Košickú Noc výskumníka rozžiaril "slniečkar"
Aj košická časť tohtoročnej Noci výskumníka v piatok 25. septembra sa, rovnako ako bratislavská, začala otvorením výstavy fotografií, ktorých autormi sú pracovníci SAV.
Vo vstupnom priestore pred aulou v areáli ústavov SAV na Watsonovej ulici v Košiciach výstavu vybraných 48 fotografií od 18 autorov slávnostne otvoril člen Predsedníctva SAV doc. Juraj Koppel. Asistoval mu dlhoročný propagátor a organizátor mnohých aktivít SAV doc. Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu SAV. Autori viacerých fotografií (napr. Vojtech Rušin a Michal Stanko) sa na prezentácii fotografií, ktoré vznikli pri profesionálnom pôsobení, no aj počas dovoleniek, zúčastnili osobne. S návštevníkmi výstavy ochotne debatovali o okolnostiach, za akých ich zábery vznikli.
Na rozdiel od minulého roku a od Bratislavy sa v Košiciach tentoraz nepredstavili manželské vedecké dvojice (nie že by ich nebolo dosť, ale najmä "lepšie polovičky" si vraj chceli nechať tajomstvá rodinnej kuchyne len pre seba a nedali sa presvedčiť na verejnú prezentáciu). Zhovorčivý a zábavný RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV tentoraz program nemoderoval, ale ujal sa hlavnej úlohy a verejnosti predstavil ciele a zaujímavosti expedície za zatmením Slnka 2009. Spolu s kolegom z ústavu Ing. Ľubomírom Klocokom, CSc. boli súčasťou česko-nemecko-slovenskej expedície, ktorá si vybrala ako stanovište na pozorovanie slnečnej koróny počas úplného zatmenia Slnka 22. júla 2009 Marshallove ostrovy (Republic of the Marshall Islands) v Tichom oceáne. Pri pohľade z lietadla vraj táto krajina vyzerala ako rezance pevnej zeme vo vode. Konkrétnym miestom ich pozorovania bol atol Enewetak, čo znamená v reči domácich "ostrov kvetov".
Prednáška Vojtecha Rušina bola veľmi zaujímavá. Nečudo, že dostal priestor aj v rôznych médiách, veď prírodné úkazy (vrátane zatmenia Slnka) sú veľmi príťažlivé taktiež pre laickú verejnosť. O to viac, ak je vedec dobrý rozprávač tak ako "slniečkar" Vojtech Rušin. Keď k tomu pridáte atraktívnu krajinu ako sú Marshallove ostrovy, mix zaujímavostí je dokonalý.
"Cieľom našej expedície - okrem nás dvoch slovenských vedcov v nej boli z Českej republiky prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, DrSc. a Ing. Karel Martišek z Vysokého učení technického v Brne a z Nemecka Peter Aniol a Martin Dietzel z firmy ASTELCO, Martinsried - bolo získať vysoko kvalitný materiál o bielej a emisnej koróne v spektrálnej čiare 530,3 nm (zelená koróna) patriacej 13-krát ionizovanému železu. Úplné zatmenie Slnka na Enewetaku trvalo 5 minút a 41 sekúnd," uviedol V. Rušin. Ako sa na správnych vedcov patrí, cestovali s kvalitnou technikou, vďaka ktorej sa im podarilo získať množstvo cenných záberov. S odstupom času sa ukazuje, že "ich" zábery patria medzi najkvalitnejšie spomedzi všetkých zhotovených na Zemi.
Účastníci Noci výskumníka v Košiciach dychtivo počúvali o mnohohodinovom lete s viacnásobným prestupovaním na opačnú stranu zemegule, na atoly, kde sa nič neurodí, lebo boli 50-tych rokoch minulého storočia miestom jadrových skúšok. Napriek nespornej kráse ostrovnej krajiny schovanej ďaleko v Tichom oceáne – čo Vojtech Rušin dokumentoval množstvom záberov – tam nie je turistický raj. Doslova všetko sa dováža lietadlami, občania dostávajú odškodné od USA za jadrové skúšky. Aj preto sú rodiny početnejšie s 8-10 deťmi, lebo čím viac detí, tým je podpora vyššia. Hoci na "jeho" atole bývalo len zhruba 800 obyvateľov, mal aj vlastnú miestnu políciu. Hlavným jedlom je ryža a ryby. Európanom tamojšie podnebie nesvedčí, priemerná teplota je 28°C, čase pobytu astronómov tam bolo až 41°C a stopercentná vlhkosť vzduchu. To malo vplyv aj na privezenú techniku, ktorej len preprava stála 5 000 eur.
V následnej diskusii padali otázky, aká dlhá bola trasa zatmenia a koľké to bolo pre Vojtecha Rušina. "Pätnásťtisíc kilometrov a ja som cestoval za zatmením Slnka 17.krát v živote."
Reč došla aj na financovanie expedícií. "To je zakaždým najväčší problém. Darmo pôjdem tam, kde je to najlacnejšie, keď nič neuvidím. My, astronómovia, ideme tam, kde je predpoklad najlepšieho pozorovania," uviedol Vojtech Rušin. "Tento rok som mohol ísť do Číny, dokonca zadarmo. Ale predpoklad lepšieho pozorovania bol na Marshallových ostrovoch, tie som uprednostnil, hoci aj za cenu vyšších nákladov. Dobre som urobil, v Číne pršalo. Čo by som bol mal z toho?" Prezradil, že práve tohtoročné pozorovanie zatmenia Slnka spolu s pobytom v Indii (1980) a v Mongolsku (2008) mu vyšlo najlepšie. Najhoršie hodnotí pobyt plný dažďa na Jave v roku 1990.
Získané poznatky a zábery úplného zatmenia Slnka sa postupne analyzujú, ale Vojtech Rušin už myslí na ďalšie. Prezradil to v odpovedi na otázku prof. Pavla Dubinského, kedy a kde bude ďalšie zatmenie Slnka. Nasledujúce úplné zatmenie Slnka nastane 11. júla 2010, takmer celé nad neobývanými oblasťami južného Pacifiku. "Ale pozorovateľné by mohlo byť z Veľkonočného ostrova, známeho svojimi tajomnými sochami," naznačil smer svojho najbližšieho úsilia V. Rušin a so smútkom v hlase skonštatoval. "Z pozorovania takýchto úkazov sa , žiaľ, stal biznis, preto dotknuté krajiny hneď nasadia vyššie ceny za ubytovanie. Nerozlišujú, kto je vedec a kto len amatér-zvedavec."
Text a foto: Katarína Čižmáriková
Obrázky:
Slávnostne výstavu otvorili a hneď aj vystavené najlepšie snímky vedcov-fotografov obdivovali člen Predsedníctva SAV doc. Juraj Koppel a doc. Branislav Peťko (vľavo) z Parazitologického ústavu SAV...
... rovnako ako riaditeľ Ústavu geotechniky SAV hosť. prof. Víťazoslav Krúpa (zľava) a manželia Judita a Martin Orendáčovci (Neurobiologický ústav SAV, resp. FEI Technickej univerzity).
Autora viacerých záberov zo sveta hmyzu Michala Stanka z košického pracoviska Ústavu zoológie SAV spovedá redaktorka Slovenského rozhlasu – Rádio Regina Viktória Pappová.
Astronóm Vojtech Rušin nám pred svojou prednáškou zapózoval s reflexnou vestou (mimochodom, jej reflexné pásy zlostili fotografov).
Vojtech Rušin vo svojom živle, hovorí o expedícii za úplným zatmením Slnka na Marshallove ostrovy.
Pozorne ho počúvajú (zľava) doc. Juraj Koppel, Gloria Gajdošová (riaditeľka THSS ústavov SAV v Košiciach) a parazitológovia doc. Branislav Peťko a prof. Pavol Dubinský...
...ako aj mnoho mladých zvedavcov.
