Expedícia SAV za zatmením Slnka 2009
V sobotu 11. júla, vycestovali za úplným zatmením Slnka (22. júl) na Marshallove ostrovy v Tichom oceáne dvaja vedci z Astronomického ústavu SAV - Vojtech Rušin a Ľubomír Klocok.
V stredu 22. júla 2009 nastane úplné zatmenie Slnka. Najdlhšie v tomto storočí. Na Marshallovych ostrovoch medzi ostrovom Iwo Jima a korálovým atolom Eniwetok (angl. Enewetak) bude trvať až 6 min 39 s. Po východe Slnka bude pás úplného zatmenia (takzvaný pás totality) postupne prechádzať od severozápadnej časti Indie, cez východný Nepál, Bangladéš, Bhután, Barmu, centrálnu časť Číny a a skončí sa pri západe Slnka v Tichom oceáne (obr. 1). Ako čiastočné bude pozorovateľné z takmer celej východnej Ázie, Indonézie a Tichomoria. Z Európy zatmenie pozorovateľné nebude.
Úplné zatmenia Slnka predstavujú neopakovateľnú a nenahraditeľnú príležitosť na pozorovanie slnečnej koróny s veľkým rozlíšením. Umožňuje to skúmať jej dynamiku, morfológiu a fyzikálne vlastností (teplotu a hustotu) ako aj, nepriamo, magnetické pole Slnka, ktoré v slnečnej koróne vytvára veľmi diferencované štruktúry. Unikajúce častice zo slnečnej koróny do slnečného vetra ťahajú so sebou aj siločiary magnetických polí a tak spoločne ovplyvňujú podmienky v atmosfére Zeme. Výskum slnečnej koróny sa tak robí nielen pre poznanie pre nás životodarného Slnka, ale aj pre poznanie vplyvu Slnka a prejavov jeho aktivity na našu Zem, vrátane ľudí.
V sobotu 11. júla 2009 odišla slnečné zatmenie 2009 pozorovať aj dvojčlenná vedecká expedícia Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici – "slniečkári" RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., spoluorganizátor medzinárodnej expedície 2009 a Ing. Ľubomír Klocok, CSc. Obaja sú členmi širšej americko-česko-nemecko-slovenskej expedície, ktorej pozorovacím stanovišťom sú Marshallove ostrovy v Tichom oceáne, menovite ostrov Eniwetok (obr.2). Českú časť expedície tvorí prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, DrSc. (spoluorganizátor) a Ing. Karel Martišek, obaja z Vysokého učení technického v Brne. Nemeckú časť predstavujú Peter Aniol (spoluorganizátor) a Martin Dietzel z firmy ASTELCO (Martinsried). Medzinárodná expedícia sa "skompletizuje" až v Honolulu. Šesťčlennú americkú expedíciu vedie Dr. Shadia Habbalová z Institute of Astronomy, University of Hawaii, ktorá po spoločnom neúpešnom pokuse ísť pozorovať slnečnú korónu na ostrov Iwo Jima, našla riešenie pre Marshallove ostrovy.
Podľa časového harmonogramu naši vedci štartujú z Tatranskej Lomnice v sobotu 11. júla o 6-tej ráno cez Poprad, Bratislavu, Viedeň a Salzburg do Mníchova, odtiaľ v nedeľu 12. júla odletia do San Francisca a Honolulu. V stredu 15. júla pokračujú v ceste na ostrov Majuro, ktorý je tiež súčasťou Marshallovych ostrovov a odtiaľ 18. alebo 19. júla odletia na ostrov ENIWETOK, kde 22. júla budú pozorovať slnečnú korónu. Úplné zatmenie Slnka nastane okolo 14,30 miestneho času. U nás, na Slovensku, bude vtedy 5,30 h ráno, ale zatmenie neuvidíme ani len ako čiastočné. Priamo na ostrove Eniwetok, kde bude mať svoj tábor aj expedícia zo SAV, bude úplné zatmenie Slnka trvať 5 minút a 44 sekúnd pri výške Slnka 58 stupňov nad obzorom. Pozemské pozorovania sa budú koordinovať s pozorovaniami na družiciach TRACE a Hinode, na kozmických sondách SOHO a STEREO a tiež s pozorovaniami kolegov v Číne (Hvezdáreň Upice).
Vedecký program spoločnej medzinárodnej vedeckej expedície "Enewetak 2009":
1. Štúdium emisnej zelenej koróny 530,3 nm (Fe XIV) pomocou dvoch úzkopásmových filtrov s pološírkou priepustnosti 0,15 nm pri pracovnej teplote 45 stupňov Celzia. Filtre sú napájané svetlom z dvoch teleobjektívov s ohniskou dĺžkou 50 cm. Jeden filter je nastavený na spektrálnu čiaru koróny 530,3 nm (obr.3), druhý v jej susednej blízkosti, aby sa dal odpočítať príspevok bielej koróny (spojitého pozadia). Zariadenie je vkladom Astronomického ústavu SAV.
2. Štúdium emisných spektrálnych čiar koróny 637,4 nm (Fe X), 789,2 (Fe XI) a 1074,7 nm (Fe XIII) pomocou úzkopásmových filtrov s pološírkou priepustnosti 0,5 nm pri pracovnej teplote okolo 45 stupňov Celzia. Filtre sú napájané svetlom pomocou troch 30 cm teleobjektívov a záznam sa robí na špeciálne snímače PIXIS 1024 BR s pracovnou teplotou mínus 70 stupňov Celzia. Príspevok spojitého pozadia sa získa pre každú spektrálnu čiaru tak, že sa filtre sklonia pod uhlom 7 stupňov, čím sa ich priepustnosť posunie do blízkosti zvolenej spektrálnej čiary. Zariadenie patrí Astronomickému ústavu Havajskej univerzity.
3. Štúdium bielej koróny (vrátane polarizácie) do 20 polomerov Slnka, pričom do 2 polomerov s vysokým rozlíšením (okolo 0,5 oblúkovej sekundy na Slnku, čo je 350 kilometrov). Biela koróna (obr. 4) sa bude pozorovať pomocou 6 objektívov s ohniskovou dĺžkou od 2000 do 200 mm. V okulárových koncoch bude špeciálny CMOS snímač Phase One P45+ a digitálne fotografické aparáty CANON EOS 5D. Rovnaké aparáty sa použijú aj pre zelenú korónu. Špičkovú paralaktickú montáž, na ktorej budú umiestnené aj teleobjektívy z experimentu 1, a digitálne aparáty pre 1. a 3. experiment poskytuje firma ASTELCO, GmbH, Nemecko.
Pozorovania v experimente č. 1 a č. 3 sa budú robiť pomocou troch notebookov s programom Ing. Jindřicha Nového, PhD. (Red Hat Linux) a prof. Druckmüllera, ktorého programom sa budú všetky pozorovania zároveň spracovávať.
SASCIN 09 za zatmením Slnka do Číny
Pozorovať zatmenie Slnka do Číny odišla zo Slovenska ešte 7. júla 2009 aj 109 členná skupina profesionálnych a amatérskych astronómov i astronomických nadšencov - SASCIN 09. Túto zmiešanú výpravu zo Slovenska i z Čiech spojenú aj s pozorovaním prírodných krás Číny, ktorú vedie astronóm RNDr. Ladislav Hric, CSc., zorganizovala Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV v roku svojho 50. výročia a zároveň v Medzinárodnom roku astronómie, ktorým je práve rok 2009. SAS tak nadviazala na úspech expedície SASTUR 06 (za úplným zatmením Slnka do Turecka v roku 2006), na ktorej sa zúčastnilo 59 pozorovateľov zo Slovenska a Českej republiky.
V. Rušin, L. Hric
Viac informácií, podrobností a zaujímavostí o zatmení Slnka 2009 nájdete na http://www.ta3.sk/news/ v článku Najdlhšie zatmenie 21. storočia len na internete . Článok spracoval s použitím zahr. zdrojov Július Koza, Astronomický ústav SAV.
Obrázky:
Obr. 1. Priebeh mesačného tieňa (modrý pas) po povrchu Zeme počas úplného zatmenia Slnka 22. júla 2009. Zdroj: F. Espenak, NASA.
Obr. 2. Hranice mesačného tieňa v oblasti Marshallových ostrovov. F. Espenak, NASA.
Obr. 3. Zelená koróna (530,3 nm) z 1. augusta 2008 (Altaj, Mongolsko). Zdroj: M. Druckmüller, V. Rušin, Ľ. Klocok, P. Aniol a K. Martišek.
Obr. 4. Biela koróna z 1. augusta 2008. Zdroj: M. Druckmüller, P. Aniol a V. Rušin.
Spomienka na zatmenie Slnka 2008 v Mongolsku. Dva teleobjektívy 8,0/500 na pozorovanie zelenej koróny s riadiacim počítačom. Vľavo Ľuibomír Klocok zo SAV.
Mongolsko 2008. Prof. J. Suchobatar (pred stĺpom), riaditeľ Centra pre astrofyziku a geofyziku so sídlom v Ulánbátare (Mongolsko) a účastníci medzinárodnej česko-nemecko-slovenskej expedície. (Zľava doprava) - prof. M. Druckműller (ČR, Ľubomír Klocok a Vojtech Rušin (SR, SAV), Peter Aniol, Martin Dietzel (Nemecko) a Karel Martišek (SR).
