Astronomick� �stav SAV
za rok 2004
Tatransk� Lomnica
janu�r 2005
Astronomick� �stav SAV �akuje
Ministerstvu �kolstva SR, Slovenskej �strednej hvezd�rni, Hurbanovo, Univerzite Mateja Bela a mestu Poprad za podporu pr�pravy a realiz�cie vedeckej konferencie.
Environmentu Nitra a Slovtepmontu Partiz�nske za sponzorsk� poskytnutie monitorov pre meraciu aparat�ru na observat�riu Lomnick� �t�t.
Ministerstvu financi� SR za poskytnutie pr�spevku z �Fondu v�nosu z lot�ri� a in�ch podobn�ch hier� na n�kup PC Pentium II a digit�lneho fotoapar�tu Canon pre pozorovanie protuberanci� na kor�nografe na Lomnickom �t�te.
Obsah osnovy Spr�vy o �innosti Astronomick�ho �stavu SAV za rok 2004
I. Z�kladn� �daje o organiz�cii�� 4��������������������������������������������������������������������
II. Vedeck� �innos��� 6�������������������������������������������������������������������������������������������������
III. Vedeck� v�chova a pedagogick� �innos��� 15
IV. Medzin�rodn� vedeck� spolupr�ca����� 18������������������������������������������������������������������
V. Spolupr�ca s vysok�mi �kolami, in�mi dom�cimi v�skumn�mi in�tit�ciami a s hospod�rskou sf�rou pri rie�en� v�skumn�ch �loh�������� 24�����������������������������������������
VI. Aktivity pre N�rodn� radu SR, vl�du SR, �stredn� org�ny �t�tnej spr�vy SR a in� subjekty�� 25�������������������� ���������������������������������������������������������������������������������
VII. Aktivity v org�noch SAV�� 26�����������������������������������������������������������������������
VIII. Vedecko-organiza�n� a populariza�n� aktivity; ceny a vyznamenania�� 27������
IX. �innos� kni�ni�no-informa�n�ho pracoviska�� 29�������������������������������������������������������
X. Hospod�renie organiz�cie�� 30����������������������������������������������������������������������
XI. Nad�cie a fondy pri organiz�cii�� 31��������������������������������������������������������������������������
XII. In� v�znamn� �innosti�� 31 ����������������������������������������������������������������
XIII. Vyznamenania, ocenenia a ceny udelen� pracovn�kom organiz�cie v roku 2004 (mimo SAV)�� 31
XIV. Poskytovanie inform�ci� v s�lade so z�konom o slobode inform�ci��� 31
XV. Probl�my a podnety pre �innos� SAV�� 32����������������������������
1. Menn� zoznam zamestnancov k 31. 12. 2004�� 33��������������������������������������������������������
2. Projekty rie�en� na pracovisku�� 35�����������������������������������������������������������������������������
3. Vedeck� v�stup - bibliografick� �daje v�stupov� - publikovan� pr�ce�� 43
����������� ����������� - cit�cie�� 51
4. �daje o pedagogickej �innosti organiz�cie�� 85�����������������������
5. �daje o medzin�rodnej vedeckej spolupr�ci�� 87
6. Pr�nosy z pracovn�ch pobytov v zahrani�� mimo konferenci���� 91
7. Refer�ty� �95
8. Vedecko-populariza�n� aktivity�� 103
� N�zov:����� ����������������������������� Astronomick� �stav SAV
� Riadite�:������������������������������� Doc. RNDr. J�n Svore�, DrSc.
� Z�stupca riadite�a:�������������� RNDr. Jozef� �i��ovsk�, CSc.
� Vedeck� tajomn�k:��������������� RNDr. J�n Ryb�k, CSc.���������
� Predseda vedeckej rady:����� RNDr. Ale� Ku�era, CSc.
� Adresa s�dla:������������������������� 059 60� Tatransk� Lomnica
N�zov a adresa deta�ovan�ho pracoviska:
����������� Oddelenie medziplanet�rnej hmoty, D�bravsk� cesta 9, 845 04 Bratislava
Ved�ci deta�ovan�ho pracoviska:
����������� Prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc.
Typ organiz�cie:� rozpo�tov�
2.�������� Po�et a �trukt�ra zamestnancov
�TRUKT�RA ZAMESTNANCOV |
K |
K do 35 rokov |
K |
���� F������� |
��� P |
||
M |
� |
M |
� |
||||
Celkov� po�et zamestnancov |
62 |
9 |
2 |
49 |
13 |
60 |
55,0 |
Vedeck� pracovn�ci |
29 |
3 |
1 |
27 |
2 |
28 |
25,54 |
Odborn� pracovn�ci V� |
12 |
5 |
- |
9 |
3 |
12 |
10,98 |
Odborn� pracovn�ci �S |
15 |
1 |
1 |
11 |
4 |
14 |
13,48 |
Ostatn� pracovn�ci |
6 |
- |
- |
2 |
4 |
6 |
5,00 |
Doktorandi v dennej forme doktorandsk�ho �t�dia |
3 |
2 |
1 |
2 |
1 |
3 |
3 |
Vysvetlivky:
K - kme�ov� stav zamestnancov v pracovnom pomere k 31.12.2004 (uveden� s� zamestnanci v pracovnom pomere, vr�tane riadnej materskej dovolenky, zamestnancov p�sobiacich v zahrani��, v �t�tnych funkci�ch, �lenov Predsedn�ctva SAV, zamestnancov p�sobiacich v zastupite�sk�ch zboroch a na z�kladnej vojenskej slu�be)
F - fyzick� stav zamestnancov k 31.12.2004 (bez riadnej materskej dovolenky, zamestnancov p�sobiacich v zahrani��, v �t�tnych funkci�ch, �lenov Predsedn�ctva SAV, zamestnancov p�sobiacich v zastupite�sk�ch zboroch a na z�kladnej vojenskej slu�be)
P - celoro�n� priemern� prepo��tan� po�et zamestnancov
M. � � mu�i, �eny
Priemern� vek v�etk�ch kme�ov�ch zamestnancov k 31.12. 2004:�� 48,7 roka
Priemern� vek kme�ov�ch vedeck�ch pracovn�kov k 31.12.2004:��� 52,0 roka
V Pr�lohe �. 1 je uveden� menn� zoznam pracovn�kov k 31.12.2004 s vyzna�en�m �v�zku a rie�ite�skej kapacity.
3.�������� �trukt�ra vedeck�ch pracovn�kov (kme�ov� stav k 3l.l2.2004)
������ Pracovn�ci s hodnos�ou |
Vedeck� pracovn�ci v� � stup�och |
|||||
�DrSc.����� |
� CSc., PhD.��������� |
� prof. |
� doc. |
����� I. |
��� IIa. |
�� IIb. |
10 |
19 |
2 |
1 |
11 |
10 |
8 |
V roku 2004 nenastali zmeny v zameran� ani v organiza�nej �trukt�re Astronomick�ho �stavu SAV.
II.����� Vedeck� �innos�
1. Dom�ce projekty :
�TRUK�RA PROJEKTOV |
�Po�et |
Pridelen� financie na r.� 2004 |
1. Vedeck� projekty� VEGA, na ktor� bol v r. 2004 udelen� grant |
9 |
710 000,- Sk. |
2. Projekty APVT, na ktor� bol v roku 2004 udelen� grant�� |
2 |
833 000,- Sk |
3. Vedecko-technick� projekty, na ktor� bol v r. 2004 udelen� grant |
4 |
279 000,- Sk |
4. Projekty rie�en� v r�mci �PVV a �O |
- |
- |
5. Projekty rie�en� v centr�ch excelentnosti SAV |
- |
- |
6. In� projekty (�stavn�, na objedn�vku rezortov a pod.) |
16 |
- |
Zoznam rie�en�ch projektov je v Pr�lohe �. 2
a) z�kladn�ho v�skumu
V�sledok: ����� Vplyv elektromagnetick�ho �iarenia na dynamiku medzihviezdnych
kozmick�ch �ast�c v slne�nej s�stave
Influence of the electromagnetic radiation on dynamics of the interstellar cosmic dust particles in the Solar System
Dynamick� zmeny v toku medzihviezdnych prachov�ch �ast�c interaguj�cich so slne�nou s�stavou s� sp�soben� predov�etk�m gravit�ciou centr�lneho telesa � Slnka, tlakom �iarenia a elektromagnetick�mi efektami. Dr�hy sub-mikrometrov�ch zrniek s� navy�e ovplyvnen� Lorentzovou silou, ktor� sa vo v�eobecnosti prejavuje pri pohybe nabit�ch �iasto�iek v magnetickom poli. Zvy�ajne sa predpoklad�, �e sila radia�n�ho tlaku p�sob� v radi�lnom smere (teda od Slnka) a tak redukuje pr�a�liv� gravita�n� silu. Vzh�adom k nesf�rick�mu tvaru medzihviezdnych �ast�c sa v�ak k radi�lnej sile prid�vaj� aj neradi�lne zlo�ky, ktor� maj� z�sadn� vplyv na zmenu hybnosti t�chto �ast�c. Tak�m sp�sobom sa st�va dynamick� v�voj v syst�me nesf�rick�ch a sf�rick�ch �ast�c celkom odli�n�m, �o m� za n�sledok evidentne rozdielne trajekt�rie a rozdielnu �ivotnos� tak�chto �ast�c v slne�nej s�stave. Podarilo sa n�m dok�za�, �e na rozdiel od �ast�c ide�lne sf�rick�ho tvaru m��u realisticky tvarovan� zrnk� medzihviezdneho kozmick�ho prachu zotrva� v slne�nej s�stave podstatne dlh�iu dobu ako sa predpokladalo a tak prispie� k zv��eniu hustoty prachu v okoloslne�nej z�ne. Sila radia�n�ho tlaku sa pritom uk�zala ako najd�le�itej�� faktor ovplyv�uj�ci mo�nos� z�chytu kozmick�ho prachu v slne�nej s�stave. N�sledne sme tie� uk�zali, �e pohyb zachyten�ch nesf�rick�ch �ast�c pre��vaj�cich v slne�nej s�stave m��e by� charakterizovan� veli�inou analogickou s tret�m Keplerov�m z�konom. Tento fakt je mo�n� efekt�vne vyu�i� v astrofyzik�lnom modelovan� dynamiky prachov�ch �ast�c v okoloslne�nej z�ne.
Interstellar grains entering the Solar System (SS) are mainly affected by solar gravity, radiation pressure, and electromagnetic effects. The trajectories of sub-micron dust particles in the SS are also strongly influenced by Lorentz force, which, in general, influences the motion of charged dust in the magnetic field. It is usually accepted that the radiation pressure force is directed radially away from the Sun and thus reduces the solar gravitational attraction. Nevertheless, any irregularity of the particle shape generates non-radial momentum components in the particle's frame of reference. Finally, the character of motion may significantly differ from the corresponding motion known for ideally spherical particles. The effect of particle morphology implies relevant consequences for the evolution of the particle�s trajectory and its lifetime in the SS. In contrary to the results known for spherical particles, we have shown that the charged irregularly shaped grains can be captured in a very narrow belt near the ecliptic plane and may then definitely contribute to the density increase of circumsolar dust cloud. The solar radiation force appears to be the most dominant factor affecting the capture of the interstellar grains. In addition, we found that survived non-spherical interstellar dust particles orbiting around the Sun are characterized by a quantity analogous to Kepler�s third law. This fact can efficiently be utilized in various astrophysical modelling of interstellar dust particle dynamics in the circumsolar region.
� V�sledok bol z�skan� v r�mci projektu VEGA 2/3024/23 a bol publikovan� v :
- Kocifaj, M., Kla�ka, J., The capture of interstellar dust: The Lorentz force case, Planet. Space Sci. Vol. 52, p. 839-847, 2004.
- Kocifaj, M., Kla�ka, J., Dynamical behaviour of interstellar dust particles in the Solar System, J. Quant. Spectrosc. Radiat. Transfer,� Vol. 89, p.165-177, 2004.
- Kocifaj, M. - Kla�ka, J. The capture of interstellar dust: The pure electromagnetic
�������� radiation case, In Planetary and Space Science. Vol. 51, p. 617-626, 2003.
b)� aplika�n�ho typu
c)� medzin�rodn�ch vedeck�ch projektov (uvies� zahrani�n�ho partnera alebo medzin�rodn� program)
V�sledok: �t�dium medzihviezdnej hmoty a akre�n�ch diskov v interaguj�cich���
����������������� dvojhviezdach.
����������������� Study of the circumstellar matter and accretion discs in the interacting binary�
����������������� stars.
Interaguj�ce dvojhviezdy opl�vaj� bohatou �k�lou r�znych foriem okolohviezdnej hmoty �i u� vo forme akr��nych diskov, pr�dov s�visiacich s prenosom hmoty, v�tryskov �i ob�lok. Zdrojom inform�ci� s� spektr� a sveln� krivky, no �ia�, v��ina s��asn�ch programov a modelov je obmedzen� na �t�dium geometrie probl�mu a v�po�et svetla (spektra, sveteln�ch kriviek) z neprieh�adn�ch objektov - jednej �i dvoch deformovan�ch hviezd. N�sledne, r�zne vlastnosti tejto okolohviezdnej hmoty nie s� ve�mi preb�dan�. N�m sa podarilo vyvin�� svojho druhu jedin� program, ktor� dok�e vzia� do �vahy pr�tomnos� �iasto�ne� prieh�adnej okolohviezdnej l�tky v interaguj�cej dvojhviezde. Program rie�i rovnicu prenosu �iarenia pozd� zorn�ho l��a v 3-rozmernom pohybuj�com sa prostred� za predpokladu lok�lnej termodynamickej rovnov�hy� (LTE) a dok�e zapo��ta� aj rozptyl svetla za predpokladu opticky tenk�ho prostredia. V�stupom m��e byt spektrum objektu z �ubovo�n�ho smeru alebo sveteln� krivka. Program sme aplikovali na �t�dium emisnej �iary H alfa z akre�n�ho disku podobn�ho tomu, ako u z�krytovej dvojhviezdy TT Hya. Disk mal v priereze tvar kruhovej v�se�e a Kepplerovsk� r�chlostn� pole. Zistili sme, �e vypo��tan� spektr�lna �iara H alfa m� formu emisie s dvomi vrcholmi a centr�lnou depresiou, �o kvalitat�vne zodpoved� pozorovan�mu tvaru spektr�lnej �iary. H�bka depresie z�vis� najm� od teploty a sklonu disku. Vzdialenos� medzi vrcholmi emisie je ovplyvnen� najm� vonkaj��m polomerom disku, sklonom a radi�lnym gradientom hustoty v disku. V��ka emisie je dan� najma teplotou a hustotou disku. Predpokladalo sa chemick� zlo�enie disku ako na Slnku. Za��na sa �ra modelovania skuto�n�ch pozorovan�ch emisn�ch �iar v interaguj�cich dvojhviezdach.
Interacting binaries exhibit various forms of circumstellar matter. Accretion discs, gas streams, jets and shells� galore. It is all footprinted in their spectra. Unfortunately, most of the current models treate only the binary stars and their geometry and the stars are stripped of any circumstellar matter. Consequently, properties of such a matter are not very well understood. We have succeeded to develop a computer code which is, to our knowledge, so far the only tool for interacting binaries capable to take into account the semi-transparent circumstellar matter. The code solves the equation of radiative transfer along the line of sight in 3D moving
media under the assumption of LTE. Scattered light can be taken into account assuming optically thin environment. A light curve or spectrum of the system from any angle can be calculated. The code was applied to the H alpha line originating from an accretion disc similar to that in TT Hya - an eclipsing Algol type binary. The wedge shaped disc with Kepplerian velocity field was assumed. The calculated spectral line has a shape of a double peaked emission with a central deppresion which is really observed. The temperature and inclination of the disc have the strongest effect on the depth of the central depression while the outer radius of the disc, the radial density profile, and the inclination affect mainly the position and separation of the emission peaks. The overall strength of the emission is regulated mainly by the density and temperature. The era of modelling the observed emission lines in interacting binaries begins.
� V�sledok bol z�skan� v r�mci grantu NSF (J�n Budaj & Mercedes Richards, As� SAV, Pennstate University USA, grant NSF DGE-0312144) a bol publikovan� v:
- BUDAJ, J. � RICHARDS, M.T. A description of the SHELLSPEC code. In Contributions of the Astronomical Observatory Skalnat� Pleso. Vol. 34, no. 3 (2004), p. 167-196.
V�ber najv�znamnej��ch v�sledkov bol uroben� v s��innosti s Vedeckou radou �stavu.
�
d)� Ostatn� v�znamn� v�sledky
V�skum transferov�ch dr�h medzi Jupiterovou rodinou kom�t a dr�hami podobn�mi dr�he Enckeho kom�ty uk�zal, �e niektor� modelov� dr�hy Jupiterovej rodiny kom�t sa zmenia na dr�hy typu Enckeho kom�ty za �as, porovnate�n� s peri�dou aktivity typickej kr�tkoperiodickej kom�ty. K���ov�m faktorom pre zmenu dr�hy Jupiterovej rodiny na dr�hu typu Enckeho kom�ty s� rezonancie a negravita�n� sily. (VEGA 4002, Pittich, pr�ca �. 33)
Vyu�it�m novopublikovanej Lynchovej met�dy bola vyhodnoten� �tatistick� v�znamnos� korel�cie medzi pozorovanou postupnos�ou stredn�ch heliocentrick�ch dr�h plan�t a mocninn�m radom. Pre 8 zn�mych planet�rnych vzdialenost� (Merk�r a� Nept�n) s pridanou strednou vzdialenos�ou asteroidov sa uk�zalo, �e pozorovan� zhoda zodpoved� ove�a viac n�hode ako z�konitosti. Opak je pravdou v pr�pade, ak sa vynech� vzdialenos� Zeme, �o nazna�uje pekuli�rne postavenie jej dr�hy. (VEGA 4012, Neslu�an, pr�ca �. 29)
Uskuto�nila sa anal�za spolo�n�ch radarov�ch pozorovan� meteorick�ch rojov na z�kladni Lecce-Bologna-Modra z obdobia r. 1996-2002 pre roj Leon�d a 1997-2004 pre roj Quadrant�d. Pozorovania presved�ivo uk�zali vl�knit� �trukt�ru pr�dov a zmenu hmotov�ho indexu. Najv�raznej�ie maximum hmotnej��ch �ast�c v pr�de Quadrant�d bolo zisten� v r. 1997. (VEGA 3024, Porub�an, Hajduk, pr�ce �. 34 a 37)
Rie�il sa probl�m dynamickej stability extra-sol�rnych plan�t v dvojhviezdnych s�stav�ch v r�mci obecn�ho probl�mu troch telies. Pritom sa pou�il Hamiltoni�n bez kr�tkoperiodick�ch �lenov, ktor� boli vyl��en� met�dou von Zeipela. Uk�zalo sa, �e vypracovan� analytick� met�da vhodne popisuje pohyb extra-sol�rnych plan�t a d�va porovnate�n� v�sledky s numerickou integr�ciou pohybov�ch rovn�c. Te�ria bola aplikovan� na dvojhviezdne syst�my Gliese 86, gama Cephei a 61 Cygni. (VEGA 4002, Pittich,� Solovaya, pr�ca �. 48)
�����������
Uskuto�nila sa anal�za poruchy od galaktick�ch slapov na kom�ty v Oortovom oblaku s oh�adom na stanovenie radi�lnej �trukt�ry tohto �tvaru a odhadu jeho popul�cie. V r�mci pr�ce bola n�jden� frekvencia prechodu dlhoperiodick�ch kom�t planet�rnou oblas�ou ako funkcia perih�liovej vzdialenosti kom�t q za predpokladu, �e q je v tejto oblasti rozdelen� line�rne. (VEGA 4012, Neslu�an, Jakub�k, pr�ca �. 30)
V r�mci z�skavania astrometrick�ch pol�h vybran�ch kom�t a asteroidov bolo napozo-rovan�ch a zredukovan�ch 70 pol�h kom�t a 480 pol�h mal�ch plan�t (VEGA 4012, Svore�, Neslu�an, Hus�rik, �erv�k, Rychtar��k, Jakub�k, Ambr�z, Ka�uchov�, pr�ce �. 49, 75 a 76)
Anal�zou meteoritu Fermo (Taliansko) boli odvoden� dosia� neanalyzovan� vlastnosti tohto meteoritu a uskuto�nen� porovnanie s in�mi zn�mymi chondritmi. (VEGA 3024, Kapi�insk�, pr�ca �. 63)
Vyu�it�m meteorickej databanky IAU sa zistilo, �e doteraj�ie hodnotenia v�skytu interstel�rnych meteoroidov s� precenen� o viac ne� 1 r�d v oblasti sk�man�ch fotografick�ch ako aj radarov�ch magnit�d. (VEGA 3024, Hajdukov�, pr�ce �.� 59 a 60)
V r�mci anal�zy vplyvu pr�strojov�ch a �al��ch faktorov na �k�ly jasnost� kom�t bola podrobne analyzovan� veli�ina DC - stupe� kondenz�cie komet�rneho obrazu. Namiesto nejednozna�n�ch kvalitat�vnych defin�ci� jednotliv�ch stup�ov bola navrhnut� kvantitat�vna met�da na ich stanovenie. (VEGA 4012, Svore�, Hus�rik, pr�ca �. 73)
Bol �tudovan� �pecifick� model Kremonovsk�ho �aso-priestoru v r�mci ktor�ho existuje mo�nos�, �e signat�ra Vesm�ru v jeho rannom �t�diu mohla by� opa�n�, ako pozorujeme teraz.� (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ca �. 42)
�
Bola vysloven� hypot�za, �e maxim�lne s�stavy vz�jomne nepredpojat�ch b�z v Hilbertovom priestore dimenzie n existuj� len vtedy, ak existuj� kone�n� projekt�vne roviny radu n. (EGIDE 411867G, Saniga, pr�ca �. 41)
Na z�klade anal�zy koron�lneho indexu v rokoch 1939-2001 sa ur�ila dlhodob� vari�cia svietivosti zelenej (530,3 nm) kor�ny, ktor� v maxime niektor�ch cyklov slne�nej aktivity nie je v s�lade s v�skytom slne�n�ch �kv�n. V priebehu koron�lneho indexu bola pomocou Fourierovej anal�zy n�jden� nielen z�kladn� 27,3 d�ov� rot�cia kor�ny, ale aj podru�n� rota�n� r�chlosti okolo 25 a 33 dn�.(VEGA 4011, Ru�in, Minarovjech, pr�ca �. 38)
Na z�klade �dajov o rozpt�lenom svetle (aureole), ktor� sa s�be�ne z�skavaj� s pozorovan�m intenz�t zelenej (530,3 nm) kor�ny na koron�lnej stanici Lomnick� �t�t, sa vyvr�tila hypot�za, pod�a ktorej intenzita rozpt�len�ho svetla v zemskej atmosf�re sa men� v z�vislosti od stavu slne�nej aktivity. (VEGA 4011, Ru�in Minarovjech, pr�ca �. 40)
Porovnan�m denn�ch hodn�t koron�lnych dier, ur�en�ch pod�a intenz�t z homog�nneho radu intenz�t zelenej kor�ny v rokoch 1953-2002 a kozmick�ho �iarenia sa na�la ve�mi dobr� korel�cia medzi oboma �tudovan�mi parametrami. �Koron�lne diery� sa vyskytuj� asi o 200-270 dn� sk�r, s maximom 230 dn�, ako je vzrast kozmick�ho �iarenia, �o umo��uje s vysokou pravdepodobnos�ou predpoveda� hladinu kozmick�ho �iarenia. (Slovensko-��nsky projekt 11-2-15, Minarovjech, Ru�in, Koll�r, pr�ca �. 28)
Anal�zou pozorovan� slne�nej fotosf�ry bol z�skan� pozorovac� d�kaz existencie r�zov�ch v�n v slne�nej fotosf�re, ktor� vznikaj� na hraniciach gran�l. Po prv�kr�t bol dokumentovan� v�voj tak�hoto javu a jeho s�vis s koncentr�ciou magnetick�ho toku v medzigranul�rnom priestore. Porovnanie pozorovan�ho prejavu r�zovej vlny v spektr�lnom profile �iary ionizovan�ho �eleza s v�sledkami numerick�ho magnetohydrodynamick�ho modelovania slne�nej fotosf�ry vedie k v�znamnej zhode, ktor� je d�le�it�m overen�m v�sledkov numerick�ch simul�ci� konvekcie na povrchu Slnka. (DFG 436 SLK113/7/0-1, Ryb�k, Ku�era, pr�ca �. 39)
Na z�klade spektroskopie z obdobia 1996-2000 boli odhadnut� vlastnosti a �trukt�ra atmosf�ry hlavnej zlo�ky dvojhviezdy UZ Lib. Hlavn� zlo�ka je �erven� obor s r�chlou rot�ciou a �kvrnami v atmosf�re, druh� zlo�ka m� podstatne men�iu svietivos�. Statick�, sf�rick� modely odhalili z�kladn� vertik�lne �lenenie atmosf�ry hlavnej zlo�ky na: fotosf�ru, chromosf�ru a kor�nu, sporadick� energetick� vzplanutia a komplexn� r�chlostn� polia. (Zboril, pr�ca �. 54)
Dlhodob� n�rast orbit�lnej peri�dy kontaktnej dvojhviezdy AK Her v rokoch 1892-2003 bol vysvetlen� prenosom hmoty medzi zlo�kami s�stavy alebo pr�tomnos�ou tretieho telesa v s�stave. 57 ro�n� modul�cia tohto n�rastu je d�sledkom pr�tomnosti �tvrt�ho telesa v s�stave o hmotnosti 0,22 hmotnost� Slnka. 17,7 ro�n� vari�cie orbit�lnej peri�dy boli vysvetlen� cyklick�mi zmenami v�skytu �kv�n na povrchu kontaktnej dvojhviezdy. (VEGA 4014, Chochol� a Pribulla, pr�ca �. 10)
Z anal�zy dlhodobej fotometrie symbiotickej novy HM Sge z�skanej v rokoch 1975-2003 bolo uk�zan�, �e po vzplanut� novy s maximum jasnosti v auguste 1975 do�lo k dvom minim�m jasnosti v d�ke trvania 750 a 2100 dn�. Prv� minimum bolo vysvetlen� z�krytom hor�cej zlo�ky �erven�m obrom typu Mira. Mirida bola zodpovedn� aj za druh� minimum (detegovan� len v U oblasti), ke� zakr�vala hor�cu oblas� vzniknut� zr�kou vetrov zlo�iek.� (APVT-20-014402, Chochol, Pribulla, pr�ca �. 23)
Dlhodob� fotometria klasickej novy V723 Cas a symbiotick�ch nov V1329 Cyg, PU Vul, V1016 Cyg a HM Sge bola vyu�it� na diskusiu ich orbit�lnych peri�d. Boli predlo�en� argumenty v prospech pr�tomnosti tret�ch telies v t�chto s�stav�ch a diskutovan� fyzik�lne procesy zodpovedn� za zmeny jasnosti zlo�iek s�stav (APVT-20-014402, Chochol, Pribulla, Va�ko, pr�ca �. 24)
Dok�zala sa pr�tomnos� tretieho telesa v polodotykovej dvojhviezdnej s�stave UX Her. Ur�ili sa dr�hov� elementy a stanovila minim�lna hmotnos� tretieho telesa. (VEGA 4014, �Tremko a Pribulla, pr�ca �. 51)
Fotometrick� pozorovania 15 symbiotick�ch hviezd uroben� preva�ne na observat�ri�ch� Skalnat� pleso a Star� Lesn� uk�zali neo�ak�van� zmeny v ich sveteln�ch krivk�ch: vzplanutia, vlnov� vari�cie a z�krytov� javy. (VEGA 4014, Skopal, Pribulla, Va�ko, pr�ca �. 46)
Bol sk�man� efekt emisn�ch �iar v spektr�ch symbiotick�ch hviezd a nov po�as ich nebul�rnych f�z. Pre symbiotick� novu V1016 Cyg sa zistilo, �e 68, 78 a 66 percent pozorovan�ho toku �iarenia v U, B a V filtroch je vy�arovan� v emisn�ch �iar�ch. ( APVT � 20 � 014402, Skopal, pr�ca �. 43)
V r�mci fotometrick�ho v�skumu symbiotick�ch hviezd bola diskutovan� podstata periodick�ch zmien jasnosti viazan� orbit�lnym pohybom zlo�iek dvojhviezdy a pop�san� efekt zdanliv�ch zmien obe�n�ch peri�d. (VEGA 4014, Skopal, pr�ca �. 44)
Model rozdelenia energie v ultrafialovej, optickej a infra�ervenej oblasti spektra symbiotick�ch hviezd BF Cyg a AG Dra po�as ich akt�vnych f�z identifikoval dva typy vzplanut�. (VEGA 4014, Skopal, pr�ca �. 45)
UBVRI CCD pozorovaniami symbiotickej novy V1329 Cygni, z�skan�mi 50cm �alekoh�adom v Starej Lesnej sme v auguste 2004� zaznamenali prudk� zjasnenie objektu najv�raznej�ie v U filtri (0.41 mag). Jedn� sa o prv� podobn� zjasnenie u tohto objektu (okrem hlavn�ho vzplanutia). Pokles jasnosti na p�vodn� �rove� trval zhruba 3 mesiace.
( VEGA 4014, Pribulla, Chochol a Va�ko, pr�ca �. 71)
Bolo zisten�, �e h�bka min�m z�krytovej s�stavy V685 Cen zisten� pozorovaniami z datab�zy ASAS 3 a Hipparcos a star��mi pozorovaniami publikovan�mi v pr�ci van Houtena et al. (2003) sa v�razne zmenila. Pozorovac� fakt bol interpretovan� precesiou roviny dr�hy dvojhviezdy vyvolanej pr�tomnos�ou tretej zlo�ky v relat�vne tesnej trojhviezde. R�chlos� precesie nazna�uje, �e orbit�lna peri�da tretej zlo�ky je krat�ia ako jeden rok a precesn� peri�da je nieko�ko sto rokov. Predpoklad tretieho svetla v�razne zlep�il rie�enia svetelnej krivky. (VEGA 4014, Pribulla, Chochol, pr�ca �. 67)
Sveteln� krivky kontaktn�ch dvojhviezd YY CrB EQ Tau boli analyzovan� programom ROCHE, ktor�ho autorom je T. Pribulla. Sveteln� krivka YY CrB je prvou pozemskou svetelnou krivkou v�bec. Po anal�ze boli z�skan� fotometrick� elementy s�stav. Po prebrat� spektroskoipick�ch elementov z literat�ry, v kombin�cii s fotometrick�mi elementami boli vypo��tan� absol�tne parametre s�stav. Na z�klade t�chto v�po�tov boli zostrojen� 3D modely dvojhviezd a bol diskutovan� ich evolu�n� stav. (APVT-20-014402, Va�ko, Pribulla, Chochol, pr�ca �. 52)
Bol objaven� nov� z�krytov� symbiotick� syst�m YY Her a� detailne odpozorovan� sekund�rne minimum. Na z�klade CCD fotometrick�ch pozorovan� v BVRI farb�ch bola po obdob� prim�rneho minima zaregistrovan� zv��en� fotometrick� aktivita v s�stave s n�sledn�m vzplanut�m. Bola spo��tan� energetick� bilancia a �asov� �k�ly uveden�ch javov. V r�mci medzin�rodnej fotometrickej kampane sa z�skal pozorovac� materi�l na observat�ri�ch v �eskej republike a na Slovensku. (Projekty INTEGRAL a APVT-51-000802, Hric, pr�ce �. 21 a 22)
Na z�klade CCD fotometrick�ch a spektroskopick�ch pozorovan� Novy Aql 1999 (V1493 Aql) bola ur�en� orbit�lna peri�da s�stavy s hodnotou 3,7 hod, extr�mne ve�k� vzdialenos� novy 34,4 � 6,2 kpc a expanzn� r�chlos� ob�lky 1660 � 60 km/s. (VEGA 4015, Hric, pr�ca �. 16)
Fotometrick� a spektroskopick� pozorovania hviezdy HD 6226 viedli k objavu, �e ide o nov� jasn� Be hviezdu so zrejmou korel�ciou medzi jej premenlivou jasnos�ou a intenzitou emisn�ch spektr�lnych �iar. Charakteristiky pozorovan�ch fotometrick�ch a spektroskopic-k�ch zmien zara�uj� t�to hviezdu do skupiny Be hviezd typu Gama CMa. (VEGA 3014, �i��ovsk�, pr�ca �. 11)
Na anal�zu CCD spektier extr�mne h�liovej sdO hviezdy BD+254655 sme pou�ili NLTE model atmosf�ry a ur�ili z�kladn� parametre hviezdy.(VEGA 3014, Budaj, pr�ca �. 13)
Analyzovali sa Zeemanovsk� spektr� Am dvojhviezdy HR 6611, existencia premenliv�ho magnetick�ho po�a sa v�ak jednozna�ne nepreuk�zala (VEGA 3014, Zverko, �i��ovsk�, pr�ca �. 82)
Pozorovan� zmeny v spetr�lnych �iarach kovov v okol� �iary H-alfa sme vysvetlili rot�ciou hviezdy s nerovnomern�m rozlo�en�m chemick�ch prvkov na povrchu chladnej chemicky pekuli�rnej hviezdy HR 3831 (VEGA 3014, �i��ovsk�, Zverko, pr�ca �. 55)
�
Na vysokodisperzn�ch spektr�ch Am dvojhviezdy HD 861 boli objaven� ve�mi slab� spektr�lne �iary sekund�rnej zlo�ky syst�mu. Rota�n� r�chlos� sekund�rnej zlo�ky je podstatne ni��ia ako u prim�rnej zlo�ky. Pomer hmotnost� zlo�iek je 2:1. (VEGA 3014, Budaj, pr�ca �. 57)
e) Vyu�itie �alekoh�adov
Dvojit� koronograf na Lomnickom �t�te: Sn�mky protuberanci� v 139 d�och, emisn� �iary kor�ny 176 pozorovan�, �peci�lne pozorovania (vr�tane prechodu Venu�e popred slne�n� disk) 415 kr�t.
Slne�n� �alekoh�ad v Starej Lesnej: Pozorovania fotosf�ry v 166 d�och � 225 kresieb pre svetov� banku �dajov.
0,6-m fotometrick� reflektor v Starej Lesnej: 161 hod�n �ist�ho pozorovacieho �asu v 54 nociach.
0,6-m fotometrick� reflektor na Skalnatom plese: 277 hod�n �ist�ho pozorovacieho �asu v 65 nociach.
0,5-m reflektor s CCD kamerou v Starej Lesnej: 571 hod�n �ist�ho pozorovacieho �asu v 114 nociach.
0,61-m Newton na Skalnatom plese: 70 poz�ci� kom�t a 480 poz�ci� asteroidov. Fotometria asteroidov 3125 Hay, 787 Moskva a 1257 Mora� (spolu 196 sn�mok).
Celooblohov� komora: z�skalo sa 28 sn�mok.
3.� Vedeck� v�stup (Kni�n� publik�cie s� uveden� v Pr�lohe �. 3)
PUBLIKA�N�*, PREDN��KOV� A EDI�N� �INNOS� |
Po�et� v r. 2004 a doplnky� z r. 2003 |
1. Vedeck� monografie vydan� doma |
- |
2. Vedeck� monografie vydan� v zahrani�� |
- |
3. Kni�n� odborn� publik�cie vydan� doma |
- |
4. Kni�n� odborn� publik�cie vydan� v zahrani�� |
- |
5. Kni�n� populariza�n� publik�cie vydan� doma |
- |
6. Kni�n� populariza�n� publik�cie vydan� v zahrani�� |
- |
7. Kapitoly v publik�ci�ch ad 1/ |
- |
8. Kapitoly v publik�ci�ch ad 2/ |
- |
9. Kapitoly v publik�ci�ch ad 3/ |
8 |
10. Kapitoly v publik�ci�ch ad 4/ |
1 |
11. Kapitoly v publik�ci�ch ad 5/ |
- |
12. Kapitoly v publik�ci�ch ad 6/ |
- |
13. Vedeck� pr�ce v �asopisoch evidovan�ch v Current Contents |
46 |
14. Vedeck� pr�ce� v ostatn�ch �asopisoch |
24 |
15. Vedeck� pr�ce v zborn�koch ������ 15a/ recenzovan�ch ������ 15b/ nerecenzovan�ch |
9 4 |
16. Recenzie vedeck�ch pr�c vo vedeck�ch �asopisoch |
- |
17. Predn�ky a v�vesky na vedeck�ch podujatiach s min. 30% zahrani�nou ��as�ou |
87 |
18. Ostatn� predn�ky a v�vesky |
17 |
19. Vyd�van� periodik� evidovan� v Current Contents |
1 |
20. Ostatn� vyd�van� periodik� |
- |
21. Vydan� alebo editovan� zborn�ky z vedeck�ch podujat� |
1 |
22. Vysoko�kolsk� u�ebn� texty |
- |
23. Vedeck� pr�ce uverejnen� na internete |
- |
24. Preklady vedeck�ch a odborn�ch textov |
- |
* Uvies�, ak je publik�cia aj na elektronickom nosi�i alebo iba na elektronickom nosi�i
4. Vedeck� recenzie, oponent�ry
Vy�iadan� recenzie rukopisov monografi� a vedeck�ch pr�c v zahrani�n�ch �asopisoch, pr�spevkov na konferencie s medzin�rodnou ��as�ou, oponovanie grantov�ch projektov |
Po�et v r. 2004 a doplnok z r. 2003 ���������������������� 56 |
5. Cit�cie�������
������������������ CIT�CIE |
Po�et v r. 2003 a doplnok za r. 2002 |
Cit�cie vo WOS |
139 |
Cit�cie pod�a in�ch indexov a b�z����������������� SCI s uveden�m prame�a��������������������������������������� ADS |
4 |
43 |
|
Cit�cie v monografi�ch, u�ebniciach a in�ch kni�n�ch publik�ci�ch |
12 |
Cit�cie v in�ch publik�ci�ch |
52 |
6. Patentov� a licen�n� �innos�
Astronomick� �stav SAV v roku 2004 neprihl�sil vyn�lezy, nez�skal patent ani nepredal licencie.
7. Koment�re k vedeck�mu v�stupu a in� d�le�it� inform�cie k vedeck�m aktivit�m pracoviska�
III.��� Vedeck� v�chova a pedagogick� �innos�
Forma |
Po�et k 31.12.2004 |
Po�et ukon�en�ch doktorant�r v r. 2004 |
|||||||||
|
Doktoranti |
|
Pred�asn� ukon�enie z d�vodov |
||||||||
|
celkov� po�et |
z toho novoprijat� |
�spe�nou obhajobou |
uplynut�m �asu ur�en�ho na �t�dium |
neobh�jen�m dizerta�nej pr�ce alebo neudelen�m vedeckej hodnosti |
rodinn�ch, zdravotn�ch a in�ch, resp. bez udania d�vodu |
nevykonania odbornej sk��ky |
||||
M |
� |
M |
� |
M |
� |
||||||
Denn� |
2 |
1 |
1 |
- |
2 |
1 |
- |
- |
- |
- |
|
Extern� |
5 |
- |
- |
- |
- |
1 |
- |
- |
- |
1 |
|
2. Zmena formy doktorandsk�ho �t�dia
|
Po�et |
Preradenie z dennej formy na extern� |
- |
Preradenie z externej formy na denn� |
- |
3.�� Preh�ad �dajov o doktorandoch, ktor� ukon�ili doktorandsk� �t�dium �spe�nou obhajobou
Meno doktoranda |
Forma D� |
De�,mesiac, rok n�stupu na D� |
De�,mesiacrok obhajoby |
��slo a n�zov vedn�ho odboru |
Meno a organiz�cia �kolite�a |
Fakulta ude�uj�ca vedeck� hodnos� |
Katar�na Br�ekov� |
denn� |
1. 9. 2000 |
27. 2. 2004 |
11-41-9 Astrofyzika |
Ale� Ku�era Astronomick� �stav SAV |
Fakulta FMI UK Bratislava |
J�lius�������������� Koza |
denn� |
1. 7. 2000 |
27. 2. 2004 |
11-41-9 Astrofyzika |
Ale� Ku�era Astronomick� �stav SAV |
Fakulta FMI UK Bratislava |
M�ria Csat�ryov� |
extern� |
27. 6. 1995 |
26. 2. 2004 |
11-41-9 Astrofyzika |
August�n Skopal Astronomick� �stav SAV |
Fakulta FMI UK Bratislava |
Martin Va�ko |
denn� |
1. 9. 2000 |
27.5.2004 |
11-41-9 Astrofyzika |
Drahom�r Chochol Astronomick� �stav SAV |
Fakulta FMI UK Bratislava |
4. �daje o pedagogickej �innosti
PEDAGOGICK� |
���� Predn�ky |
������� Cvi�enia * |
||
�INNOS� |
�� doma |
��� v zahrani�� |
�� doma |
�� v zahrani�� |
Po�et predn�ate�ov alebo ved�cich cvi�en�** |
6 |
- |
3 |
- |
Celkov� po�et hod�n v r. 2004 |
220 |
- |
194 |
- |
�* � �� vr�tane semin�rov, ter�nnych cvi�en� a preddiplomovej praxe
** � neuv�dza� pracovn�kov, ktor� s� na dlhodob�ch st�ach na univerzit�ch
Preh�ad predn�ate�ov predmetov a ved�cich cvi�en�, s uveden�m n�zvu predmetu, �v�zku, katedry a vysokej �koly je uveden� v Pr�lohe �. 4
� Po�et pracovn�kov, ktor� p�sobili ako ved�ci alebo konzultanti diplomov�ch pr�c: 7
� Po�et veden�ch alebo konzultovan�ch diplomov�ch pr�c: 10
� Po�et pracovn�kov, ktor� p�sobili ako �kolitelia doktorandov (PhD.): 10
� Po�et oponovan�ch dizerta�n�ch a habilita�n�ch pr�c: 8
� Po�et pracovn�kov, ktor� oponovali dizerta�n� a habilita�n� pr�ce: 6
� Po�et pracovn�kov, ktor� p�sobili ako �lenovia komisi� pre obhajoby doktorandsk�ch dizerta�n�ch pr�c:� 7
� Po�et pracovn�kov, ktor� p�sobili ako �lenovia komisi� pre obhajoby doktorsk�ch dizerta�n�ch pr�c:� 4
� Po�et pracovn�kov, ktor� p�sobili ako �lenovia komisi�, resp. oponenti v inaugura�nom alebo habilita�nom konan� na vysok�ch �kol�ch: 3
� Menn� preh�ad pracovn�kov, ktor� boli menovan� do spolo�n�ch odborov�ch komisi� pre doktorandsk� �t�dium. A. Hajduk, D. Chochol, E. Pittich, V. Porub�an, V. Ru�in, J. Svore�, J. Zverko, J. �i��ovsk�
� Menn� preh�ad pracovn�kov, ktor� p�sobili ako �lenovia vedeck�ch r�d fak�lt a univerz�t ���V. Ru�in
� Menn� preh�ad pracovn�kov, ktor� z�skali vy��iu vedeck�, pedagogick� hodnos� alebo vy��� kvalifika�n� stupe� (s uveden�m hodnosti/stup�a)
Vladim�r Porub�an � vedecko-pedagogick� hodnos� Profesor (UK, Bratislava)
J�n Svore� �� vedecko-pedagogick� hodnos� Docent (UPJ�, Ko�ice)
���� Miroslav Kocifaj � vedeck� kvalifika�n� stupe� IIa. � samostatn� vedeck� pracovn�k
5. Zoznam spolo�n�ch pracov�sk SAV s vysok�mi �kolami� s uveden�m stru�n�ch v�sledkov spolupr�ce
Astronomick� �stav SAV nem� spolo�n� pracovisk� s vysok�mi �kolami.
6. In� d�le�it� inform�cie k pedagogickej �innosti
a) Pracovn�ci Astronomick�ho �stavu SAV p�sobili ako �lenovia komisi� pre �t�tne z�vere�n� sk��ky z astron�mie a astrofyziky:
Pr�rodovedeck� fakulta UPJ�, Ko�ice: �A. Ku�era, J. Svore�, J. Zverko
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava: J. Svore�, J. �i��ovsk�
b) Astronomick� �stav SAV m� uzavret� dohodu o podie�an� sa na doktorandskom �t�diu v �tudijn�ch odboroch� 4.1.7. Astron�mia a 4.1.8. Astrofyzika s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komensk�ho v Bratislave.
c) Astronomick� �stav SAV podal �iados� na akredit�ciu externej vzdel�vacej in�tit�cie v doktorandsk�ch �tudijn�ch programoch:
����������������� a) v �tudijnom odbore� 4. 1. 7.� Astron�mia
garant: ������ �����Doc. RNDr. J�n Svore�,� DrSc.
spolugaranti:� RNDr. Lubo� Neslu�an, CSc.
��������������������������������������� RNDr. Ale� Ku�era, CSc.
��������������������������������������� RNDr. Vojtech Ru�in, DrSc.
����������������� b) v �tudijnom odbore� 4. 1. 8.� Astrofyzika
����������������� garant:���������� RNDr. Drahom�r Chochol, DrSc.
����������������� spolugaranti:� RNDr. Ladislav Hric, CSc.
��������������������������������������� RNDr. August�n Skopal, DrSc.
���������������������� �����������������RNDr. Juraj Zverko, DrSc.
IV. Medzin�rodn� vedeck� spolupr�ca
1. Akt�vne medzin�rodn� dohody organiz�cie s uveden�m partnersk�ho pracoviska v zahrani��, doby platnosti, n�plne a dosiahnut�ch v�sledkov, vr�tane publik�ci�, ktor� zo spolupr�ce vyplynuli.
Pozn�mka: Detailnej�ie inform�cie o projektoch uveden�ch v bodoch 1., 2. a 3., vr�tane
������������������� finan�n�ho� zabezpe�enia� a dosiahnut�ch v�sledkov, s� v Pr�lohe �. 2.
������������������ ��sla projektov s� v s�lade s Pr�lohou �. 2.
������������� Po�et doh�d:� 1
(1) Slovensko-chorv�tsky projekt
Solar Active Phenomena � Akt�vne slne�n� javy.
Partnersk� pracovisko: Hvar Observatory, Faculty of Geodesy, University of Zagreb, Zagreb
2. Akt�vne bilater�lne medzin�rodn� projekty nadv�zuj�ce na medziakademick� dohody (MAD)
�Po�et projektov:� 7
(2) �esk� republika: Projekt AV �R � SAV
(3) Franc�zsko: Projekt EGIDE 411867G/P392152B Sejour Scietifique de Haut Niveau Fellowship
(4) Taliansko: Projekt CNR-SAV
PHYSICAL PROCESSES IN ACTIVE STARS AND SEARCH FOR THEIR STAR AND PLANETARY COMPANIONS � Fyzik�lne procesy v akt�vnych hviezdach a h�adanie ich hviezdnych a planet�rnych s�putn�kov.
(5) Taliansko: Projekt CNR-SAV
INTERPLANETARY BODIES AND ATMOSPHERIC PHENOMENA � Medziplanet�rne teles� a atmosferick� javy.
(6) Taliansko: Projekt CNR � SAV
Physical and dynamical aspects of the evolution of short-period
Comets ��� Fyzik�lne a dynamick� aspekty evol�cie kr�tkoperiodick�ch kom�t.
(7) Taliansko: Projekt� CNR-SAV
SPACE WEATHER AND CLIMATOLOGY �� Vesm�rne po�asie a klimatol�gia.
(8) Ve�k� Brit�nia: Spolo�n� projekt s Astrophysics Research Institute, John Moores University, Liverpool
Processes of interaction in classical novae and symbiotic stars �
Procesy interakcie v klasick�ch nov�ch a symbiotick�ch hviezdach.
3. ��as� pracoviska na rie�en� multilater�lnych projektov medzin�rodnej vedecko-technickej spolupr�ce (MVTS).
a/ Projekty 5. r�mcov�ho programu E�
Po�et projektov: 1
(9) Projekt HPRN-CT-2002-00313� (5RP E�)
European Solar Magnetic Network � Eur�pska slne�n� magnetick� sie�.
b/ Projekty 6. r�mcov�ho programu E� � stav rie�enia, resp. evalu�cie a kontraktovania
� Po�et projektov:� 4
(10) Projekt� OPTICON� 2004/030 � DOT� (6RP E�)
Dynamics of the solar photosphere - Dynamika slne�nej fotosf�ry.
V�sledok: Udelenie pozorovacieho �asu a �hrada v�etk�ch n�kladov s�visiacich s pozorovacou kampa�ou na �alekoh�ade Dutch Open Telescope (DOT) � j�l 2004
(11)� Projekt� 508 963 (6RP E�)
VENUS TRANSIT 2004 - Prechod Venu�e pred slne�n�m diskom 2004.
(12) Projekt HPMT-CT-2001-00245 Marie Curie Host Fellowship programme (6RP E�)
Hostite�sk� in�tit�cia: The Netherlands Research School for Astronomy
�tipendium pre doktoranda na dobu 10 mesiacov.�
Projekt FP6-2002-Mobility-5 N� 011379-MULTIDOT (6RP E�)
Stav evalu�cie: n�vrh na 2-ro�n� post-doc �spe�ne pre�iel evalua�n�m procesom a je v kontrakta�nej f�ze, realiz�cia od j�la 2005 do j�na 2007.
c/ Multilater�lne projekty v r�mci vedeck�ch programov COST, INTAS, EUREKA, ESPIRIT, PHARE, NATO, UNESCO, CERN, IAEA, ESF a in�.
����������� � Po�et projektov: 2
(13)� Projekt NSF DGE-0312144 USA NSF-NATO fellowship
DOPPLER TOMOGRAPHY AND RADIATIVE TRANSFER IN ALGOL TYPE BINARIES � Dopplerovsk� tomografia a prenos �iarenia v dvojhviezdach typu Algol.
(14) NATO Science Programme, Sub-Programme: EXPERT VISIT
Understanding the outburst stage of the symbiotic binary� Z And � Anal�za akt�vneho stavu symbiotickej dvojhviezdy Z And.
d/ Projekty v r�mci medzivl�dnych doh�d o vedecko-technickej spolupr�ce
����������� � Po�et projektov:� 4
�����������
(15)� Projekt DFG� 436 SLK113/7/0-1
solar granulation � Slne�n� granul�cia.
(16)� Slovensko-��nsky projekt v r�mci medzivl�dnej dohody o VTS, 11-2-15
�T�DIUM SLNE�N�HO MAGNETICK�HO PO�A V KOR�NE A JEJ S��ASTI � Study of magnetic fields, corona and prominences in the solar corona over a solar cycle.
(17)� Slovensko � �esk� projekt MVTS 128/2004-12-20
PEMENNOS� CHLADN�CH MAGNETICK�CH HVIEZD A JEJ PR��INY � The variability of cool magnetic stars and its origin.
(18)� Projekt NSF USA 0407375
SPACE WEATHER: NUMERICAL MHD STUDY OF CMES: INICIALIZATION AND PROPAGATION -Vesm�rne po�asie: �t�dium inicializ�cie a ��renia koron�lnych v�ronov hmoty pomocou numerickej magnetohydrodynamiky.
4. Najv�znamnej�ie pr�nosy� MVTS �stavu vypl�vaj�ce z uskuto�nenej mobility a rie�enia medzin�rodn�ch projektov.
MVTS umo�nila efekt�vnu spolupr�cu so zahrani�n�mi partnermi na t�mach spolo�n�ho z�ujmu s nasledovn�m v�stupom:
Anal�zou pozorovan� slne�nej fotosf�ry bol z�skan� pozorovac� d�kaz existencie r�zov�ch v�n v slne�nej fotosf�re, ktor� vznikaj� na hraniciach gran�l. Po prv�kr�t bol dokumentovan� v�voj tak�hoto javu a jeho s�vis s koncentr�ciou magnetick�ho toku v medzigranul�rnom priestore. Porovnanie pozorovan�ho prejavu r�zovej vlny v spektr�lnom profile �iary ionizovan�ho �eleza s v�sledkami numerick�ho magnetohydrodynamick�ho modelovania slne�nej fotosf�ry vedie k v�znamnej zhode, ktor� je d�le�it�m overen�m v�sledkov numerick�ch simul�ci� konvekcie na povrchu Slnka. (DFG� 436 SLK113/7/0-1, Ryb�k, Ku�era, pr�ca �. 39)
Bol objaven� nov� z�krytov� symbiotick� syst�m YY Her a detailne odpozorovan� sekund�rne minimum. Na z�klade CCD fotometrick�ch pozorovan� v BVRI farb�ch bola po obdob� prim�rneho minima zaregistrovan� zv��en� fotometrick� aktivita v s�stave s n�sledn�m vzplanut�m. Bola spo��tan� energetick� bilancia a �asov� �k�ly uveden�ch javov. V r�mci medzin�rodnej fotometrickej kampane sa z�skal pozorovac� materi�l na observat�ri�ch v �eskej republike a na Slovensku. (Projekt INTEGRAL, Hric, pr�ce �. 21 a 22)
V tomto odseku s� uveden� len najv�znamnej�ie pr�nosy MVTS �stavu vypl�vaj�ce z uskuto�nenej mobility a rie�enia medzin�rodn�ch projektov. Kompletn� preh�ad za v�etky vyslania je uveden� v Pr�lohe 6.
5. �lenstvo a funkcie v medzin�rodn�ch vedeck�ch spolo�nostiach, �ni�ch a n�rodn�ch komit�toch SR.
International Astronomical Union (IAU):
�lenstvo: 23 � J. Budaj, A. Hajduk, L. Hric, D. Chochol, I. Kapi�insk�, �. Klocok, A. Ku�era, R. Kom��k, M. Minarovjech, L. Neslu�an, E. Pittich, V. Porub�an, T. Pribulla, V. Ru�in, J. Ryb�k, M. Saniga, A. Skopal, N. Solovaya, J. Svore�, J. S�kora, J. Tremko, J. Zverko, J. �i��ovsk�
Funkcie: �len v�konn�ho v�boru komisie IAU �. 22 � V. Porub�an
�������� �������len pracovnej skupiny komisie IAU �. 22 pre spolupr�cu profesion�lov
����������������������������������������������������������������� s amat�rmi � V. Porub�an
����������� �� �len edi�nej rady IAU pre �rok 2004 � J. Zverko
Scientific Committee on solar-Terrestrial Physics of ISCU (SCOSTEP)
Funkcie:� 1 � n�rodn� reprezentant SR v SCOSTEPe - J. S�kora
European Astronomical Society (EAS)
�lenstvo: 7 � L. Hric, D. Chochol, J. Pittichov�, E. Pittich, N. Solovaya, J. S�kora, M. Zboril
COSPAR:
International Meteor Organization
Astronomische Gesellschaft:
�lenstvo: 1 - J. Tremko
The Royal Astronomical Society
�lenstvo: 2 - A. Skopal, M. Zboril
Rusk� astronomick� spolo�nos�
�lenstvo: 1 � N.A. Solovaya
International Symmetry Association
American Astronomical Society
�esk� astronomick� spolo�nos�:
�lenstvo: 3 � V. Ru�in, A. Skopal, J. �i��ovsk�
N�rodn� komit�t IAU (International Astronomical Union)
�lenstvo: 6 � L. Neslu�an, V. Porub�an, V. Ru�in, J. S�kora, J. Zverko,
��������������������� J. �i��ovsk�
Funkcie:� 3 � predseda J. Zverko, podpredseda J. S�kora, tajomn�k J. �i��ovsk�
N�rodn� komit�t SCOSTEP
�lenstvo: 2 � J. Ryb�k, J. S�kora
Funkcie:� 1 � podpredseda J. S�kora
N�rodn� komit�t COSPAR
�lenstvo: 1 � J. Ryb�k
Komisia pre v�skum a mierov� vyu�itie kozmu
6. �lenstvo v redak�n�ch rad�ch �asopisov v zahrani��.
Astronomy and Astrophysics: 1 - J. Zverko
Astronomical and Astrophysical Transacions: 1 � D.Chochol
Earth, Moon, Planets: 1 � V. Porub�an
7. Medzin�rodn� vedeck� podujatia, ktor� �stav organizoval alebo sa na ich organiz�cii podie�al, s vyhodnoten�m vedeck�ho a spolo�ensk�ho pr�nosu podujatia.
�The A-star Puzzle� (Z�hada A hviezd), Symp�zium �. 224 Medzin�rodnej astronomickej �nie, Poprad 8.-13. j�la 2004. Predseda SOC: J. Zverko,� predseda LOC: J. �i��ovsk�. Symp�zia sa z��astnilo 128 (118 zahrani�n�ch) ��astn�kov z 26 kraj�n. Symp�zium bolo ��astn�kmi hodnoten� ve�mi pozit�vne po str�nke vedeckej i� spolo�enskej. Hlavn�m editorom a spolueditorom zborn�ka zo symp�zia s� pracovn�ci As� SAV.� Symp�zium bolo organizovan� spolu s Ministerstvom �kolstva SR za v�znamnej finan�nej podpory Medzin�rodnej astronomickej �nie vo forme cestovn�ch grantov pre� ��astn�kov.
��Semin�r Venus Transit 2004� (Prechod Venu�e 2004), 21.-22. m�ja 2004, Tatransk� Lomnica. Astronomick� �stav SAV bol poveren� konzorciom eur�pskych astronomick�ch in�tit�ci� na �ele s ESO by� n�rodn�m koordina�n�m centrom vedecko-populariza�n�ho projektu "Venus Transit 2004" zameran�ho na pozorovanie prechodu Venu�e popred slne�n� disk 8. j�na 2004. Zodpovedn� pracovn�ci: J. Koza, A. Ku�era, J. Ryb�k. Projekt bol finan�ne podporen� Eur�pskou komisiou z fondov 6RP. Do projektu sa akt�vne zapojilo 25 eur�pskych a 17 mimoeur�pskych kraj�n. V r�mci Slovenska sa do projektu zapojilo 85 �k�l, 45 individu�lnych ��astn�kov, 19 klubov a 30 ostatn�ch ��astn�kov. Astronomick� �stav usporiadal v r�mci projektu Venus Transit 2004 semin�r ur�en� pre �kolsk�ch koordin�torov projektu, na ktorom sa z��astnilo 58 u�ite�ov a u�iteliek a 8 lektorov. V r�mci semin�ra As� SAV vydal zborn�k refer�tov.
�3rd ESMN School on Solar Magnetometry and Solar Magnetism� (ESMN �kola o slne�nej magnetometrii a slne�nom magnetizme). 3-10 November 2004, Tatransk� Lomnica, Slovakia. Zodpovedn� pracovn�ci: A. Ku�era a J. Ryb�k (�lenovia SOC a predsedovia LOC). As� bol spoluorganiz�torom tejto prest�nej medzin�rodnej �koly mlad�ch vedeck�ch pracovn�kov a doktorandov v oblasti slne�nej fyziky organizovanej v r�mci 5.RP EU projektu ESMN. �koly sa z��astnilo 60 ��astn�kov z celej Eur�py a z USA, Indie a Malajzie. Podujatie bolo mimoriadne pozit�vne hodnoten� zo strany hlavn�ho koordin�tora projektu ESMN prof. R. Ruttena z Utrechtskej univerzity. Na �kole odznelo 11 pozvan�ch preh�adov�ch predn�ok a 41 pr�spevkov z��astnen�ch �tudentov a mlad�ch vedeck�ch pracovn�kov. Z celej �koly bolo vydan� DVD.
8. Medzin�rodn� vedeck� podujatia, ktor� usporiada �stav v r. 2005
Conference on Achievments of Stellar Astronomy � Bezovec 2005 (Konferencia o �spechoch stel�rnej astron�mie � Bezovec 2005), Bezovec, 27.-29.5.2005, L. Hric, telef�n: 0524467866, e-mail: hric@ta3.sk.�
ZiF Interdisciplinary Research Workshop �Endophysics, Time, Quantum and the Subjective� (Endofyzika, �as, Kvantovos� a Subjektivita), January 17-22, 2005, Bielefeld, Germany, Metod Saniga, 052-4467-866, msaniga@astro.sk
9. Po�et pracovn�kov v programov�ch a organiza�n�ch v�boroch medzin�rodn�ch konferenci�.
Po�et pracovn�kov : SOC � 6
������������������������������� LOC� � 20
10. ��as� expertov na hodnoten� projektov RP, ESF, pr�padne in�ch.
J. Svore�, A. Ku�era � �lenovia komisie pre atest�cie vedeck�ch pracovn�kov Astronomick�ho �stavu Akad�mie vied �eskej republiky v Ond�ejov�.
11. Medzin�rodn� ocenenia a in� inform�cie k medzin�rodnej vedeckej spolupr�ci
V roku 2004 boli 4 pracovn�ci �stavu na dlhodob�ch �tipendijn�ch a pracovn�ch pobytoch (viac ako 60 dn�) v zahrani�� v r�mci individu�lnych kontraktov � J. Budaj, P. G�m�ry, J. Pittichov�, M. Saniga.
Medzin�rodn� projekty
Druh multilater�lneho projektu MVTS |
Pridelen� financie na r. 2004 (prepo��tan� na Sk) |
�MVTS - Projekty slovensko � ��nskej a ����������������������������� slovensko �� �eskej spolupr�ce |
������������������� 86 000,- |
�NATO |
����������������� 453 800,- |
�5RP EU |
����������������� 310 000,- |
�6RP EU � Opticon |
������������������� 27 600,-� |
�6RP E� � Venus Transit |
����������������� 120 000,- |
�DFG� 436 SLK113/7/0-1 |
������������������� 80 000,- |
�NSF USA |
����������������� 110 000,- |
V. Spolupr�ca s vysok�mi �kolami, in�mi dom�cimi v�skumn�mi in�tit�ciami a s hospod�rskou sf�rou pri rie�en� v�skumn�ch �loh
1a. Preh�ad spolupracuj�cich vysok�ch �k�l (fak�lt) a v�sledky spolupr�ce
Astronomick� �stav SAV v roku 2004 spolupracoval s
- Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komensk�ho v Bratislave,
- Pr�rodovedeckou fakultou UPJ� v Ko�icich,
- Pr�rodovedeckou fakultou Masarykovej univerzity v Brne,
- Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave,
- Matematicko-fyzik�lnou fakultou Karlovej univerzity v Prahe.
Spolupr�ca je orientovan� na nasledovn� oblasti
- predn�anie �pecializovan�ch predmetov pre �tudentov astron�mie,
- uskuto��ovanie prakt�k a pr�zdninov�ch prax� na zariadeniach As� SAV,
- vedenie diplomov�ch pr�c pracovn�kmi As� SAV,
- �lenstvo v komisi�ch� pre �t�tne z�vere�n� sk��ky a habilita�n� konanie,
- spolo�n� v�chovu doktorandov,
- spolo�n� rie�enie projektov VEGA (1 spolo�n� projekt) a APVT (2 spolo�n� projekty),
- pr�pravu spolo�n�ch publik�ci� do �asopisov a refer�tov na medzin�rodn� konferencie,
- vz�jomn� zast�penie v redak�n�ch rad�ch �asopisov vyd�van�ch As� SAV a FMFI� UK.
1b. �lenstvo vo vedeck�ch rad�ch V� a fak�lt
V. Ru�in je �lenom Vedeckej rady Fakulty pr�rodn�ch vied �ilinskej univezity v �iline.
2. V�znamn� aplik�cie v�sledkov v�skumu v spolo�enskej praxi
3. �pln� preh�ad vyrie�en�ch probl�mov pre mimoakademick� organiz�cie, s uveden�m finan�n�ho efektu
Astronomick� �stav SAV nerie�il v roku 2004 probl�my pre mimoakademick� organiz�cie.
4. Spolo�n� pracovisk� s aplika�nou sf�rou, s uveden�m v�sledkov spolupr�ce
Astronomick� �stav SAV nem� spolo�n� pracovisk� s aplika�nou sf�rou.
VI. Aktivity pre vl�du SR, N�rodn� radu SR, �stredn� org�ny �t�tnej spr�vy SR a in� organiz�cie
1. Preh�ad aktu�lnych spolo�ensk�ch probl�mov, ktor� rie�ilo pracovisko v spolupr�ci s vl�dnymi a parlamentn�mi org�nmi alebo pre ich potrebu
2. �lenstvo v poradn�ch zboroch vl�dy SR, N�rodnej rady SR a pod.
�- �len komisie Ministerstva �kolstva na periodick� hodnotenie v�skumu a v�voja (V. Ru�in)
3. Expert�zna �innos� a in� slu�by pre �t�tnu spr�vu a samospr�vy
- expert vl�dy SR v Global Science Forum OECD (J. Zverko)
- �lenovia Odborn�ch r�d Komisie pre v�skum a mierov� vyu�itie kozmu (M. Minarovjech, E. Pittich, J. Ryb�k)
- �lenovia odbornej skupiny pri Rezortnej koordina�nej skupine Ministerstva �kolstva SR pre eur�pske z�le�itosti� (J. Ryb�k, A. Skopal)
- expert�za pre Soci�lnu pois�ov�u, pobo�ka Star� �ubov�a o slne�nej �innosti (J. S�kora)
4.� �lenstvo v rad�ch �t�tnych programov a podprogramov �PVV a �O.
- podpredseda komisie �PVV �Komplexn� rie�enie podpory a efekt�vneho vyu��vania infra�trukt�ry v�skumu a v�voja� (V. Ru�in)
- z�stupca Slovenskej akad�mie vied v SAIA, n.o. (V. Ru�in)
- �len odbornej komisie APVT pre oblas� matematiky, fyziky, astron�mie a informatiky (J. Zverko)
1.� �lenstvo vo vedeck�ch kol�gi�ch SAV
����� Vedeck� kol�gium SAV pre vedy o Zemi a vesm�re:
����� J. Svore� � predseda�
����� J. S�kora � �len
2.� �lenstvo vo v�bore Snemu SAV
3.� �lenstvo v komisi�ch Predsedn�ctva SAV
������ Komisia Predsedn�ctva SAV pre spolo�n� v�po�tov� techniku a po��ta�ov� sie�:
������ V. Ru�in � predseda
������ R. Kom��k � �len
�
������ Akredita�n� komisia SAV:
������ V. Ru�in � predseda
������ J. Zverko � �len
������ Akredita�n� subkomisia Predsedn�ctva SAV pre vedy o Zemi a vesm�re:
������ J. Zverko � predseda
������
������ Komisia Predsedn�ctva SAV� pre n�kup drah�ch pr�strojov:
������ V. Ru�in � predseda
������ Komisia Predsedn�ctva SAV pre zahrani�n� styky:
������ V. Ru�in � �len
������ Komisia Predsedn�ctva SAV pre vedn� politiku a progn�zy v�voja vedy a spolo�nosti:
������ J. Svore� � �len
�����������
������ Porota pre ude�ovanie medzin�rodn�ch cien SAV:
������ V. Porub�an � �len
������
������ Rada programu Centier excelentnosti SAV:
������ D. Chochol � �len (do novembra 2004)
4. �lenstvo v org�noch VEGA
������ Predsedn�ctvo VEGA:
��� ���A. Ku�era � �len
�
������ Komisia VEGA �. 3 pre vedy o Zemi a vesm�re:
������ A. Ku�era � podpredseda
������ J. �i��ovsk� - �len
VIII. Vedecko-organiza�n� a populariza�n� aktivity; ceny a vyznamenania
1. Vedecko-populariza�n� �innos� (po�et monografi�, predn�ok, pr�spevkov v tla�i,� rozhlase, telev�zii a pod.)���
����� Predn�ky: ..................���� 19
����� �l�nky:� ......................���� 73
����� Rozhlas:� .....................���� 42
����� Telev�zia: ....................���� 14
����� Tla�ov� besedy: ..........������ 2
V roku 2004 usporiadal �stav dve akcie Dn� otvoren�ch dver�. Prv� pri pr�le�itosti prechodu Venu�e popred disk Slnka d�a 8.6.2004, druh� v r�mci Eur�pskeho t��d�a vedy a technol�gi� v d�och 12.-14.11.2004. �stav po�as t�chto akci� nav�t�vilo viac ako 200 z�ujemcov.
Mimo akci� Dn� otvoren�ch dver� nav�t�vilo pracovisk� �stavu vy�e 700 n�v�tevn�kov,
najm� ��astn�kov �kolsk�ch exkurzi� z cel�ho Slovenska aj zo zahrani�ia.
Populariz�cia vedy na Internete:
R. Kom��k: spr�stup�ovanie �atvy objavov dr. Grygara na WWW str�nkach As� SAV: (http://www.astro.sk/zne/)
M. Hus�rik a J. Koza: Prezent�cia noviniek z astronomickej oblasti pre �ir�iu verejnos� na WWW str�nkach As� SAV: (http://www.ta3.sk/news/)
2. Usporiadanie dom�cich vedeck�ch podujat� (vr�tane kurzov� a �k�l), s uveden�m n�zvu podujatia, d�tumu a miesta� konania a po�tu dom�cich a zahrani�n�ch ��astn�kov
3. �lenstvo v organiza�n�ch v�boroch dom�cich vedeck�ch podujat�, s uveden�m n�zvu podujatia, d�tumu a miesta konania
Koza, J., Ku�era, A., Ryb�k, J - �lenovia organiza�n�ho v�boru semin�ra "VENUS TRANSIT 2004", s podporou Slovenskej astronomickej spolo�nosti pri SAV a As� SAV, Tatransk� Lomnica, 21.-22.5.2004 (58 ��astn�kov, 8 lektorov).
4. Dom�ce vyznamenania a ceny za vedeck� a in� �innos� a in� d�le�it� inform�cie k vedecko-organiza�n�m a� populariza�n�m aktivit�m (uvies� konkr�tne)
T. Pribulla � Cena SAV za rok 2004 v oblasti pre mlad�ch vedeck�ch pracovn�kov.
V. Ru�in � ocenenie ZSVTS Propag�tor vedy a techniky za rok 2003.
T. Pribulla � Cena ministra �kolstva SR pre mlad�ch vedeck�ch pracovn�kov do 35 rokov.
5. �lenstvo v redak�n�ch rad�ch dom�cich �asopisov
Contributions of the Astronomical Observatory Skalnat� Pleso:
J. Svore� �� vedeck� redaktor,
R. Kom��k � v�konn� redaktor,
A. Ku�era, V. Porub�an, J. S�kora, J. Zverko � �lenovia redak�nej rady.
Acta Astronomica et Geophysica:
V. Porub�an, J. Svore� � �lenovia redak�nej rady.
Meteorick� spr�vy SAS:
V. Porub�an � predseda redak�nej rady,
A. Hajduk, J. Svore� � �lenovia redak�nej rady.
Kozmos:
L. Hric, D. Chochol, J. Svore� � �lenovia redak�nej rady.
Astronomick� ro�enka:
E. Pittich � editor.
Astronomick� cirkul�r SAS:
M. Hus�rik � editor.
6. �innos� v dom�cich vedeck�ch spolo�nostiach
V�konn� v�bor� Rady vedeck�ch spolo�nost�:
V. Ru�in � �len.
Slovensk� astronomick� spolo�nos� pri SAV:
J. Zverko � predseda ,
L. Hric � vedeck� tajomn�k a� predseda Stel�rnej sekcie,
L. Neslu�an � hospod�r,
V. Porub�an, V. Ru�in, J. �i��ovsk� � �lenovia Hlavn�ho v�boru,
E. Pittich � predseda terminologickej komisie,
T. Pribulla � predseda odbo�ky v Tatranskej Lomnici.
J. Ryb�k � predseda Slne�nej sekcie.
7. ��as� na v�stav�ch a jej zhodnotenie
J. Svore� - pr�prava panelu �. 8 o Astronomickom �stave SAV pre n�u�n� chodn�k okolo Skalnat�ho plesa � v m�ji 2004 realizovala v�skumn� stanica TANAPu.
Hodnotenie: trval� akcia v nav�tevovanej lokalite s mimoriadnym dosahom na verejnos�.
IX.��� �innos� kni�ni�no-informa�n�ho pracoviska
1. Uvies�, �i ide o kni�nicu alebo z�kladn� informa�n� stredisko (po�et pracovn�kov, prepo��tan� na pln� �v�zok)
Z�kladn� informa�n� stredisko (ZIS) zamestn�va jednu pracovn��ku na pln� �v�zok.
2. Preh�ad poskytnut�ch kni�ni�no-informa�n�ch slu�ieb (re�er�e, v�po�i�ky, reprografie a pod.)
ZIS poskytovalo slu�by vo forme prezen�n�ch a absen�n�ch v�po�i�iek a x�rok�pi� �l�nkov v r�mci Medzikni�ni�nej v�po�i�nej slu�by. Rozoslalo sa 717 v�tla�kov� �asopisu� Contributions of the Astronomical Observatory Skalnat� Pleso (Ro�n�k 34, ��sla 1, 2, 3).
Je zabezpe�en� on-line pr�stup do katal�gu KKF kni�nice As� prostredn�ctvom CDS/ISIS a Websis (http://www.library.astro.sk/library.html).
�asopis CAOSP je pr�stupn� aj v elektronickej forme (full-text: Postscript, PDF � v�etky ro�n�ky) na adrese http://www.astro.sk/caosp.html. �asopis je tie� pr�stupn� v r�mci datab�zy ADS (Harvard, USA) na adrese http://adsabs.harvard.edu/bulletin_service.html.
3. Stav kni�ni�n�ch fondov (po�et titulov doch�dzaj�cich period�k, po�et dizert�ci�, fotodokumentov a pod.)
V roku 2004 dosiahol po�et kn�h 8932 kusov a po�et elektronick�ch m�di� 130 kusov. Novozaevidovan�ch bolo 84 kn�h � 1 ks k�pou, 2 ks v�menou a 81 ks darom. Pribudlo 11 CD ROM, z toho 2 ks k�pou a 9 ks darom. Z�skalo sa 36 titulov �asopisov, z toho 7 ks k�pou, 20 ks v�menou, 6 ks darom a 3 ks v elektronickej forme.
1. V�davky rozpo�tovej organiz�cie SAV
v tis. Sk
Kateg�ria |
Posledn� upraven� rozpo�et r. 2004 |
�erpanie k 31.12.2004 celkom |
z toho: |
|
z rozpo�tu |
z mimoroz. zdrojov |
|||
V�davky celkom |
������ 25 893 |
������� 26 156 |
����� 25 891 |
��������� 265 |
z toho: |
|
|
|
|
- kapit�lov� v�davky |
�������� 3 927 |
��������� 3 927 |
������� 3 927 |
������������ - |
- be�n� v�davky |
������ 21 966 |
������� 22 229 |
����� 21 964 |
��������� 265� |
�� z toho: |
|
|
|
|
�� - mzdov� v�davky |
������ 12 168 |
������� 12 277 |
����� 12 168 |
��������� 109 |
- odvody do pois�ovn� a N�P��� |
�������� 4 246 |
��������� 4 283 |
������� 4 244�� |
����������� 39 |
�� - tovary a �al�ie slu�by |
�������� 5 552 |
��������� 5 669 |
������� 5 552 |
��������� 117 |
�� z toho: |
|
|
|
|
- v�davky na projekty�������������������������� (VEGA, APVT, �O, �PVV , MVTP ) |
�������� 1 626 |
��������� 1 743 |
������� 1 626 |
��������� 117 |
- v�davky na periodick��� tla� |
���� ������������� 77 |
������������ 118 |
���������� 118 |
����������� - |
- transfery na vedeck� v�chovu |
����������� 388 |
������������ 388 |
���������� 388 |
����������� - |
2. Pr�jmy rozpo�tovej organiz�cie SAV
v tis. Sk
Kateg�ria |
Posledn� upraven� rozpo�et r. 2004 |
Plnenie k 31.12.2004 |
Pr�jmy celkom: |
48 |
367 |
z toho: |
|
|
rozpo�tovan� pr�jmy (��et 19) |
48 |
116 |
z toho: |
|
|
- pr�jmy za n�jomn� |
48 |
� 94 |
mimorozpo�tov� pr�jmy (��et 780) |
������������ ��������������� - |
251 |
1) Podiel: Celkov� pridelen� prostriedky zo �t�tneho rozpo�tu + mimorozpo�tov� zdroje =��� 451 tis.Sk
prepo��tan� po�et pracovn�kov organiz�cie
2) Podiel: Celkov� pridelen� prostriedky zo �t�tneho rozpo�tu + mimorozpo�tov� zdroje = 1 024 tis.Sk
prepo��tan� po�et vedeck�ch pracovn�kov organiz�cie
Astronomick� �stav SAV nem� nad�cie ani fondy.
V roku 2004 sme pokra�ovali v moderniz�cii prim�rneho pr�strojov�ho parku. Bola uroben� prestavba mont�e 0,61-m reflektora na Skalnatom plese, ktor� umo��uje vyh�ad�vanie pozorovan�ch objektov (asteroidov a kom�t) automaticky na z�klade vlo�enia s�radn�c objektov do riadiaceho po��ta�a. V�sledkom je efekt�vnej�ie vyu��vanie priazniv�ch pozorovac�ch podmienok. V�sledn� efekt sa dosiahol kombin�ciou �peci�lneho hardv�ru dodan�ho vybranou organiz�ciou a softv�rov�ch produktov vytvoren�ch na�imi pracovn�kmi (Ambr�z, Pribulla).�
�
Roz��rili sme intranet v Starej Lesnej. Prepojenie pozorovacieho pavil�nu G1 optick�m vl�knom s hlavnou budovou �stavu umo��uje efekt�vne spracovanie materi�lu z�skavan�ho 0,5-m �alekoh�adom vybaven�ho CCD kamerou.
XIII. Vyznamenania, ocenenia a ceny udelen� pracovn�kom organiz�cie v roku 2004 (mimo SAV)
V. Ru�inovi bolo udelen� ocenenie ZSVTS Propag�tor vedy a techniky za rok 2003.
T. Pribulla dostal Cenu ministra �kolstva SR pre mlad�ch vedeck�ch pracovn�kov do 35 rokov.
Astronomick� �stav SAV spr�stup�uje inform�cie v s�lade so Z�konom ��slo 211/2000 Z.z. o slobodnom pr�stupe k inform�ci�m a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov (z�kon o slobode inform�ci�). Pod�a tohto z�kona je As� povinnou osobou v zmysle � 2 ods. 3. Takejto povinnej osobe � 3 ods. 2 stanovuje povinnos� spr�stupni� inform�cie o hospod�ren� s verejn�mi prostriedkami, nakladan� s majetkom �t�tu alebo majetkom obce a obsahu, plnen� a �innostiach vykon�van�ch na z�klade uzatvorenej zmluvy. Intern� nariadenie riadite�a As� ur�uje osobu (J. �i��ovsk�) zodpovedn� za poskytovanie inform�ci�. V jej kompetencii je pos�di� opr�vnenos� �iadost� o inform�cie a zabezpe�i� ich vydanie v z�konom stanovenej lehote a forme. V z�ujme �o najlep�ieho, okam�it�ho a bezplatn�ho poskytovania inform�ci� z�ujemcom As� spr�stup�uje v��inu dokumentov na svojej WEB st�nke www.astro.sk. Inform�cie o hospod�ren� s verejn�mi prostriedkami a nakladan� s majetkom �t�tu s� ka�doro�ne zverej�ovan� vo v�ro�n�ch spr�vach As� (http://www.astro.sk/annual_reports/). Okrem t�chto inform�ci� je mo�n� na WEBe As� n�js� aj v�eobecn� charakteristiku As�, z�kladn� kontakty, organiza�n� sch�mu a mnoh� �al�ie inform�cie. V��ina t�chto on-line dokumentov je zverejnen� dvojjazy�ne (v slovenskej a anglickej verzii).
V roku 2004 Astronomick�mu �stavu SAV neboli doru�en� �iadne �iadosti o spr�stupnenie inform�ci�.
V roku 2004 prebehla v�znamn� rekon�trukcia vysokohorsk�ch pracov�sk Astronomick�ho �stavu SAV, v pr�pade observat�ria na Skalnatom plese najv�znamnej�ia od spustenia prev�dzky v roku 1943. Pre pracovisk� SAV na Lomnickom �t�te bol zak�pen� n�hradn� zdroj energie a boli vylep�en� prev�dzkov� priestory. Na Skalnatom plese sa uskuto�nila v�mena 60 ro�n�ch okien a vonkaj��ch dver�, v�mena rozvodov vody a elektriny v rozsahu, aby boli splnen� po�iarne predpisy a �as� prostriedkov sa pou�ila na skvalitnenie prev�dzkov�ch priestorov. Vzh�adom na n�ro�n� klimatick� podmienky i dlhodobo nerie�en� probl�my bude potrebn� aj v �al��ch rokoch pokra�ova� v postupnej obnove najm� interi�ru. Finan�ne i materi�lovo najn�ro�nej�ia �as� v�ak bola v�aka pochopeniu Predsedn�ctva SAV u� zrealizovan�.
J�n Svore�
Jozef �i��ovsk� � kapitolu �VIII. a pr�lohy 3b, 7 a 8
J�n Ryb�k � kapitoly IV.,� IX. a pr�lohu 3a
Marta �olt�sov� a Ter�zia Grie�ov� � pr�lohy 5 a 6
Miroslav Alman - kapitolu X
Richard Kom��k a Daniel Novock� � kapitolu XIV
Tel.:� 052 � 4467 866
Fax : 052 � 4467 656
e-mail: astrinst@ta3.sk