2023
Zatmenie bude viditeľné vo východnej časti Ameriky, v Európe, Afrike, Ázii a Austrálii. Zo Slovenska bude pozorovateľný celý priebeh zatmenia, maximálne bude zakrytých 12% mesačného kotúča. Priebeh zatmenia (časy v LSEČ):
- začiatok polotieňového zatmenia 20:02
- začiatok čiastočného zatmenia 21:35
- najväčšia fáza zatmenia 22:11
- koniec čiastočného zatmenia 22:53
- koniec polotieňového zatmenia 00:26 (29. októbra)
Viditeľnosť planét
Vo štvrtom štvrťroku sú podmienky na pozorovanie planét rozdielne. Podmienky na pozorovanie Merkúra a Marsu sú veľmi nepriaznivé s výnimkou prvej dekády decembra, keď bude viditeľný Merkúr večer po západe Slnka. Naproti tomu podmienky na pozorovanie Venuše, Jupitera a Saturna sú výborné. Venuša bude viditeľná 3 až 4 hodiny na rannej oblohe, Jupiter a Saturn budú viditeľné väčšinu noci.
Merkúr – začiatkom októbra vychádza ráno tesne pred východom Slnka, potom je nepozorovateľný až do poslednej dekády novembra, keď zapadá tesne po Slnku. Najlepšie podmienky na pozorovanie Merkúra v tomto štvrťroku sú v prvej polovici decembra, keď zapadá viac ako hodinu po Slnku. V druhej polovici decembra sa podmienky na jeho pozorovanie rýchlo zhoršujú.
Venuša – celý štvrtý štvrťrok bude veľmi nápadným objektom na rannej oblohe. Najlepšie podmienky na pozorovanie budú v poslednej dekáde októbra, keď bude vychádzať takmer 4 hodiny pred východom Slnka. Výborné podmienky na pozorovanie – výchádzanie viac ako 3 hodiny pred Slnkom – budú trvať až do konca roka.
Mars – podmienky na pozorovanie sú zlé. V októbri a novembri je nepozorovateľný, v decembri bude vychádzať tesne pred východom Slnka.
Jupiter – podmienky na pozorovanie sú výborné. V októbri je na oblohe celú noc, v novembri zapadá 2 hodiny pred východom Slnka, v decembri okolo 3. hodiny po polnoci.
Saturn – podmienky na pozorovanie sú celý štvrtý štvrťrok veľmi dobré, najmä v prvej polovici noci. V októbri zapadá 3 hodiny po polnoci, v novembri okolo polnoci a v decembri pred 22. hodinou.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Október – ranná obloha
Október – večerná obloha
November – ranná obloha
November – večerná obloha
December – ranná obloha
December – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra)
Kométy
Vo štvrtom štvrťroku 2023 očakávame 5 komét jasnejších ako 12. magnitúda. Na ich pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm. Najlepšie podmienky budú na pozorovanie krátkoperiodickej kométy 103P/Hartley. Mimoriadne jasná bude aj krátkoperiodická kométa 2P/Encke, ktorá sa v blízkosti perihélia dostane na hranicu viditeľnosti voľným okom.
2P/Encke
Historicky druhá kométa so zistenou periodicitou návratov k Slnku (po 1P/Halley). Má veľmi krátku obežnú dobu len 3,3 roka (druhú najkratšiu po kométe 311P/PanSTARRS) a počas veľkého počtu návratov k Slnku uvoľnila obrovské množstvo materiálu. Je materskou kométou (alebo jedným z materských telies) širokého prúdu meteoroidov Tauríd. Kométa prejde perihéliom 22. októbra 2023 a jasnejšia ako 12. magnitúda bude do konca novembra. Zo Slovenska bude dobre pozorovateľná na predperihéliovom oblúku do polovice októbra, keď bude vychádzať 2 hodiny pred východom Slnka. Maximum jasnosti 4,9m dosiahne v perihéliu, keď bude na oblohe len 11° od Slnka. Ide o 66. pozorovaný návrat do perihélia. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Október 07 |
11h 06m |
+11° 56’ |
30,7° |
7,2 |
|
17 |
12 20 |
-00 17 |
18,4 |
5,3 |
Vyhľadávacia mapka kométy 2P/Encke (čierna čiara s dátumami) v súhvezdiach Lev a Panna.
103P/Hartley
Krátkoperiodická kométa 103P/Hartley patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola M. Hartleyom 15. marca 1986 na observatóriu Siding Spring v Austrálii. Perihéliová vzdialenosť je 1,07 au, obežná doba 6,48 roka, odhadovaný priemer jadra 1,4 km. V roku 2010 ju zo vzdialenosti 700 km snímkovala sonda Deep Impact v rámci rozšírenej misie EPOXI. Perihéliom prejde 12. októbra 2023, jasnejšia ako 12m bude do konca roka. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, od polovice júla do septembra bude viditeľná celú noc, neskôr bude vychádzať 2 hodiny pred polnocou. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Október 07 |
07h 04m |
+25°55’ |
88,8° |
7,0 |
|
17 |
07 46 |
+17 14 |
87,7 |
7,2 |
|
27 |
08 17 |
+09 25 |
88,7 |
7,5 |
|
November 06 |
08 39 |
+02 46 |
91,5 |
7,9 |
|
16 |
08 54 |
-02 44 |
95,9 |
8,4 |
|
26 |
09 03 |
-07 11 |
101,7 |
9,0 |
|
December 06 |
09 05 |
-10 38 |
108,7 |
9,6 |
|
16 |
09 03 |
-13 03 |
116,8 |
10,2 |
|
26 |
08 55 |
-14 22 |
125,8 |
10,8 |
Vyhľadávacia mapka kométy 103P/Hartley (čierna čiara s dátumami) v súhvezdiach Blíženci, Rak a Hydra.
C/2017 K2 (PanSTARRS)
Neperiodická kométa C/2017 K2 (PanSTARRS) bola objavená v máji 2017 vo vzdialenosti 16,1 au od Slnka ďalekohľadom Pan-STARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliom prešla 19. decembra 2022, maximum jasnosti dosiahla v decembri 2022 a januári 2023. Už vo veľkej vzdialenosti od Slnka bola mimoriadne aktívna, aktivitou pripomína nádhernú kométu C/1995 O1 (Hale-Bopp) z konca 20. storočia. Počas celého roka 2023 bude kométa jasnejšia ako 12. magnitúda. Až do augusta bola však pozorovateľná len z južnej pologule. V októbri vychádza o polnoci, v novembri 2 hodiny pred polnocou. Pri postupne klesajúcej jasnosti bude v decembri pozorovateľná skoro celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Október 07 |
06h 49m |
-08° 17’ |
89,0° |
10,2 |
|
17 |
06 46 |
-08 17 |
98,2 |
10,3 |
|
27 |
06 42 |
-08 12 |
107,8 |
10,3 |
|
November 06 |
06 35 |
-07 58 |
117,7 |
10,4 |
|
16 |
06 26 |
-07 35 |
127,7 |
10,5 |
|
26 |
06 16 |
-06 58 |
137,3 |
10,6 |
|
December 06 |
06 06 |
-06 08 |
145,7 |
10,7 |
|
16 |
05 54 |
-05 03 |
151,1 |
10,8 |
|
26 |
05 43 |
-03 48 |
151,7 |
10,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2017 K2 (čierna čiara s dátumami) v súhvezdiach Jednorožec a Orión.
62P/Tsuchinshan 1
Krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny bola objavená 1. januára 1965 v čínskom observatóriu na Purpurovej hore. Perihéliom v heliocentrickej vzdialenosti 1,38 au prejde 25. decembra 2023. Je to kométa s obežnou dobou 6,37 roka a sklonom roviny dráhy 9,7 stupňa. Pri predchádzajúcom návrate nebola pozorovaná z dôvodu nepriaznivých geometrických podmienok (prechod perihéliom na opačnej strane od Slnka voči Zemi). Zo Slovenska bude pozorovateľná od polovice októbra do konca roka. Vychádza už večer okolo 21. hodiny, lepšie podmienky na pozorovanie sú v druhej polovici noci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
Október 27 |
07h 28m |
+21° 50’ |
102,4° |
11,7 |
|
November 06 |
08 06 |
+21 20 |
103,9 |
11,0 |
|
16 |
08 44 |
+20 27 |
105,0 |
10,5 |
|
26 |
09 23 |
+19 12 |
105,9 |
10,0 |
|
December 06 |
10 02 |
+17 38 |
106,7 |
9,6 |
|
16 |
10 40 |
+15 52 |
107,8 |
9,3 |
|
26 |
11 14 |
+14 07 |
109,5 |
9,2 |
Vyhľadávacia mapka kométy 62P/ Tsuchinshan 1 (čierna čiara s dátumami) v súhvezdiach Blíženci, Rak a Lev.
144P/Kushida
Krátkoperiodická kométa 144P/Kushida patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavil ju 8. januára 1994 Y. Kushida v Yatsugatake South Base Observatory v Japonsku. Perihéliová vzdialenosť je 1,44 au, obežná doba 7,60 roka. Perihéliom prejde 25. januára 2024, jasnejšia ako 12m bude od polovice novembra 2023. Podmienky na pozorovanie sa budú so zjasňovaním postupne zlepšovať. Zo Slovenska bude viditeľná v polovici novembra celú noc, začiatkom decembra zapadne 4 hodiny po polnoci, koncom roka zapadne 2 hodiny po polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
|
November 16 |
02h 54m |
+18° 52’ |
173,1° |
11,6 |
|
26 |
02 49 |
+17 31 |
162,0 |
11,2 |
|
December 06 |
02 48 |
+16 13 |
151,2 |
10,9 |
|
16 |
02 50 |
+15 10 |
141,3 |
10,7 |
|
26 |
02 58 |
+14 32 |
132,7 |
10,5 |
Vyhľadávacia mapka kométy 144P/ Kushida (čierna čiara s dátumami) v súhvezdí Barana.
Vysvetlivky k tabuľkám:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach
Meteorické roje
Vo štvrtom štvrťroku očakávame 6 významných rojov. Priaznivé podmienky na pozorovanie majú v roku 2023 meteorické roje Drakoníd, Tauríd, Leoníd a Geminíd. Pozorovanie Ursíd bude počas maxima ich aktivity rušiť svit Mesiaca. Orionidy budú mať dobré podmienky na pozorovanie až po polnoci.
Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 9. októbra
Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2023 pomerne dobré - Mesiac bude v deň maxima 3 dni po poslednej štvrti.
Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 22. októbra
Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch meteorov možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy kométy 1P/Halley. V maxime aktivity je možné vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2023 sú priemerné – Mesiac bude v čase maxima v prvej štvrti, dobré podmienky na pozorovanie budú v druhej polovici noci.
Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýraznými maximami 11. októbra a 13. novembra
Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Maximum južnej vetvy očakávame 11. októbra, severnej vetvy 13. novembra 2023 – v obidvoch prípadoch sú priaznivé podmienky na pozorovanie – Mesiac je 2 dni po nove pre maximum južnej vetvy a v nove v deň maxima severnej vetvy.
Leonidy – od 6. do 30. novembra s maximom aktivity 18. novembra
Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi meteorov v noci 12./13. novembra 1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské meteorické dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované aj 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime je možné vidieť okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2023 sú priaznivé – Mesiac bude dva dni pred prvou štvrťou.
Geminidy – meteorický roj činný od 4. do 17. decembra s maximom aktivity 14. decembra
Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov, keďže hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov. Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Vzhľadom k tomu, že materským telesom je asteroid, meteorický roj v jeho dráhe bol vždy podozrivý. C.M. Lisse a J.K. Steckloff v práci publikovanej v časopise Icarus navrhli ako možný alternatívny mechanizmus úniku prachových častíc sublimáciu kamenného povrchu, ktorá je dôsledkom vysokej teploty povrchu (viac ako 1000 kelvinov), keďže Phaethon sa dostáva v perihéliu k Slnku na vzdialenosť len 0,14 astronomickej jednotky. Podmienky na pozorovanie Geminíd sú v roku 2023 priaznivé – Mesiac je počas maxima 1 deň po nove.
U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 23. decembra
Meteorický roj bol objavený 22. decembra 1945 na Skalnatom Plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 8P/Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie nie sú v roku 2023 priaznivé – Mesiac je počas maxima 4 dni pred splnom.