Zborník referátov a zozbieraných materiálov z príležitosti podujatia venovaného spomienke na Dr. Antonína Bečvářa pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, ktoré sa konalo 1. júna 2001 na Skalnatom plese a v Starej Lesnej.
Editori:
RNDr. Ladislav Hric, CSc.,
RNDr. Juraj Zverko, DrSc.
a RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.
Autor fotografie:
RNDr. Jozef Žižňovský, CSc.
Návrh obálky:
RNDr. Ladislav Hric, CSc.
Tatranská Lomnica 2001
ISBN 80-968753-1-0
Vydavateľ:
Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV
Osobnosť Dr. Antonína Bečvářa má nesporne oveľa širší rozmer, ako je založenie astronomického observatória na Skalnatom plese, ale najmä s týmto jeho činom ho spájame v našich mysliach a tí, čo mali to šťastie byť jeho súčasníkmi, aj vo svojich spomienkach.
Keď máme hovoriť o Dr. Antonínovi Bečvářovi, nemôžeme nespomenúť observatórium na Skalnatom plese, ktoré takpovediac vlastnoručne založil a aj preslávil. Ak však chceme hovoriť o histórii a rozvoji observatória na Skalnatom plese, nutne musíme venovať nemalý priestor Dr. Bečvářovi. 100. výročie narodenia Dr. Bečvářa pripadlo na rok 2001, ale 60. výročie narodenia observatória si pripomenieme v roku 2003. Čo robiť, ak chceme spomenúť výročie jedno, nesmieme nespomenúť to druhé? Založenie observatória na Skalnatom plese datujeme od 19. septembra 1943, kedy bola získaná prvá kresba slnečnej fotosféry a observatórium tak zahájilo svoju činnosť.
Preto sme sa rozhodli napísať tieto riadky a vydať niekoľko dôležitých spomienok na veľkú osobnosť Dr. Antonína Bečvářa, ktorý spojil osudy už niekoľkých generácií astronómov s observatóriom na symbolickom mieste pod končiarmi Vysokých Tatier - na Skalnatom plese, ale aj spomienok na observatórium, ktoré Dr. Bečvář nielenže vybudoval, ale mu aj vydobyl svetové meno svojou prácou, výsledky ktorej aj dnes využívajú astronómovia po celom svete. Preto tento zborník spomienok ...
Ladislav Hric
Dr. Antonín Bečvář - sa narodil 10. júna 1901 v Starej Boleslavy. Vyštudoval na Karlovej Univerzite, kde získal aj doktorát prírodných vied. Na Slovensku pôsobil od roku 1937 ako klimatológ Štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese. Inicioval postavenie astronomického observatória na Skalnatom plese a bol aj jeho prvým riaditeľom (1943 - 1950). Sám objavil dve kométy, 1942 IV a 1947 III, viedol pozorovania meteorického roja Ursíd, publikoval viacero prác z meteorickej astronómie a hydrológie a niekoľko obrazových publikácií o vývoji oblakov. Jeho najvýznamnejším dielom sú 4 veľké astronomické atlasy vychádzajúce z pôvodnej koncepcie: Atlas Coeli Skalnaté Pleso (1948) s katalógom (1951), Atlas Eclipticalis (1958), Atlas Borealis (1962) a Atlas Australis (1964). V tom čase to boli najmodernejšie atlasy oblohy, opakovane vyšli aj v zahraničí a stali sa nepostrádateľnou pomôckou pozorovateľov nočnej oblohy na celom svete. Medzinárodná astronomická únia nazvala jeden kráter na odvrátenej strane Mesiaca jeho menom (1970). Planétka č. 4567, objavená na Kleti, bola v roku 1993 nazvaná menom Bečvář, čo je ďalším medzinárodným ocenením jeho práce.
