Nesie označenie 45P/Honda-Mrkos-Pajdusakova a v roku 1948 na Skalnatom plese ju objavili  Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková.

 

V týchto mesiacoch neponúka obloha žiadnu výnimočne jasnú kométu. Na nočnej oblohe sa ich nachádza viacero, ale ich jasnosti sú hlboko pod limitom viditeľnosti voľným okom alebo menším astronomickým ďalekohľadom. Napriek tomu upozorníme na jednu, ktorá má istý súvis so Slovenskom. Ako k objavu tejto kométy došlo, o tom píše Gary Kronk vo svojej Kometografii (zväzok 4, strana 319):

 

 

A prečo ju práve teraz spomíname? Čím je teda výnimočná, že si zaslúži pozornosť? Na prvý pohľad sa jedná o obyčajnú kométu. Veľkosť samotného jadra kométy sa odhaduje na 1,6 kilometra. Kométa patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét s dobou obehu okolo Slnka 5,26 roka a sklonom dráhy k dráhe Zeme 4,2 stupňa. Najbližšie k Slnku sa dostáva medzi dráhami Merkúra a Venuše a najďalej od Slnka vo vzdialenosti Jupitera. Z uvedeného vyplýva, že časť jej dráhy prechádza blízko dráhy Zeme. Tento rok nastáva situácia, kedy sa kométa priblíži najviac k dráhe Zeme, ale k Zemi samotnej. Tá vzdialenosť bude našťastie taká, že k žiadnemu ohrozeniu alebo dokonca stretu nedôjde. Konkrétne, tá minimálna vzdialenosť bude okolo 9 miliónov kilometrov, čo je viac než 23 vzdialeností Mesiaca od Zeme. A okamih tohto priblíženia nastane 15. augusta 2011. Ďalšie, takmer rovnako blízke priblíženie k Zemi nastane až vo februári roku 2163 vo vzdialenosti 26 vzdialeností Mesiaca.

 

Pochopiteľne, táto blízkosť kométy je príležitosťou na jej pozorovanie. Musíme však všetkých sklamať, nielen na Slovensku, ale aj ostatných na severnej pologuli. Pozorovateľnosť bude pomerne obtiažna. V dosahu väčších ďalekohľadov bude kométa pozorovateľná zhruba od polovice júna 2011 po polnoci LSEČ do konca júna maximálne 22 stupňov nad obzorom (19 mag) v súhvezdí Kozorožec. Do polovice júla postupne len veľmi mierne zjasňuje na asi 16 mag, ale je zo dňa na deň čoraz nižšie nad obzorom (cca. 18 stupňov pred svitaním). Vtedy sa presunie zo súhvezdia Kozorožec do Južnej ryby. Začiatkom augusta dosiahne po západe Slnka výšku nad obzorom maximálne 10 stupňov a jasnosť 12 mag. Teoretická šanca uvidieť ju stále aspoň pomocou väčších ďalekohľadov zo Slovenska je maximálne do 6. augusta, kedy dosiahne približne 11 mag. Potom nastane viac ako mesačná pauza, kedy u nás nad obzor vôbec nevyjde. Vtedy sa bude pohybovať súhvezdiami južnej oblohy – najprv Žeriav, Tukan a Vodný had, v čase najtesnejšieho priblíženia k Zemi okolo 15. augusta pomerne rýchlo súhvezdiami Stolový vrch, Mečiar, Lietajúca ryba, Kýl a Korma. Spoza obzoru ešte pred východom Slnka sa vynorí až na začiatku septembra v súhvezdí Hydra s predpovedanou jasnosťou takmer 8 mag, no sprevádzať ju bude vychádzajúce Slnko, teda reálna možnosť vidieť ju je nulová. Dobrou správou je, že bude stále zjasňovať až na 6 mag, teda už na hranicu viditeľnosti voľným okom, no zlou správou je, že bude stále veľmi nízko nad obzorom a bude ju presvecovať svit Slnka na východe. V októbri sa podmienky na jej pozorovanie mierne zlepšia, no iba v tom zmysle, že sa postupne presúva zo súhvezdia Lev do Panny vyššie nad obzor, avšak jasnosť kométy mierne klesá až na 11 mag. V dosahu ďalekohľadov ako je napríklad na Skalnatom plese (61-cm) bude až do decembra, no stále nízko nad obzorom (cca. 20 stupňov).