Dňa 1. augusta úplné zatmenie Slnka
Expedícia za úplným zatmením Slnka do Mongolska. Členmi sú astronóm Vojtech Rušin a Ľubo Klocok z AsÚ SAV. (Animácia zatmenia).
Dňa 1. augusta 2008 nastane po viac ako dvojročnej pauze úplné zatmenie Slnka Mesiacom. Úkaz pri ktorom Mesiac pri svojom pohybe okolo Zeme v maximálnej fáze celkom zakryje Slnko, sa začne pri východe Slnka pri brehoch Severnej Kanady o 09.21 h UT (Universal Time - svetový čas) a rýchlosťou asi 0,6 km za sekundu sa vydá na sever. Zachytí severné oblasti Grónska, prekĺzne pomedzi ostrovy Zeme Františka Jozefa a Svalbard, Novú Zem a na poloostrove Jamal zachytí pevninu Ruskej federácie. Maximálna dĺžka zatmenia, ktorá potrvá 2 minúty a 27 sekúnd, nastane presne o 10.21.07 h UT v mieste so súradnicami 65 stupňov 39 minút severnej šírky a 72 stupňov 18 minút východnej dĺžky na severe Ruska. V tom čase bude stred mesačného tieňa prechádzať najbližšie k stredu Zeme. Výška Slnka nad obzorom v tom čase bude 34 stupňov a šírka mesačného tieňa 237 km. Úplný mesačný tieň prejde cez územie Kazachstana, Ruska a cez pohorie Altaj do Mongolska a Číny, kde sa pri západe Slnka úplne zatmenie skončí. Mesačný tieň opustí povrch Zeme o 11.21 h UT. Za približne dve hodiny urazí mesačný tieň vzdialenosť okolo 10 200 kilometrov a zakryje 0,4 percenta zemského povrchu.
"Pre nás astronómov je to jedinečná príležitosť pozorovať najvrchnejšiu časť slnečnej atmosféry - korónu, ktorá stále skrýva mnohé tajomstva. Jednou z nich je aj jej veľmi vysoká teplota 1 až 5 miliónov stupňov Celzia, pričom mechanizmus jej ohrevu dodnes nepoznáme. Tajomstvom stále je aj urýchľovanie častíc slnečného vetra, čiže tých častíc slnečnej hmoty, ktoré spolu s magnetickým poľom Slnka "obmývajú" našu Zem a samozrejme – aj na ňu vplývajú. Dnešné korónografy síce umožňujú pozorovať korónu z kozmických sond, ale biela koróna, ktorá je od povrchu Slnka vzdialená do výšky asi 800 tisíc km sa pozorovať nedá," odpovedá Vojtech Rušin na otázku - prečo slneční astronómovia z celého sveta vždy cestujú na tie miesta zemského povrchu, odkiaľ je úplné zatmenie Slnka dobre viditeľné.
Miestom pozorovania bude Bor Udzuur v Altaji
Ani tentoraz medzi pozorovateľmi nebudú chýbať astronómovia z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Za miesto svojho pozorovania si vybrali Mongolsko, pričom ich cesta sa realizuje cez Slovenskú astronomickú spoločnosť pri SAV a je financovaná sponzormi alebo z vlastných prostriedkov. Do Mongolska vycestujú už v utorok 22. júla 2008. Vedúcim expedície Astronomického ústavu SAV a Slovenskej astronomickej spoločnosti je astronóm "slniečkar" RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., pre ktorého je táto expedícia už 16-tou cestou za úplným zatmením Slnka. Spolu s ním zo Slovenska cestuje aj Ing. Ľubomír Klocok, CSc., tiež z Astronomického ústavu SAV, pre ktorého je to už deviata cesta za zatmením Slnka a dnes už ich bývalý kolega Peter Zimmermann, ktorý bol zatmenie Slnka pozorovať doteraz už 15-krát. Súčasťou ich tímu je aj odborník na optiku Peter Aniol z Nemecka, vynikajúci špecialista na spracovanie obrázkov slnečnej koróny prof. Miloslav Druckműller z Brna a ďalší odborníci a vedci - Martin Dietzel z Nemecka a Ján Sladeček a Karel Martišek z Českej republiky.
"Okrem bielej koróny Slnka sa chystáme pozorovať aj zelenú emisnú korónu, ktorá je tiež veľmi zaujímavá a všeličo o nej ešte nevieme. Naše pozorovania budú podporované pozorovaniami nielen na "domácich" slnečných observatóriách na Lomnickom štíte a v Úpici, v Českej republike, ale rysuje sa aj spolupráca so "zatmeňovými" kolegami, ktorí budú v Ruskej federácii v okolí Novosibírska či mesta Barnaul a prístrojmi na kozmickej sonde SECCHI, ktorých koordinátorom je prof. Jay Pasachoff z USA, predseda komisie pre zatmenia Slnka pri Medzinárodnej astronomickej únii, s ktorým máme mimoriadne plodnú spoluprácu a ktorý so svojou skupinou tiež bude v Rusku. V Číne bude tiež prof. S. Habbalová z USA, ktorej skupina bude pozorovať emisnú korónu v červenej oblasti spektra a tak sa bude s našou bielou a zelenou emisnou korónou veľmi dobre doplňovať. K dispozícií budú aj pozorovania z kozmickej sondy SOHO a družice TRACE. Mimochodom, v meste Barnaul budú aj kolegovia z "ľudových" hvezdárni zo Slovenska a Českej republiky," doplňuje svoje informácie Vojtech Rušin.
Po prílete do Ulaan Baataru, hlavného mesta Mongolska, sa naša medzinárodná slovensko-česko-nemecká skupina aj s prístrojmi vyberie pomocou troch terénnych aut na trojdňovú asi 2 000 km vzdialenú cestu k jurtovej osade Bor Udzuur v Altaji, v provincii Hovd, kde sa ubytuje v jurtách, typickom obydlí mongolských nomádov. Dňa 1. augusta okolo 18-tej hodiny miestneho času príde to hlavné - Mesiac na celé 2 minúty a 4 sekundy zakryje Slnko a na oblohe sa okolo tmavého mesačného disku rozžiari slabé bledomodré čarovné svetlo - koróna, ktorej svetlo za normálneho dňa nevidieť len preto, že je až miliónkrát slabšie, ako slnečné svetlo.
Zatmenie Slnka na Slovensku iba čiastočné
U nás na Slovensku tohtoročné úplné zatmenie Slnka bude viditeľné približne od 11.00 do 12.30 h len ako čiastočné zatmenie, pri ktorom dokonca aj v maximálnej fáze Mesiac zakryje len dve desatiny priemeru Slnka. "Takáto malá zatienená plocha Slnka nezanechá na našom území prakticky nijaké stopy. Slnko pre nás bude svietiť, pokiaľ nebude zamračené, rovnako jasno, ako po iné dni. Pokiaľ však budete zvedaví na neúplný Mesiacom čiastočne "ukrojený" slnečný disk, a nechcete si poškodiť zrak, v nijakom prípade sa nepozerajte do Slnka ani voľným okom ani ďalekohľadom. Zrak dokážu spoľahlivo ochrániť iba špeciálne okuliare určené na pozorovanie zatmenia Slnka," varuje pred prípadným poškodením zraku Vojtech Rušin.
Dúfajme, že astronómom počasie bude priať a spomínané dve túžobne očakávané minúty naozaj dokonale využijú. Veď najbližšie úplné zatmenie Slnka nastane až 22. júla 2009. Zato však bude trvať 6 minút a 39 sekúnd. Bude to najdlhšie viditeľné úplné zatmenie Slnka v tomto storočí a bude sa dať vidieť z Číny a Tichého oceánu. U nás na Slovensku bude najbližšie úplné zatmenie Slnka až 7. októbra v roku 2135.
Foto: Archív AsÚ SAV, texty pod foto: Vojtech Rušin
Pozrieť aj: 16. expedícia za zatmením Slnka - TA3, 21.7.2008
Obrázky:
Zatmenie Slnka v r. 1980 ( maximum cyklu slnečnej aktivity).
Schéma vzniku úplného zatmenia Slnka.
Animácia úplného zatmenia Slnka 1. augusta 2008. Bledozelený široký pás, ktorý sa pohybuje od západu na východ, označuje čiastočné zatmenie Slnka. Malý čierny bod, ktorý sa objaví v strede širokého, pohybujúceho sa pasu predstavuje úplné zatmenie Slnka. Všimnite si nepomer medzi čiastočným a úplným zatmením Slnka.
Tatranec astronóm Vojtech Rušin.
Ľubomír Klocok pri koronografe na Lomnickom štíte.
Mesačný tieň na povrchu Zeme, ako bol videný kozmonautmi z kozmickej stanice MIR v roku 1999.
Ortografická mapa úplného zatmenia Slnka 1. augusta 2008. Po okrajoch sú uvedené záklané informácie a bližiacom sa zatmení.
Poloha mesačného tieňa pre Ruskú federáciu.
Detail polohy mesačného tieňa pre Mongolsko. Pozorovacím stanovišťom česko-nemecko-slovenskej expedície bude pri jurtovej osade Bor Udzuur. Pozorovanie úplného zatmenia Slnka sa bude robiť v koordinácií s koronálnou stanicou Churel Toogot, ktorá patrí k Astronomicko-geofyzikálnemu centru Mongolskej akadémie vied so sídlom v Ulaan Baatare.
Štruktúru bielej koróny určujú globálne a lokálne magnetické polia na Slnku a jej vzhľad pre maximum (zatmenie 1980) a minimum (1995) cyklu slnečne aktivity je diametrálne odlišný. S tým sa mení aj rýchlosť a hustota častíc slnečného vetra v okolí našej Zeme, ako aj intenzita magnetického poľa Slnka, ktoré častice slnečného vetra so sebou unášajú. Je známa antikorelácia medzi tokom galaktického kozmického žiarenia (GKŽ) a fázkou cyklu slnečnej aktivity. V minime je vyššia početnoť (GKŽ), v maxime menšia.
Zatmenie Slnka v r. 1995 ( minimum cyklu slnečnej aktivity).
