Výsledky vedeckej práce Astronomického ústavu SAV v roku 2002:

 

Multifrekvenčný fotometrický a spektroskopický výskum symbiotickej novy V1016 Cyg viedol  k zisteniu 15-ročnej periódy aktivity interpretovanej ako orbitálna perióda sústavy.

(VEGA 1157, Chochol, Pribulla, práca č. 31).

 

Boli vypočítané  žiarivé zrýchlenia  neónu v atmosférach B hviezd, pričom sa ukázalo, že sú menšie ako gravitačné, čím bol vysvetlený deficit tohto prvku v HgMn hviezdach, ktorý sme objavili nedávno. (Vega 7107, Budaj, práca č. 18)

 

Štúdiom priestorového rozloženia meteoroidov v mladých hustých filamentoch       meteorických rojov Leoníd 1969 a Leoníd 1999 sa zistilo, že meteoroidy sú v častiach       týchto prúdov rozložené nenáhodne. Pozorovanie svedčí o progresívnej fragmentácii       meteoroidov po uvoľnení z materského telesa. Podobne rozpadom väčšieho sekundárneho úlomku je vysvetlený hustý filament Lyríd 1982 nachádzajúci sa na dráhe až 120 rokov za materskou kométou. (VEGA 1026, Porubčan, práca č. 33)

 

V rámci získavania presných astrometrických polôh vybraných komét a asteroidov bolo zredukovaných  664 presných polôh 42 komét a 273 polôh malých planét (VEGA1023, Svoreň, Neslušan, Husárik, Červák, Rychtarčík, práce č. 29, 66, 77, 81).

 

Bola ukončená tretia časť unikátneho počítačového katalógu jasností dlhoperiodických komét. Katalóg prístupný na internete poskytuje fotometrické údaje o 10 000 pozorovaniach dlhoperiodických komét, ktoré boli pozorované aj vo veľkých vzdialenostiach od Slnka v rokoch 1861-1976. Spolu s údajmi o jasnosti sú publikované geometrické podmienky pozorovania, údaje o použitých ďalekohľadoch a pozorovacích metódach, ako aj odkazy na primárne bibliografické zdroje. (VEGA 1023, Svoreň, práca č. 78)

 

Bol vypracovaný špeciálny prípad riešenia problému troch telies s vplyvom porúch a identifikovaný možný zdroj telies pretínajúcich dráhu Zeme a ako zdroj možných lokálnych, prípadne globálnych katastróf. (VEGA 1005, Solovaya, Pittich, práce č. 45, 114)

 

V spolupráci s Ukrajinou bol doplnený katalóg krátkoperiodických komét a uverejnená jeho  internetová verzia. (VEGA 1005,  Pittichová, Pittich,  http://astro.savba.sk/cat )

 

Medzi asteroidmi približujúcimi sa k dráhe Zeme známymi do septembra 2002, sa hľadali potenciálne materské telesá, ktoré môžu súvisieť s meteorickým komplexom Tauríd. Našlo sa 14 objektov, ktoré spĺňajú podmienku priblíženia sa k Zemi do 0.1 AU a boli  vypočítané pre ne teoretické meteorické radianty. Najsľubnejšími kandidátmi na asociované s komplexom Tauríd sú asteroidy: 1993 KA 2, 1889 VD 31, 1999 VK 12 a 2002 MX.(VEGA 1026, Porubčan, práca č. 65)

 

V spolupráci pri interpretácii výsledkov novozélandského megawatového radaru bola vypočí-taná dráha možného medzihviezdneho prúdu meteorov (VEGA 1023, Neslušan, práca č. 17)

 

CCD fotometriou bola odvodená rotačná doba asteroidu MP 107 Camilla na 4,8439 h. (VEGA 1023, Svoreň, práca č. 80)

 

Analýza častíc kozmického prachu a mikrónových častíc unikajúcich z kométy Encke viedla k odvodeniu nepresností pri určovaní ich optickej hustoty v atmosfére a rozptylu častíc v medziplanetárnom priestore. (VEGA 7151, Kocifaj, práce č. 25, 99)

 

Presvedčivo boli vyvrátené široko publikované vysoké interstelárne rýchlosti meteorov    (100-500 km/s) z výkonného novozélandského radaru AMOR. (VEGA 7151, Hajduk, práca č. 91)

 

Na základe fotoelektrickej fotometrie jasných komét boli určené extinkčné charakteristiky atmosféry na Skalnatom Plese a stanovené základné mechanizmy vzniku. (VEGA 1023, 1157, 7107, Svoreň, Žižňovský, Tremko, práca č. 116)

 

Bola vyvinutá nová originálna  metóda spracovania intenzitnej informácie zo slnečných spektier získaných pomocou veľkých CCD detektorov. Použitie metódy umožnilo spresniť  fyzikálne parametre slnečnej fotosféry v niektorých prípadoch až o 15 %. (VEGA 7229,  Kučera, Rybák, práca č. 50)

 

Porovnaním limbových meraní intenzít zelenej koronálnej čiary a fotosférických magnetogramov s malým rozlíšením (Stanford) určili sme reláciu medzi obidvomi veličinami. Relácia je rozličná pre oblasti s heliografickou šírkou pod 45˚ a nad 45˚. Táto relácia medzi magnetickou indukciou a koronálnou intenzitou v danom mieste umožňuje predĺžiť rad magnetických meraní od roku 1976 až po rok 1939. Výpočtom sa dá určiť aj celkový magnetický tok.  Ukázali sme, že celkový magnetický tok medzi rokmi 1947 a 1992 vzrástol 1,5  - 2 krát. (VEGA 1164, Rušin, Rybanský, práca č. 35)

 

Porovnanie výsledkov Fourierovej analýzy a vlnkovej analýzy erupčného indexu potvrdilo významnosť rôznych periodicít, pričom bolo zistené, že periódy 35, 116, 276 dni sú reálnymi periódami a periódy 68 a 198 dní len harmonickými periódami základných periód. Získané bolo i časové rozloženie výskytu periód: Vlnková analýza ukázala, že najvýraznejšia amplitúda bola koncentrovaná na periódu 35 dní (v čase 1998.3, 1999.9 a 2000.5 rokov), periódu 116 dní (interval 1999.7-2000.4 roka) a 276 dní (interval približne od 1999.5). (VEGA 7229, Rybák, práca č. 30)

 

Časová variabilita koronálneho indexu v zelenej koronálnej čiare pre obdobie skoro 5 slnečných cyklov bola zistená pre všetky periódy vrátane periód 150 dní, 1 rok ako i 28 dní. v súvislosti  s fázou slnečného cyklu. Zosilnenie 150-dňovej periódy je dominantné pred a po maxime slnečnej aktivity počas 4 z 5 analyzovaných slnečných cyklov. Naopak, nebola zistená žiadna takáto perióda počas maxima slnečnej aktivity. Výrazné zmeny periodicty v okolí rotačnej periódy až o 5 dní boli zistené na krátkych časových intervaloch. (VEGA 7229, Rybák,  práca č. 36)

 

Dlhé časové rady denných hodnôt kozmického žiarenia, zistené neutrónovými monitormi s rôznou rigiditou (Calgary, Climax, Lomnicky Štít a Huncayo/Haleakala), boli analyzované pomocou vlnkovej analýzy pre interval periód 60 –  100 dní. Pokým 1,7 ročná perióda, ktorá je najvýznamnejšou v skúmanom časovom intervale, silne vplýva na profil kozmického žiarenia v cykle 21 (hlavne v roku 1982), 1,3-ročná perióda je signifikantná hlavne na zostupných fázach cyklov 20 a 22. Výsledky podporujú rozdiely v priebehu slnečnej aktivity v párnych a nepárnych cykloch. (VEGA 7229, Rybák, práca č. 27)

 

Bola nájdená skoro absolútna identita pozorovaného globálneho tvaru slnečnej koróny a jej diskrétnych štrukturálnych útvarov (koronálne diery, kondenzácie a lúče) s topológiou siločiar magnetického pola a jeho intenzitou, so záverom o dominancii magnetického pola v aktívnych procesoch na Slnku. (VEGA 1022, Sýkora, práca č. 46)

 

Boli prezentované rôzne aspekty veľkorozmerného rozloženia jasnosti koronálnej emisie v čiare Fe XIV 530.3 nm. Demonštrovaním evolúcie intenzity tejto čiary v priebehu slnečných cyklov bola odhalená rozhodujúca úloha zóny stredných heliografických šírok v premennosti a cykličnosti slnečnej aktivity. (VEGA 1022, Sýkora, práca č. 47)

 

Bol navrhnutý principiálne nový model časo-priestoru, ktorý je založený na konfiguráciach fundamentálnych elementov charakterizujúcich Cremonove transformácie generované homaloidálnymi trojparametrickými sústavami kvadrík v 3-rozmernom projektívnom priestore. Model unikátnym spôsobom vysvetľuje nielen pozorovanú dimenzionalitu (4) a signatúru (3+1) vesmíru v makroskopickom meradle, ale navyše poukazuje na veľmi úzky súvis medzi počtom priestorových dimenzií a vnútornou štruktúrou časovej dimenzie. (Saniga, práce č. 40, 41, 113)

 

Pozemské spektroskopické a rádiové pozorovania ako aj naše originálne HST zobrazenia CH Cygni počas jej fáz aktivity ukázali na prítomnosť vysokorýchlostného odtoku hmoty zo systému až do 4000 km/s. Bola vypracovaná nová kvantitatívna metóda, na základe ktorej sme určili rýchlosť odtoku hmoty zo systému na 2-4 x 10-6 hmotností Slnka/rok. Aplikácia tejto metódy pre ostatné eruptívne symbiotické hviezdy umožní lepšie porozumieť podstate ich vzplanutí. (VEGA  1157, Skopal, práca č. 43)

 

Na základe CCD fotometrických pozorovaní v BVRI farbách symbiotickej hviezdy YY Her bola podrobne pokrytá oblasť primárneho minima, pričom toto minimum bolo interpretované zákrytovým efektom. Predbežné výsledky boli publikované spolu s výzvou na medzinárodnú fotometrickú kampaň. V rámci tejto kampane sa získalo veľké množstvo pozorovacieho materiálu na observatóriách v Českej republike, v Grécku a na Slovensku. (VEGA 1008, Hric, Dobrotka, práce č. 22, 54)

 

Fotoelektrická fotometria dlhodobo získavaná na observatóriách Skalnaté pleso a Stará Lesná bola využitá na kvalitatívny a kvantitatívny popis flickeringovej aktivity rekurentnej novy T CrB. Bol študovaný proces prenosu hmoty z červeného obra na bieleho trpaslíka cez akrečný disk. Na základe energetickej bilancie flikeringu bol tento lokalizovaný do vnútorných oblastí akréčneho disku a na povrch bieleho trpaslíka, ktorého prítomnosť v systéme sme vyriešili už v predchádzajúcich rokoch. Konštantná veľkosť turbulentných oblastí v akréčnom disku bola oproti pôvodnému modelu nahradená niekoľkými voľnými parametrami, čo lokalizuje vysokoenergetické flikeringové javy s dlhým trvaním do vonkajších oblastí akréčneho disku. Observačné dôkazy boli nájdené aj v literatúre. (VEGA 1008, Hric, Dobrotka, práce č. 93)

 

Boli publikované výsledky štúdia orbitálnej modulácie zmien jasnosti kataklizmatickej hviezdy V Sge v intenzitnej škále vo vysokom, prostrednom a nízkom stave aktivity systému. Amplitúda zmien jasností rastie, keď systém prechádza z nízkeho do vysokého stavu aktivity. Fotometrické chovanie objektu je možné vysvetliť za predpokladu, že žiarenie prichádza aj od nahriatej strany sekundárnej zložky. Jej následné zakrývanie akrečným diskom sa prejavuje existenciou sekundárnych miním. (VEGA 1008, Hric, Dobrotka, práce č. 48, 49)

 

Z vlastných fotoelektrických pozorovaní 4 kontaktných dvojhviezd U Peg, YY CrB, OU Ser a EQ Tau sme pre U Peg bola zistili chladnú škvrnu na povrchu primárnej zložky, ktorá sa behom pozorovaní posunula o 13 stupňov v smere orbitáleho pohybu. Pre YY CrB a OU Ser boli po prvýkrát určené fotometrické elementy a využitím publikovaných spektroskopických elementov aj hmotností zložiek. Analýza všetkých publikovaných okamihov miním EQ Tau viedla k zisteniu možnej tretej zložky v sústave. (VEGA 1157, Pribulla, Vaňko, práca č. 34)

 

Boli vykonané prvé pozemské fotoelektrické pozorovania kontaktných sústav FN Cam a EX Leo. Analýza svetelnej krivky viedla k určeniu fotometrických elementov. Na základe známeho pomeru hmotnosti a veľkej polosi a určeného sklonu dráhy boli nájdené hmotnosti zložiek oboch sústav. (VEGA 1157, Pribulla,  Chochol, Vaňko, práca č. 73)

 

Bolo získaných 90 fotoelektrických a CCD okamihov miním 35 zákrytových dvojhviezd určených z pozorovaní na observatóriách na Skalnatom Plese, Starej Lesnej a v Roztokoch. Využitím všetkých dostupných okamihov miním boli určené nové efemeridy. (VEGA  1157, Pribulla,  Chochol, Vaňko, práca č. 74)

 

Detailný spektroskopický a fotometrický výskum zákrytovej dvojhviezdy V505 Mon ukázal, že hmotnejšia zložka sústavy je obklopená  diskom, ktorý zabraňuje jej detekcii v spektre. Profily CII čiar v UV oblasti spektra umožnili zistiť rotačnú rýchlosť disku. Hmotnosti zložiek sústavy určené z krivky radiálnych rýchlostí primárnej zložky a rozmerov disku sú 1,0 a 6,1 hmotnosti Slnka. Bolo ukázané, že V 505 Mon je prototypom skupiny podobných dvojhviezd raného spektrálneho typu: V742 Cas, V1326 Cyg, V2174 Cyg, V447 Sct a FY Vel

(VEGA  1157, Chochol, práca č. 23)

  

Zobrazenie symbiotickej hviezdy CH Cygni získané pomocou Hubbleovho kozmického ďalekohľadu a rádiového ďalekohľadu ukázali na prítomnosť rozsiahlej bipolárne tvarovanej hmloviny okolo systému. Časová sekvencia rádiových máp odhalila precesné stáčanie hlavnej osy vysokorýchlostných výtryskov. Fotometrické pozorovania indikovali zákryt aktívnej zložky chladným obrom na dlhodobej 14.5 ročnej dráhe trojhviezdneho systému. (VEGA  1157, Skopal, práca č. 19)

 

Boli prezentované nové fotometrické pozorovania dlhodobo sledovaných symbiotických hviezd. Pozorovania boli získané z veľkej časti na observatóriách Skalnaté pleso a Stará Lesná. Najvýznamnejším výsledkom je monitoring prototypickej symbiotiky Z Andromedae počas jej poslednej aktivity. (VEGA  1157, Skopal, práca č. 44)

 

Analýza rozdelenia energie v spektrách symbiotických hviezd potvrdila základný trojzložkový model ich žiarenia. Len u jedného systému, AR Pavonis, bolo možné vysvetliť jej kombinované žiarenie modelom rozsiahleho akrečného disku okolo hviezdy hlavnej postupnosti. (VEGA  1157, Skopal, práca č. 42)

 

Na základe modelových výpočtov uskutočnených pre spektrum pekuliárnej Przybilského hviezdy sa ukázalo, že v spektrálnej oblasti 670,8 nm sú dominantným absorbujúcim prvkom lítium a vzácne zeminy. Abundancia lítia v atmosfére tejto hviezdy je blízka jeho primordiálnej abundancii. (VEGA 7107, Zverko, Žižňovský, práca č. 76)