Späť na obsah zborníka.
Späť na stránku Antonín Bečvář.
Späť na hlavnú stránku Astronomického ústavu SAV.
Tvorca HTML: Richard Komžík
Dátum poslednej zmeny: 12. decembra 2003
Začiatok 50-tych rokov minulého storočia zastihlo Observatórium na Skalnatom plese viacero organizačných zmien. Od 1. februára 1951 nieslo názov Slovenský ústredný ústav astronomický a po vzniku ČSAV bolo do nej 17. novembra 1952 začlenené ako Astronomické observatórium ČSAV. V roku 1953 nastala v histórii observatória na Skalnatom plese významná zmena. Zákonom SNR č. 1/1953 bola zriadená Slovenská akadémia vied a z Astronomického observatória ČSAV sa stal Astronomický ústav SAV so sídlom v Tatranskej Lomnici, ako jeden zo zakladajúcich ústavov SAV. K observatóriu na Skalnatom plese pribudla vila Tatry v Tatranskej Lomnici, ako prevádzková, servisná a ubytovacia základňa. Pri vzniku mal ústav 14 pracovníkov. Riaditeľom bol člen korešpondent ČSAV Vladimír Guth až do júna 1956. Vedeckú radu tvorili V. Guth, Z. Bochníček, D. Ilkovič, M. Konček, Ľ. Kresák, J. M. Mohr, Ľ. Pajdušáková a L. Perek. Ústav mal samostatnú administratívu až do konca roka 1954, keď bol po hospodársko-správnej stránke začlenený do "Súboru IV. Sekcie malých pracovísk SAV".
Dôležitá zmena v štruktúre ústavu sa odohrala v roku 1955, keď po odchode Kresákovej skupiny z Vysokých Tatier, bolo 1. októbra toho roku zriadené v Bratislave "Teoretické pracovisko AsÚ SAV". V tom období sa aj formálne vytvorili odborné oddelenia z pracovníkov podľa zamerania výskumu: slnečné oddelenie (dnes oddelenie fyziky Slnka - OFS), stelárne oddelenie (STO), oddelenie medziplanetárnej hmoty (MPH, spoločne bratislavská aj tatranská časť). Po odchode Dr. Gutha sa stal riaditeľom Dr. Záviš Bochníček, ktorého v júli 1958 vystriedala Dr. Ľudmila Pajdušáková.
Ústav nadviazal na úspešný štart astronomického observatória, ktorému smer určil už jeho zakladateľ, a v nasledujúcich rokoch sa po personálnej, vedeckej aj prístrojovej stránke rozvíjal.
V roku 1962 bola odovzdaná do prevádzky koronálna stanica na Lomnickom štíte, ktorej vybudovanie inicioval ešte Dr. Guth. Bola vybavená korónografom, ďalekohľadom na pozorovanie najvrchnejšej vrstvy slnečnej atmosféry, koróny. Neskôr bol opatrený spektrografom a od roku 1965 sa začala stála služba pozorovania slnečnej koróny, čím sa ústav zaradil medzi 11 pracovísk tohto druhu na svete. Zakrátko sa kvalitou pozorovaní vypracoval na popredné miesto vo výskume slnečnej koróny. Jedným z najvýznamnejších uznaní je prevzatie našej metodiky pozorovania koróny a pomenovanie nami definovaného koronálneho indexu slnečnej aktivity názvom "Slovenský index slnečnej aktivity". V roku 1970 pribudol na montáž druhý, identický korónograf. Táto zostava dvoch korónografov na jednej montáži umožňuje takmer súčasné pozorovanie emisných koronálnych čiar a protuberancií včiare H-alfa.
V roku 1966 bol do malej, západnej kupoly observatória na Skalnatom plese, po jej stavebnej úprave, inštalovaný 30 cm astrograf od firmy Karl Zeiss Jena. Ten poskytoval kvalitný obraz oblohy v zornom poli 8,5° x 8,5°, čo sa využívalo na snímky veľkých komét a presné meranie polôh asteroidov. Pod odsuvnou strechou sa nachádzali fotografické komory na pozorovanie meteorov, v novembri 1968 pribudla celooblohová komora, ako súčasť európskej patrolnej siete, na zaznamenávanie stôp jasných meteorov, bolidov.
Začiatkom 60-tych rokov sa vo východnej kupole, na 0,6 m reflektore začala rozvíjať fotoelektrická metóda hviezdnej fotometrie, ktorá nahradila fotografické snímkovanie polí okolo premenných hviezd. Zostava tohto ďalekohľadu obsahovala aj 20/300 refraktor, ktorý sa v patrolnej službe využíval na fotografovanie slnečnej fotosféry a zakresľovanie slnečných škvŕn podľa zürišskej metodiky. Intenzívna denná a nočná práca ďalekohľadu mala za následok nadmerné opotrebovanie pohyblivých mechanických častí a keďže výrobca nebol schopný urobiť generálnu opravu za rozumnú cenu, bol pôvodný staroďalský reflektor v roku 1978 nahradený novým. V rokoch 1969-70 sa experimentovalo so získavaním spektier pomocou univerzálneho mriežkového spektrografu od firmy Karl Zeiss v Jene. Malá zberná plocha 0,6 m zrkadla v spojení s nadpriemerným seeingom na Skalnatom plese však neumožnila pozorovať ani stredne slabé hviezdy a od spektroskopických pozorovaní sa upustilo.
V marci 1979 odišla Dr. Pajdušáková do dôchodku a riaditeľom sa od 1. apríla 1979 stal RNDr. Július Sýkora. Začiatkom 80-tych rokov sa podarilo pre ústav získať prvý počítač, SM-4/20, ktorý umožnil skvalitniť spracovanie a vyhodnocovanie dát a využívať moderné počítačové metódy. Rozvoj pozorovacích metód najmä stelárnej časti ústavu si vyžadoval trvalú spoluprácu s technikmi a inžiniermi, čo v roku 1981 vyvrcholilo zriadením technicko-vývojovej skupiny. Tá mala podstatný podiel na modernizácii a stavbe nových fotoelektrických fotometrov, zariadení na meranie spektrogramov a záznamovej techniky pre korónograf na Lomnickom štíte. Najmä laserový televízny Abbeho komparátor na presné meranie spektrogramov mal svetové parametre a pri jeho vývoji vznikli dva vlastné patenty.
V septembri 1979 sa začal budovať nový areál SAV na Starolesnianskych lúkach výstavbou pozorovacích pavilónov. Pozorovací pavilón "G" bol určený pre veľký horizontálny slnečný spektrograf s celostatom o priemere zrkadla 60 cm. Spektrograf, určený na výskum maloškálových a rýchlych procesov v slnečnej atmosfére, slúžil aj ako testovacie zariadenie novej detekčnej techniky. V roku 1990 sa v pavilóne "G1" inštaloval dvojitý fotosféricko-chromosférický refraktor a v pavilńe "G2" 0,6 m reflektor na hviezdnu fotometriu, identický s tým, aký bol na Skalnatom plese. V apríli 1984 sa začala výstavba hlavnej budovy ústavu a v septembri 1987 sme sa do nej sťahovali. Vila Tatry v Tatranskej Lomnici dodnes slúži na ubytovanie mladých pracovníkov a doktorantov ústavu.
Od júna 1989 prevzal funkciu riaditeľ Dr. Ján Štohl, ktorý dochádzal do Tatier z Bratislavy. Začiatok 90-tych rokov, charakteristický spoločenskými zmenami, priniesol aj nepriaznivé dôsledky. Drastické zníženie rozpočtu SAV sa muselo prejaviť aj znižovaním počtu pracovníkov. Pri neľahkom rozhodovaní, či rozviazať pracovné pomery s astronómami alebo technikmi, sa zrušilo jedno miesto vedeckého pracovníka a prikročilo sa k rozpusteniu technicko-vývojovej skupiny, uvoľňovaniu pracovníkov v dôchodkovom veku do dôchodku a zrušením či nevytvorením pracovných miest pre absolventov vedeckej výchovy. V júni 1992 bol Dr. Štohl zvolený do Predsedníctva SAV a stal sa jej prvým podpredsedom. Keďže v tom období člen Predsedníctva SAV nemohol byť súčasne aj riaditeľom ústavu, bol až do apríla 1993 poverený vedením ústavu zástupca riaditeľa, Dr. Jozef Žižňovský. Od mája 1993 do mája 2001 bol riaditeľom Dr. Juraj Zverko.
Napriek nežičlivej dobe sa drobnými krokmi predsa len podarilo rozvoj ústavu posúvať ďalej. V roku 1991 sa zakúpil výkonný počítač IBM 6000, ktorý neskôr slúžil ako hlavný server ústavu až do jeho vyradenia v roku 2001. V roku 1994 bol v ústave zriadený uzol Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, ktorý začal poskytovať služby elektronickej pošty pre celý región. Podarilo sa využiť aj záujem komerčných firiem o budovu na Skalnatom plese na účely prenosového uzla pre počítačové siete a prakticky bez nákladov sa v roku 1996 podarilo doviesť internet aj na Skalnaté pleso. To výrazne zvýšilo efektívnosť práce pri spracovaní a prenose pozorovacích dát. V januári 1998 bol na internet pripojený aj Lomnický štít, čím sa najvyššie položené pracovisko Slovenska spojilo so svetom. Modernizácia pozorovacej techniky, aj keď skromnejšia, pokračovala ďalej. Oba stelárne reflektory boli vybavené prídavnými zariadeniami, ktoré umožnili ich diaľkové ovládanie a pozorovanie v poloautomatickom režime. Na báze mikrodenzitometra Zeiss bol postavený elektronický mikrodenzitometer umožňujúci digitalizáciu fotografických spektrogramov.
V roku 2000 sa podarilo z iniciatívy pracovníkov odelenia medziplanetárnej hmoty, najmä Gabriela Červáka, ako sponzorský dar získať pre ústav 0,61 reflektor, ktorý bol umiestený do malej kupoly observatória a určený na pokračovanie programu 30 cm refraktora, ale aj na nový program fotometrie asteroidov a komét. Je vybavený modernou kamerou CCD a odpovedajúcim riadiacim počítačom.
Pracovníci stelárneho oddelenia majú rozhodujúci podiel na vybavení záznamovou technikou viacerých menších observatórií na Slovensku. V tomto smere je však najvýznamnejšie zhotovenie a uvedenie do prevádzky fotoelektrického fotometra pre 1,2 m ďalekohľad Gréckeho národného observatória Kryonerion.
Pracovníci ústavu majú za sebou bohatú výskumnú a odpovedajúcu publikačnú činnosť. Naše výsledky sú často citované a ústav je pravidlene vyhodnocovaný na popredných miestach medzi ústavmi SAV. Od roku 1955 vydáva ústav časopis "Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso", ktorý má v redakčnej rade aj vedcov z Českej republiky, USA, Ruska a Talianska a nepretržite od roku 1992 je uvádzaný v databáze ISI Current Contents. Je jedným z prvých (ak nie vôbec prvý - od roku 1996) vedeckých časopisov vydávaných na Slovensku, ktoré sú publikované v plnom rozsahu elektronicky a vedené v databáze ADS spravovanej NASA. Zásluhou kolektívu Dr. Ľubora Kresáka sa oddelnie MPH stalo vedúcim svetovým pracoviskom v oblasti dynamiky komét. V celej histórii sme mali živú medzinárodnú spoluprácu v rámci mnohostranných i bilaterálnych dohôd. Usporiadali sme viacero vedeckých konferencií na najvyššej medzinárodnej úrovni: v roku 1967 Sympózium IAU No. 33 "Physics and dynamics of meteors", kolokviá IAU No. 144 "Solar coronal structures" (1993) a No. 173 "Evolution and source regions of asteroids and comets" (1998), konferencie "Binary stars" (1985), "Physics and evolution of stars" (1990), "Chemically peculiar and magnetic stars" (1993), tri zo série medzinárodných konferencií "Meteoroids" (1992, 1994, 1998). Najmä v spolupráci so Slovenskou astronomickou spoločnosťou sme organizovali množstvo domácich konferencií zo všetkých troch oblastí nášho výskumu - fyziky Slnka, fyziky hviezd a medziplanetárnej hmoty. Významnou zložkou medzinárodnej vedeckej aj organizačnej práce bolo uskutočnenie 13 expedícií za zatmením Slnka, do rôznych končín sveta, ktoré sa od roku 1991 môžu realizovať iba vďaka sponzorom.
Najvyšším medzinárodným uznaním bolo zvolenie Dr. Kresáka v roku 1979 do funkcie viceprezidenta Medzinárodnej astronomickej únie. Dr. Guth, Dr. Štohl, Dr. Vladimír Porubčan pôsobili vo funkciách prezidentov vedeckých komisií IAU, viacerí pracovníci boli predsedami a člemi pracovných skupín komisií IAU. V rokoch 1970 až 1990 sme sa v rôznych funkciách v riadaiacej štruktúre podieľali na organizovaní Mnohostranných spoluprác akadémií vied socialistických krajín ako KAPG a Fyzika a evolúcia hviezd. V rámci programu Interkozmos sme spolupracovali na príprave projektu stelárneho ďalekohľadu Astron a skonštruovali sme letový exemplár družicového korónografu na výskum slnečnej koróny.
Príspevok nie je úplným historickým dokumentom o faktoch a udalostiach od
roku 1953 do súčasnosti. Je pripomenutím významnejších medzníkov a činov v
histórii Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.