"Aha aha..!! Z neba padá hviezda...! Jeeej...."
Ale poznáte to - kým sa obzriete, je už preč....
Hviezdy našťastie na Zem zatiaľ nepadajú (a snáď ani apokalypticky ešte dlho nebudú), a preto je na mieste zmienka o pravej podstate tých ohnivých lietavíc. Slovo meteor pochádza z gréčtiny (meteoros) a vo všeobecnosti znamená úkaz v ovzduší alebo tiež vznášajúci sa vo vzduchu. Tu má takisto pôvod pomenovanie vedy o počasí - meteorológia, ktorá ale s meteormi ako takými nemá nič spoločné. (Okrem pracovne prirodzeného záujmu astronómov o to, či v noci bude, alebo nebude pršať :)..). Ak malé teliesko Slnečnej sústavy - meteoroid vstupuje do vyšších vrstiev atmosféry rýchlosťou rádovo desiatky km/s (maximálne 72), vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje - začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry a tým ich ionizuje a excituje; tiež sú strhávané roztavené prvky z jeho povrchu (ablácia), ktoré rovnako podliehajú excitácii a ionizácii. Vo výškach 120-80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale žiari oblasť atmosféry s prímesami pár telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojim jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km. Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou (niekoľko ton) zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter (takým je napríklad meteorický kráter v Arizone, široký 1,2 km). Bežné meteory s priemernou jasnosťou vznikajú preletom teliesok s miligramovými hmotnosťami, a teda sú z hľadiska dopadu na Zem úplne bezpečné. O meteorickom roji hovoríme vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vtedy sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant.
Tak. Ľahšej odbornej teórie snáď stačí. Čo nás to teda čaká? Meteorický roj Orioníd - s radiantom v severnej časti súhvezdia Orion, z čoho pochádza aj jeho názov. Zem sa v období zhruba od začiatku októbra do polovice novembra stretáva (okrem iných) s prúdom častíc, ktoré majú svoj pôvod v Halleyovej kométe. Uvoľnili sa pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. V súčasnosti je činnosť roja štandardná a nie je očakávané žiadne mimoriadne zvýšenie aktivity. Pri priaznivom počasí a tmavej oblohe mimo svetiel civilizácie môžeme vidieť v čase najväčšej aktivity roja okolo 20 meteorov za hodinu. Okamih maxima nastane podľa výpočtov 21. októbra okolo 18. hodiny letného stredoeurópskeho času, teda ešte pred úplným zotmením. Radiant Orioníd u nás vychádza okolo 22:30 hodiny a najvyššie nad obzorom je okolo 5. hodiny ráno. Vhodný čas pre pozorovanie roja preto nastane až okolo polnoci, kedy bude radiant už dostatočne vysoko nad obzorom. Rojové meteory s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20 - 30° od radiantu. Určite stojí za to, vybrať sa večer von. Niekam preč, za mesto, na lúky - tentokrát na Starolesnianske lúky, zmeniť lampy za najkrajšie svetielka noci - za hviezdy. A až bude "jedna z nich padať", trebárs si aj niečo želajte!!
Dráha roja Orioníd, Zeme, Marsu, Jupitera a Saturna v Slnečnej sústave.