Späť na obsah zborníka.
Späť na stránku Antonín Bečvář.
Späť na hlavnú stránku Astronomického ústavu SAV.
Tvorca HTML: Richard Komžík
Dátum poslednej zmeny: 12. decembra 2003
Milé kolegyne a kolegovia, vážené dámy a páni
Podobne ako kolegovia z astronómie, chcel by som i ja niekoľkými slovami pripomenúť činnosť dr. A. Bečvára z pohľadu meteorológa a klimatológa.
Dr. Bečvár po ukončení štúdia na KU v Prahe bol v rokoch 1936-1937 asistentom na Meteorologickom ústave KU v Prahe. Po asistentúre na meteorológii u prof. Hanzlíka, ktorý si tichého mladého vedátora obľúbil, na radu prof. Gregora, prijal miesto kúpeľného klimatológa v Štátnych kúpeľoch na Štrbskom Plese. Tu v spolupráci s lekármi, v r. 1937-1943, pracoval vo výskume poveternostných vplyvov na ľudský organizmus vo vysokohorskom prostredí. S odchodom dr. Bečvára na Štrbské Pleso putovala s ním aj hvezdárnička z Brandýsa nad Labem. Počas dňa pracoval ako meteorológ so zameraním na klimatoterapiu. Študoval vplyv slnečného žiarenia na ľudský organizmus a so záľubou fotografoval mraky, ktoré sa mu javili v plnej meteorologickej nádhere, bohatosti a premenlivosti. Počas jeho práce na Štrbskom Plese, projekt hvezdárne na Skalnatom Plese, ktorý bol vypracovaný na jeho popud, sa stal skutočnosťou. Od r. 1943 prechádza na novovybudované observatórium ako riaditeľ tohto významného pracoviska. Aj tu fotografoval nielen oblaky, ale i horskú kvetenu, komplexy lesov a kosodreviny, vlajkové stromy, snehové pláne, ale najmä hviezdnu oblohu. Do časopisu "Naša príroda" napísal celú sériu odborných článkov. Bečvárové články popri odbornom prístupe, často prejavovali i umelecký nádych.
Čo trvalého zanechal dr. Bečvár nám meteorológom? Sú to skutočne originálne filmy opravdu živých oblakov, výsledky bohatej fotografickej práce. Snímky vyhotovené v krátkych intervaloch za sebou boli transformované na filmy vhodné na premietanie. Takto nám autor zachytil umele obraz chvejúceho sa mrakového mora nad popradským údolím za anticyklonálnych inverzií, iné zas za vpádu studeného vzduchu, prepadajúceho sa cez hrebene Tatier z Poľskej strany alebo za letného konvektívneho prúdenia, stúpajúceho nahor po úbočiach štítov vytvárajúcich oblačné veže, ako predzvesť vzniku horských búrok. Oživil tieto procesy, lebo divákovi urýchlil ich vývoj. Žasneme nad týmto meteorologickým trikom, ale v podstate prirodzeným úkazom, ktorý sa stal tak pôsobivým pedagogickým experimentom. V cudzine vyvolali tieto filmy oprávnený údiv. Ťažko pochopiť, kde dr. Bečvár vzal čas na takéto experimenty.
Vo výkladných skriniach Akadémie môžeme kedykoľvek nájsť "Atlas horských oblakov", ktorého obsahom sú nielen čierno-biele, ale aj fantasticky farebné zábery pri západe Slnka na horách, doplnené optickými úkazmi, či elektrickými výbojmi v atmosfére. Je pozoruhodné, že cudzojazyčné popisy a definície rôznych odrôd a typov horských mrakov sú veľmi výstižne pomenované latinskými charakteristikami, a to prv, ako ich pripravila medzinárodná komisia pre svetový atlas mrakov.
Dr. Bečvár hovoril, že je šťastným človekom, pretože po celý život mohol
pracovať na tom, čo ho najviac bavilo. My meteorológovia obdivujeme dr.
Bečvára ako skromného prírodovedca, ktorý zanechal po sebe diela trvalej
hodnoty.