Vo�ba jazyka
|
| Tu si m��ete zvoli� potrebn� k�dovanie diakritiky. |
|
Vo�ba jazyka
|
| Tu si m��ete zvoli� potrebn� k�dovanie diakritiky. |
Najzn�mej��m a najpou��vanej��m kreslen�m astronomick�m atlasom na svete je
Be�v��ov Atlas Coeli Skalnat� Pleso 1950.0. Na
jeho 16 ve�k�ch map�ch, pokr�vaj�cich cel� hviezdnu oblohu v mierke
1°=0.75 cm, s� v s�radnicovej sieti pre ekvinokcium 1950.0 zakreslen�
v�etky hviezdy jasnej�ie ako 7.75 magnit�dy, odstup�ovan� pod�a ve�kosti.
Osobitne s� ozna�en� vizu�lne a spektroskopick� dvojhviezdy, viacn�sobn�
s�stavy, novy, supernovy a najjasnej�ie r�diov� zdroje; �alej gu�ov� a
galaktick� hviezdokopy, galaktick� a extragalaktick� hmloviny do 13
magnit�dy, obrysy v���ch dif�znych a temn�ch hmlov�n, obrysy Mlie�nej
cesty, ekliptika, galaktick� rovn�k a medzin�rodn� hranice s�hvezd�. Oproti
in�m atlasom je Atlas Coeli jedine�n� najm� zobrazen�m v�etk�ch plo�n�ch a
dif�znych zdrojov, vidite�n�ch v �alekoh�adoch o priemere do 20 cm. To z
neho urobilo ide�lnu pom�cku napr. pre h�adanie kom�t - pr�cu, ktor� vznik
atlasu do istej miery aj motivovala. Vysok� dokonalos� a preh�adnos� m�p je
pr��inou, pre�o tento atlas u� po tri desa�ro�ia sl��i ako nepostr�date�n�
pom�cka pri no�nej pr�ci na profesion�lnych hvezd�r�ach cel�ho sveta,
takisto ako pri pozorovaniach n�ro�n�ch astron�mov - amat�rov.
Atlas vznikol v rokoch 1947-1948 na z�klade 12 r�znych astronomick�ch katal�gov a asi desiatky fotografick�ch atlasov. Na jeho pr�prave sa podie�al kolekt�v, zlo�en� preva�ne zo �tudentov, ktor� v t�ch rokoch tr�vili pr�zdniny praxou na Skalnatom Plese. Cel� koncepcia atlasu a definit�vna kresba s popisom je v�ak a� do poslednej �iarky dielom samotn�ho dr. A. Be�v��a. O rozsahu pr�ce si mo�no urobi� predstavu z toho, �e do s�radnicovej siete bolo treba pod�a dikt�tu vynies� a znova skontrolova� polohy asi 35 000 objektov. Spolu s prekr�vaj�cimi sa okrajov�mi oblas�ami, opakovan�mi na dvoch alebo troch map�ch, bolo to temer 50 000 objektov; a pre ka�d� bolo treba nastavi� nul�tko na jednu z 20 vyzna�en�ch hodn�t, pr�padne vybra� spr�vnu �abl�nu. Ve�a �mornej pr�ce si vy�iadalo dop��anie z�kladn�ho Bossovho hviezdneho katal�gu - vtedy najvhodnej�ieho pre tento ��el ale, �ia�, nie celkom �pln�ho po limitn� jasnos� zakres�ovan�ch hviezd. Tu bolo treba prejs� temer �tvr� mili�na hviezd Draperovho katal�gu a hviezdy, ch�baj�ce v Bossovom katal�gu, nielen identifikova�, ale aj polohu ka�dej z nich opravi� o 50-ro�n� precesiu.
Atlas po prv� raz vydala �s. astronomick� spolo�nos� v r. 1948. Kr�tko potom nasledoval jeho druh� diel Atlas coeli II - katal�g r�znych �dajov o vy�e 12 000 vybran�ch objektov (oby�ajn� hviezdy len do 6.25 magn., ostatn� objekty kompletne ako na map�ch). V r. 1956 vy�la v Nakladate�stve �SAV zdokonalen� verzia atlasu v 6-farebnej tla�i. Pr�vo zahrani�n�ch vydan� odk�pila harvardsk� Sky Publishing Corporation, ktor� atlas spropagovala vo svojom najroz��renej�om popul�rno-vedeckom �asopise Sky and Telescope. Tu vy�iel cel� rad vydan� - od luxusn�ho a� po "po�n�", zmen�en�, s bielymi hviezdami na �iernom poli. Honor�r bol na �iados� autora vyplaten� v �peci�lnych astronomick�ch fotografick�ch platniach, ktor� v nasleduj�cich rokoch podstatne zv��ili ��innos� �alekoh�adov observat�ria na Skalnatom Plese.
Dr. A. Be�v�� pokra�oval v tvorbe atlasov aj po odchode do invalidn�ho d�chodku, vo svojom rodisku v Brand�se nad Labem. V�sledkom boli tri atlasy oblohy v ��lke 1°=2 cm: Atlas Eclipticalis (oblas� medzi - 30° a +30° deklin�cie, na 32 map�ch), Atlas Borealis (oblas� severne od +30° deklin�cie, na 24 map�ch) a Atlas Australis (oblas� ju�ne od -30° deklin�cie, na 24 map�ch). Tieto atlasy s� ur�en� pre �peci�lnej�ie ��ely. V�ber hviezd nie je obmedzen� ich jasnos�ou, ale znalos�ou presn�ch pol�h a vlastn�ch pohybov; hviezdokopy a hmloviny nie s� zakreslen�, ale 6-farebn� tla� je vyu�it� na rozl��enie 6 z�kladn�ch spektr�lnych typov hviezd. Aj tieto atlasy sa prostredn�ctvom Sky Publishing Corporation roz��rili do cel�ho sveta. Sl��ia najm� pre v�ber referen�n�ch hviezd pri fotografickej astrometrii a fotometrii; osobitne sa uplatnili v prvej f�ze merania pol�h umel�ch dru��c.
Azda najv���m uznan�m Dr. A. Be�v��ovi (1901-1965) za jeho atlasy bolo posmrtn� pomenovanie jedn�ho z kr�terov na Mesiaci menom Be�v��. Je istotne obdivuhodn�, ak sa po cel� tri desa�ro�ia udr�� na �pici vedeck�ch pom�cok v ur�itej oblasti jedin�, jedine�n� dielo, ak�m bol Atlas Coeli Skalnat� Pleso. A� v r. 1981 sa objavil �spe�n� konkurent, Tirionov Atlas 2000.0, ktor� zrejme prevezme ved�cu �lohu po prechode od dosia� pou��van�ho ekvinokcia 1950.0 na ekvinokcium 2000.0. Tirionov atlas m� mierku zv��en� na 1° = 1 cm, sklad� sa z 26 namiesto 16 m�p a obsahuje hviezdy do 8.0 magn., t.j. asi o tretinu viac ako Be�v��ov atlas. Poh�ad na tohto o gener�ciu mlad�ieho konkurenta, z �ry samo�inn�ch po��ta�ov, je azda najv��ou poklonou, ak� Atlas Coeli Skalnat� Pleso mohol dosta�: temer v�etko, a� po zna�ky pre r�zne typy objektov, delenie �k�l a typ p�sma je prevzat� z Atlasu Coeli. Tak m�lo sa na tomto diele dalo po 30 rokoch vylep�i�!
Zop�r pr�kladov:
