Voľba jazyka
|
| Tu si môžete zvoliť potrebné kódovanie diakritiky. |
|
Voľba jazyka
|
| Tu si môžete zvoliť potrebné kódovanie diakritiky. |
Najznámejším a najpoužívanejším kresleným astronomickým atlasom na svete je
Bečvářov Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0. Na
jeho 16 veľkých mapách, pokrývajúcich celú hviezdnu oblohu v mierke
1°=0.75 cm, sú v súradnicovej sieti pre ekvinokcium 1950.0 zakreslené
všetky hviezdy jasnejšie ako 7.75 magnitúdy, odstupňované podľa veľkosti.
Osobitne sú označené vizuálne a spektroskopické dvojhviezdy, viacnásobné
sústavy, novy, supernovy a najjasnejšie rádiové zdroje; ďalej guľové a
galaktické hviezdokopy, galaktické a extragalaktické hmloviny do 13
magnitúdy, obrysy väčších difúznych a temných hmlovín, obrysy Mliečnej
cesty, ekliptika, galaktický rovník a medzinárodné hranice súhvezdí. Oproti
iným atlasom je Atlas Coeli jedinečný najmä zobrazením všetkých plošných a
difúznych zdrojov, viditeľných v ďalekohľadoch o priemere do 20 cm. To z
neho urobilo ideálnu pomôcku napr. pre hľadanie komét - prácu, ktorá vznik
atlasu do istej miery aj motivovala. Vysoká dokonalosť a prehľadnosť máp je
príčinou, prečo tento atlas už po tri desaťročia slúži ako nepostrádateľná
pomôcka pri nočnej práci na profesionálnych hvezdárňach celého sveta,
takisto ako pri pozorovaniach náročných astronómov - amatérov.
Atlas vznikol v rokoch 1947-1948 na základe 12 rôznych astronomických katalógov a asi desiatky fotografických atlasov. Na jeho príprave sa podieľal kolektív, zložený prevažne zo študentov, ktorí v tých rokoch trávili prázdniny praxou na Skalnatom Plese. Celá koncepcia atlasu a definitívna kresba s popisom je však až do poslednej čiarky dielom samotného dr. A. Bečvářa. O rozsahu práce si možno urobiť predstavu z toho, že do súradnicovej siete bolo treba podľa diktátu vyniesť a znova skontrolovať polohy asi 35 000 objektov. Spolu s prekrývajúcimi sa okrajovými oblasťami, opakovanými na dvoch alebo troch mapách, bolo to temer 50 000 objektov; a pre každý bolo treba nastaviť nulátko na jednu z 20 vyznačených hodnôt, prípadne vybrať správnu šablónu. Veľa úmornej práce si vyžiadalo dopĺňanie základného Bossovho hviezdneho katalógu - vtedy najvhodnejšieho pre tento účel ale, žiaľ, nie celkom úplného po limitnú jasnosť zakresľovaných hviezd. Tu bolo treba prejsť temer štvrť milióna hviezd Draperovho katalógu a hviezdy, chýbajúce v Bossovom katalógu, nielen identifikovať, ale aj polohu každej z nich opraviť o 50-ročnú precesiu.
Atlas po prvý raz vydala Čs. astronomická spoločnosť v r. 1948. Krátko potom nasledoval jeho druhý diel Atlas coeli II - katalóg rôznych údajov o vyše 12 000 vybraných objektov (obyčajné hviezdy len do 6.25 magn., ostatné objekty kompletne ako na mapách). V r. 1956 vyšla v Nakladateľstve ČSAV zdokonalená verzia atlasu v 6-farebnej tlači. Právo zahraničných vydaní odkúpila harvardská Sky Publishing Corporation, ktorá atlas spropagovala vo svojom najrozšírenejšom populárno-vedeckom časopise Sky and Telescope. Tu vyšiel celý rad vydaní - od luxusného až po "poľné", zmenšené, s bielymi hviezdami na čiernom poli. Honorár bol na žiadosť autora vyplatený v špeciálnych astronomických fotografických platniach, ktoré v nasledujúcich rokoch podstatne zvýšili účinnosť ďalekohľadov observatória na Skalnatom Plese.
Dr. A. Bečvář pokračoval v tvorbe atlasov aj po odchode do invalidného dôchodku, vo svojom rodisku v Brandýse nad Labem. Výsledkom boli tri atlasy oblohy v šálke 1°=2 cm: Atlas Eclipticalis (oblasť medzi - 30° a +30° deklinácie, na 32 mapách), Atlas Borealis (oblasť severne od +30° deklinácie, na 24 mapách) a Atlas Australis (oblasť južne od -30° deklinácie, na 24 mapách). Tieto atlasy sú určené pre špeciálnejšie účely. Výber hviezd nie je obmedzený ich jasnosťou, ale znalosťou presných polôh a vlastných pohybov; hviezdokopy a hmloviny nie sú zakreslené, ale 6-farebná tlač je využitá na rozlíšenie 6 základných spektrálnych typov hviezd. Aj tieto atlasy sa prostredníctvom Sky Publishing Corporation rozšírili do celého sveta. Slúžia najmä pre výber referenčných hviezd pri fotografickej astrometrii a fotometrii; osobitne sa uplatnili v prvej fáze merania polôh umelých družíc.
Azda najväčším uznaním Dr. A. Bečvářovi (1901-1965) za jeho atlasy bolo posmrtné pomenovanie jedného z kráterov na Mesiaci menom Bečvář. Je istotne obdivuhodné, ak sa po celé tri desaťročia udrží na špici vedeckých pomôcok v určitej oblasti jediné, jedinečné dielo, akým bol Atlas Coeli Skalnaté Pleso. Až v r. 1981 sa objavil úspešný konkurent, Tirionov Atlas 2000.0, ktorý zrejme prevezme vedúcu úlohu po prechode od dosiaľ používaného ekvinokcia 1950.0 na ekvinokcium 2000.0. Tirionov atlas má mierku zväčšenú na 1° = 1 cm, skladá sa z 26 namiesto 16 máp a obsahuje hviezdy do 8.0 magn., t.j. asi o tretinu viac ako Bečvářov atlas. Pohľad na tohto o generáciu mladšieho konkurenta, z éry samočinných počítačov, je azda najväčšou poklonou, akú Atlas Coeli Skalnaté Pleso mohol dostať: temer všetko, až po značky pre rôzne typy objektov, delenie škál a typ písma je prevzaté z Atlasu Coeli. Tak málo sa na tomto diele dalo po 30 rokoch vylepšiť!
Zopár príkladov:
