Astronomická žatva 2003-2004 sa vydarila
Predvlani mal Jiří Grygar podobnú prednášku v Malej sále PKO. Kto vtedy zmeškal začiatok, nezmestil sa už do sály. Plno ľudí počúvalo vonku a nikomu ani nenapadlo odísť.
Bolo by hlúpe tlmočiť kreslený vtip slovami. Rovnako hlúpe je, ak niekto chce za každú cenu „vysvetľovať“ hudbu. Keby sme tu aj opakovali slová z jeho prednášky, časté personifikácie oživujúce vývoj a deje neživých telies, nedal by sa preniesť do textu jej spád, rytmus a tón jeho viet, vtipné úlety a poznámky pod čiarou. Pôvodný žáner treba rozhodne zažiť v origináli!
Začal tým, čo si ešte dobre pamätáme: vlaňajším prechodom Venuše popred slnečný kotúč, ktorý v 18. storočí po prvý raz poslúžil astronómom na presnú kalibráciu vzdialeností v našej Slnečnej sústave. Predpovedal ho už Kepler (nepresne) a po ňom Halley (trafil do čierneho).
Preleteli sme dejinami pozorovania meteoritov – od roku 1791 pri francúzskom Barbotane s 300 očitými svedkami, ktoré však učená Akadémia odmietla („kamene predsa nemôžu padať z neba, pretože tam nie sú!“) až po polnočný meteorický dážď nad Chicagom 26. marca 2003, keď žeravé úlomky dvojtonového obra svietili chvíľu jasnejšie ako Slnko.
Vrátili sme sa k Marsu, ktorý bol od čias neandertálcov najbližšie k nám 28. augusta 2003 (55,8 mil. km). Jeho kotúčik mal vtedy na oblohe uhlovú veľkosť 25“. Ale pozor! Takmer podobnú veľkosť (20“) bude mať aj 7. novembra 2005 (pre pamätníkov: na výročie VOSR!). Americké sondy na ňom objavili a potvrdili relatívne nedávnu vulkanickú aktivitu, premiestňovanie piesočných dún, obnažený vodný ľad na južnom póle, ale aj dávky žiarenia, ktoré by schytala posádka kozmonautov počas letu v stonásobnom množstve, ako na Zemi.
Prepíšme si vedomosti o mesiacoch veľkých planét! Jupiter ich má zatiaľ najmenej 61, Saturn 31, Urán 27
a Neptún 13. Jupiter i Urán majú väčšinu retrográdnych: to znamená, že obiehajú v opačnom zmysle, ako rotuje ich materská planéta. To je dôkaz, že pôvodne to boli okoloidúce siroty, ktoré obor zachytil svojím gravitačným poľom.
Slnko prekvapilo mimoriadnymi erupciami 28.-29.októbra 2003, tri roky po svojom pravidelnom 11-ročnom maxime! Zničilo tým detektor v sonde Mars Odyssey, prinútilo včas vypnúť niektoré prístroje v družiciach
a vyvolalo najsilnejšiu polárnu žiaru za posledných 50 rokov.
Napriek tomu, že hviezdy vidíme v teleskopoch iba ako bezrozmerné body, presné merania už objavili asi 150 exoplanét, teda obežníc vzdialených hviezd. Niektoré z nich už sú vo veku 13 miliárd rokov – sú teda len o čosi mladšie, ako je odhadovaný vek Vesmíru (13,5 mld). Pre tých, čo ešte dúfajú v iné civilizácie, svitá nádej: väčšina hviezd slnečného typu totiž má svoje (exo)planéty. Koho to zaujíma viac, nech si vyhľadá: www.transitsearch.org.
Ďalej bola reč o gravitačných šošovkách, ktoré predpovedal už Einstein. Astronómovia poznajú v súčasnosti už asi 80 takýchto šošoviek. Diskusia vznikla okolo problému „skrytej hmoty“ a „skrytej energie“ – výpočtami sa zistilo, že známa hmota tvorí len asi 5 % hmotnosti Vesmíru (a pritom vidíme len jediné percento)! Až 25 percent tvorí skrytá hmota a 70 % skrytá energia.
Dozvedeli sme sa o nových superpočítačoch, ktoré dokážu simulovať dokonca zrážky galaxií, dvojhviezd
i čiernych dier. Dnes to vyzerá, že rozpínanie známeho vesmíru sa urýchli až k veľkému „roztrhnutiu“,
ale rozhodne to nebude do tejto nedele, ba ani vo februári.
To, čo sa však okolo zemegule rozpína rýchlosťou svetla, je akási „bublina“ elektromagnetického žiarenia v rozsahu VKV. Keďže TV vysielanie sa začalo v Európe v roku 1936, už 69 rokov letí k hviezdam nefalšovaný obraz našej civilizácie. Ak tam niekto je, zachytí najprv signál z berlínskej Olympiády s Adolfom Hitlerom na čele. Neskôr uvidí pohreb J. F. Kennedyho (1963) a o necelých 40 našich rokov neskôr k nemu dorazia telenovely a SuperStar. Dávajme si teda lepší pozor, lebo to, čo púšťame do éteru teraz, nám raz určite niekto spočíta!
A keď sa už dívame dopredu, 26. svetový kongres IAU (Medzinárodnej astronautickej únie) bude 14.-26. augusta 2006, teda po 39 rokoch, v Prahe! Rokom astronómie bude rok 2009, keď uplynie 400 rokov od prvých Galileových pozorovaní cez ďalekohľad.
Potlesk, aký dostal Jiří Grygar v aule FMFI UK 16. februára svedčí o tom, že hovoriť prístupným tónom o vedeckých objavoch je skutočné umenie. V diskusii sa premlelo všeličo: struny, membrány, teória všetkého. Je zážitok počúvať, ČO Grygar hovorí, ale najmä AKO.
- - - - - - - - - - - - -
P.S.: Veda a pseudoveda - ak máte trochu času, kliknite si ešte na http://www.vesmir.cz/clanek.php3?CID=222
Obrázky:
Jiří Grygar
