Výchova vedeckého dorastu na Astronomickom ústave SAV



RNDr. Ján Svoreň, DrSc. , Doc. RNDr. Vladimír Porubčan, DrSc.

Astronomický ústav SAV


Kolobeh života je neúprosný a spravodlivý zároveň. Človek v každom povolaní sa stále zdokonaľuje vo výkone svojej činnosti, aby v čase, keď si myslí, že zvládol všetko potrebné, musel uvolniť miesto mladším kolegom. Celý ľudský pokrok je však založený na princípe, podľa ktorého odchádzajúca generácia odovzdáva nasledujúcej podstatné informácie, aby táto mohla zdokonaľovať svoju činnosť na vyššej úrovni. Keďže vývoj sa stále zrýchľuje, nie je možné sa spoliehať na živelné prevzatie vedomostí, ale je nutná cieľavedomá, na to zameraná, činnosť. Vo vede, ktorá je charakterizovaná vysokou mierou pridanej hodnoty, sa výchova ďalšej generácie stala neoddeliteľnou súčasťou úväzkov popredných vedcov. Výchova vedeckého dorastu má inštitucionalizovanú i neformálnu podobu. Vrcholom uznania práce vedeckého pracovníka je medzinárodné uznanie jeho vedeckej školy – skupiny nasledovníkov poznačených rovnakým spôsobom myslenia a prístupov k riešeniu problematiky.

V podmienkach Astronomického ústavu SAV, rovnako ako celej Slovenskej akadémie vied, môžeme rozdeliť výchovu mladej generácie astronómov do dvoch kategórií. Prvou je podiel na výuke vysokých škôl pri podchytení talentovaných študentov, druhou vedecká príprava (v minulosti vo forme ašpirantúr, dnes vo forme doktorandského štúdia) absolventov vysokoškolského štúdia.

Najvšeobecnejšou formou prípravy študentov je prednášanie základného kurzu astronómie pre študentov pedagogického zamerania, ktorých jedným predmetom v rámci kombinácie je fyzika. Pracovnici Astronomického ústavu prednášali takéto kurzy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK (bývalej Matematicko-fyzikálnej a ešte predtým Prírodovedeckej fakulte UK) v Bratislave, na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity (predtým Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove) a na Pedagogickej fakulte v Trnave.

Nezanedbateľný a v počiatkoch rozhodujúci bol podiel našich pracovníkov na výuke astronómie v Bratislave. Na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity za začala prednášať astronómia hneď od jej založenia v roku 1940. Prednášal dr. Bečvář a Astronomický ústav Prírodovedeckej fakulty vznikol na jeho podnet v roku 1944. Ústav existoval do roku 1952 kedy vznikla samostatná katedra astronómie, geofyziky a meteorológie, ktorú viedol prof. Konček. V rokoch 1953 až 1960 sa štúdium astronómie otváralo len sporadicky podľa záujmu študentov. Viackrát sa odbor astronómie presťahovával až po prechod do Mlynskej doliny v roku 1972. Od roku 1955 na Katedre externe pôsobil aj prof. Ľubor Kresák, ktorý neskôr bol aj externým vedúcim. Bol hlavným garantom a zostavovateľom učebných osnov a plánov budúcej špecializácie astronómie. Jeho zásluhou sa štúdium orientovalo predovšetkým na hlavné oblasti astronomického výskumu na AsÚ SAV a v celom Českoslovenku vôbec zameraním na medziplanetárnu hmotu, slnečnú a stelárnu astronómiu. Odvtedy sa základné zameranie výuky zachovalo dodnes a v tomto smere je prínos prof. Kresáka pre výchovu slovenských astronómov veľmi významný a podstatný. Od počiatku sa viackrát menil názov štúdia od astronómia a geofyzika, až po súčasný stav prechodom na kreditné štúdium, na štúdijný blok: astronómia a astrofyzika. Od roku 1958 na fakulte, ktorá tiež viackrát menila názov, až po súčasný názov Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, štúdium astronómie do súčasnosti absolvovalo 102 poslucháčov, z ktorých vyše 75% našlo uplatnenie priamo v astronómii alebo v príbuzných odboroch (geofyzika, vyučovanie fyziky). Na výchove astronómov na fakulte sa veľkou mierou podieľali pracovníci ústavu a to aj ako vedúci diplomových prác študentov astronómie a taktiež ako členovia štátnicových komisií. Pracovníci AsÚ SAV sa podieľajú na výchove astronomického dorastu na fakulte i naďalej výberovými prehľadovými prednáškami (v súčasnosti hlavne z vybraných oblastí astrofyziky), prednáškami na ústavných seminároch, keďže v  roku 1997 na fakulte vznikol samostatný Astronomický ústav FMFI a samozrejme vedením diplomových prác. Doteraz viedli 71 diplomoviek z celkového počtu 102, čím výraznou mierou profilovali zamerania absolventov, vychovávali si a i naďalej vychovávajú vlastne svojich budúcich kolegov, keďže podstatná časť pracovníkov AsÚ SAV sú taktiež absolventi fakulty v Bratislave.

Neutíchajúci záujem študentov o astronómiu, na rozdiel od iných špecializácií fyziky, viedol v školskom roku 1997/98 k otvoreniu jednoodborového štúdia astronómie aj na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pretože okrem dobrej vôle a tradície výuky učiteľov nemala PF UPJŠ žiadnu materiálnu ani personálnu bázu na výuku, rozbehnutie špecializácie bolo v plnej miere zabezpečené externými prednášateľmi z radov pracovníkov ústavu. V roku 2000 ukončil štúdium prvý absolvent, s tohtoročnými absolventmi je to už 6 astronómov vychovaných v Košiciach. Úspešnosť výuky, aj keď na malej vzorke, je veľká, pretože až 5 z nich ostalo pracovať v odbore, z toho 3 na dennom a 1 na externom doktorandskom štúdiu na našom ústave. Postupne s prednáškami pre študentov sa podarilo v  Košiciach vybudovať aj malé predpolie profesionálnej astronómie, keď výuku niektorých predmetov postupne prevzali dvaja naši absolventi doktorandského štúdia. Pracovníci ústavu však stále pokrývajú 5 základných prednášok (prístroje, praktická astrofyzika, medziplanetárna hmota, fyzika Slnka a druhý semester nebeskej mechaniky), vedú 3 praktiká, v rámci ktorých sa študenti priamo na pracoviskách v Tatrách zoznamujú s prístrojovou technikou a postupmi získavania a spracovania astronomických údajov a sú členmi štátnicových komisií. Mimo prednášania a dôležitého skúšania, má nezastupiteľnú úlohu individuálna práca so študentmi, ktorá sa realizuje najmä cez vedenie diplomových prác. Vďaka absolvovaniu praktík, majú študenti dostatočný prehľad o problematike riešenej na našom pracovisku a môžu si podstatne kvalifikovanejšie vybrať vhodnú tému z ponúkaného zoznamu. V nezanedbateľnom počte prípadov téma diplomovej práce aspoň rámcovo súvisí s neskoršou dizertačnou prácou v rámci doktorandského štúdia. U doterajších 6 absolventov, s výnimkou jedného, boli vedúcimi diplomových prác pracovníci AsÚ SAV. Dnes už môžeme povedať, že výuka astronómie v Košiciach naberá štandardné otáčky. Vytratila sa aj pôvodná nedôvera časti osadenstva Fyzikálneho ústavu Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, pretože, presne podľa našich pôvodných predpokladov, možnosť štúdia astronómie zaplnila záujemcami prvé ročníky špecializácie fyziky, z ktorých mnohí sa neskôr – v magisterskej časti štúdia venujú iným fyzikálnym odborom. Je z toho obojstranný úžitok – fakulta má študentov a astronómia výber z väčšieho množstva uchádzačov a navyše priaznivcov aj medzi absolventmi príbuzných odborov.

Keďže primárnym cieľom jednoodborového štúdia je príprava pracovníkov na vedeckú prácu, logickým vyústením je pokračovanie väčšiny absolventov v treťom stupni vysokoškolského štúdia – v doktorandskom štúdiu. Astronomický ústav SAV má s vedeckou výchovou dlhoročné skúsennosti. Kým celkom prvá generácia vedeckých pracovníkov získala prvú vedeckú hodnosť v Prahe, resp. v Ondřejove a Brne, v r. 1967 boli na AsÚ SAV prví ukončení ašpiranti školení už na našom pracovisku. Zo začiatku školil len profesor Kresák v špecializácii astronómia medziplanetárnej hmoty, slneční a hviezdni astrofyzici absolvovali ašpirantúry naďalej na Ondřejove. V roku 1979 ukončil ašpirantúru prvý absolvent školený na AsÚ SAV v stelárnej problematike, v roku 1986 prvý slniečkar. Celkove až do dnešných dní vyškolili pracovníci AsÚ SAV 14 vedeckých pracovníkov v oblasti medziplanetárnej hmoty, 6 slnečných a 8 stelárnych astrofyzikov. Po zmene formy vedeckej výchovy na doktorandské štúdium má AsÚ SAV práva externej školiacej inšitúcie pre vedecké odbory astronómia (jediné pracovisko v SR) a astrofyzika (popri Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK). Vedeckých pracovníkov školíme nielen pre vlastné potreby, ale aj pre vysoké školy a zariadenia Ministerstva kultúry. Počet priebežne školených doktorandov sa dlhodobo stabilizoval na 11-12 poslucháčoch súčasne. Ročne sú prijímaní maximálne 3 uchádzači do dennej formy (obmedzené množstvom peňazí na štipendiá), ďalší do externej formy. Poslucháči musia prejsť náročným prijímacím pokračovaním, počet uchádzačov vždy prevyšuje možnosti prijatia 2-3 násobne. Náročnosť doktorandského štúdia spôsobuje, že poslucháči externej formy sú málo úspešní, pretože je ťažké zladiť systematickú vedeckú prácu s ďalším zamestananím, prípadne rodinnými povinnosťami.

Záverom možno konštatovať, že systém vedeckej výchovy na AsÚ SAV dáva všetky predpoklady úspešného pokračovania profesionálneho astronomického výskumu na Slovensku a rozvoja predovšetkým hlavných smerov a zameraní slovenskej astronómie orientovanej už tradične na výskum Slnka, medziplanetárnej hmoty a stelárny výskum.


Úspešnými školiteľmi, ktorí vychovali aspoň jedného vedeckého pracovníka boli pracovníci Astronomického ústavu SAV Anna Antalová, Anton Hajduk, Ladislav Hric, Drahomír Chochol, Ľubor Kresák, Ľudmila Pajdušáková, Vladimír Porubčan, Vojtech Rušin, Milan Rybanský, Ján Svoreň, Július Sýkora, Ján Štohl, Jozef Tremko a Juraj Zverko.