Za prof. Antonom Hajdukom
V sobotu 16. apríla sa rozlúčime s prof. RNDr. Antonom Hajdukom, DrSc.
Bol známym astronómom, dlhoročným pracovníkom AsÚ SAV, zakladateľom a prvým rektorom Trnavskej univerzity, predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti, predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie a členom jej sekcie pre vedu a relígie. V rokoch 1990-1992 bol vedeckým sekretárom SAV.
Od r. 1970 bol členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), členom jej komisie pre kométy, asteroidy, meteory a meteority a členom komisie pre bioastronómiu. V rokoch 1985-1990 bol špecialistom v rámci projektu International Halley Watch pri NASA, JPL Pasadena. Je držiteľom diplomu NASA, nositeľom viacerých medailí a cien SAV a MŠ SR.
Posledná rozlúčka bude v sobotu 16. apríla o 9:00 v kostole Jezuitov a o 12:00 na cintoríne v Slávičom údolí.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Profesor Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Maturoval na gymnáziu v Trebišove, vysokoškolské štúdiá v odbore fyzika ukončil v roku 1958 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu začal pracovať ako stredoškolský učiteľ, neskôr ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. Od marca 1961 až do svojej smrti pracoval v rôznych funkciách na Astronomickom ústave SAV. Vedeckú hodnosť CSc. získal obhajobou dizertačnej práce s názvom „Meteorický roj Orioníd“ na Astronomickom ústave ČSAV v roku 1967, v roku 1986 získal vedeckú hodnosť DrSc. úspešnou obhajobou práce „Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy“ a v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne titul profesor.
Celú svoju vedeckú dráhu venoval výskumu meteorov. Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch so značným ohlasom, týkajúcich sa metodiky spracovania radarových registrácií meteorov. Koordinoval za slovenskú stranu spoluprácu vo výskume meteorov meteorickým radarom v Ondřejove. Dlhodobo sa venoval rojom Halleyovej kométy, určil pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr skvele potvrdilo. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom dr. Bruceom McIntoshom, v ktorom podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy. Na základe jeho dlhodobej spolupráce s dr. Giordanom Cevollanim z Bologne bol na univerzitnom observatóriu v Modre nainštalovaný prijímač dopredného meteorického radaru s vysielačom v severnom Taliansku. Tým splnil sen jednej generácii slovenských meteorárov mať vlastný pozorovací materiál z meteorického radaru. Medzinárodným ocenením jeho výsledkov je aj rozhodnutie Medzinárodnej astronomickej únie z roku 2001 pomenovať asteroid číslo 11 657 názvom Antonhajduk.
Od roku 1996 až do súčasnosti bol vedúcim Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV a súčasne vedúcim vysunutého pracoviska ústavu v Bratislave. Jedno volebné obdobie bol členom Predsedníctva SAV a vedeckým sekretárom SAV, kde sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o zavedenie zásluhového grantového systému v prideľovaní prostriedkov na vedecký výskum.
Významne sa podieľal na pedagogickom procese. 21 rokov prednášal kurz „Rádioastronómia“ pre špecializáciu astronómia a geofyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venoval sa výuke budúcich učiteľov prednáškami na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Osobne sa angažoval za obnovenie výuky na Trnavskej univerzite a v rokoch 1992-1996 bol jej prvým rektorom. Vychoval množstvo ašpirantov a doktorandov, až do súčasnosti bol predsedom Spoločnej odborovej komisie pre doktorandské štúdium vo vednom odbore astronómia. Len pred pár dňami obdržal od ministra školstva menovací dekrét predsedu samostatnej Komisie pre obhajoby DrSc. z odborov astronómia a astrofyzika.
Veľmi rozsiahla a úspešná bola jeho vedecko-organizačná činnosť vo funkcii predsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a predsedu redakčnej rady časopisu Kozmos. V roku 1975 a 1976 obdržal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu (najmä za knihy K horizontom vesmíru a K planétam). Na svojom konte má stovky populárnovedeckých prednášok a desiatky popularizačných článkov. Významne sa podieľal na napísaní prvej slovenskej encyklopédie z odboru astronómie. Celý život sa nezmieril s astrológiou a ďalšími pavedami priživujúcimi sa na nevedomosti a aktívne proti nim bojoval. V posledných rokoch sa výrazne angažoval v Ústredí slovenskej kresťanskej inteligencie ako jej predseda.
Jeho nečakaný odchod je veľkou stratou pre slovenskú i svetovú astronómiu.
Ján Svoreň
- - - - - - - - - - - - - - - -
Inauguračnú prednášku prof. Antona Hajduka, ktorá odznela 7. júna 2004 pri príležitosti udelenia Čestného doktorátu Trnavskej univerzity, si môžete prečítať na:
http://www.uski.sk/frames_files/ran/cl040216.htm
Bol známym astronómom, dlhoročným pracovníkom AsÚ SAV, zakladateľom a prvým rektorom Trnavskej univerzity, predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti, predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie a členom jej sekcie pre vedu a relígie. V rokoch 1990-1992 bol vedeckým sekretárom SAV.
Od r. 1970 bol členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), členom jej komisie pre kométy, asteroidy, meteory a meteority a členom komisie pre bioastronómiu. V rokoch 1985-1990 bol špecialistom v rámci projektu International Halley Watch pri NASA, JPL Pasadena. Je držiteľom diplomu NASA, nositeľom viacerých medailí a cien SAV a MŠ SR.
Posledná rozlúčka bude v sobotu 16. apríla o 9:00 v kostole Jezuitov a o 12:00 na cintoríne v Slávičom údolí.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Profesor Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Maturoval na gymnáziu v Trebišove, vysokoškolské štúdiá v odbore fyzika ukončil v roku 1958 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu začal pracovať ako stredoškolský učiteľ, neskôr ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. Od marca 1961 až do svojej smrti pracoval v rôznych funkciách na Astronomickom ústave SAV. Vedeckú hodnosť CSc. získal obhajobou dizertačnej práce s názvom „Meteorický roj Orioníd“ na Astronomickom ústave ČSAV v roku 1967, v roku 1986 získal vedeckú hodnosť DrSc. úspešnou obhajobou práce „Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy“ a v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne titul profesor.
Celú svoju vedeckú dráhu venoval výskumu meteorov. Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch so značným ohlasom, týkajúcich sa metodiky spracovania radarových registrácií meteorov. Koordinoval za slovenskú stranu spoluprácu vo výskume meteorov meteorickým radarom v Ondřejove. Dlhodobo sa venoval rojom Halleyovej kométy, určil pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr skvele potvrdilo. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom dr. Bruceom McIntoshom, v ktorom podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy. Na základe jeho dlhodobej spolupráce s dr. Giordanom Cevollanim z Bologne bol na univerzitnom observatóriu v Modre nainštalovaný prijímač dopredného meteorického radaru s vysielačom v severnom Taliansku. Tým splnil sen jednej generácii slovenských meteorárov mať vlastný pozorovací materiál z meteorického radaru. Medzinárodným ocenením jeho výsledkov je aj rozhodnutie Medzinárodnej astronomickej únie z roku 2001 pomenovať asteroid číslo 11 657 názvom Antonhajduk.
Od roku 1996 až do súčasnosti bol vedúcim Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV a súčasne vedúcim vysunutého pracoviska ústavu v Bratislave. Jedno volebné obdobie bol členom Predsedníctva SAV a vedeckým sekretárom SAV, kde sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o zavedenie zásluhového grantového systému v prideľovaní prostriedkov na vedecký výskum.
Významne sa podieľal na pedagogickom procese. 21 rokov prednášal kurz „Rádioastronómia“ pre špecializáciu astronómia a geofyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venoval sa výuke budúcich učiteľov prednáškami na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Osobne sa angažoval za obnovenie výuky na Trnavskej univerzite a v rokoch 1992-1996 bol jej prvým rektorom. Vychoval množstvo ašpirantov a doktorandov, až do súčasnosti bol predsedom Spoločnej odborovej komisie pre doktorandské štúdium vo vednom odbore astronómia. Len pred pár dňami obdržal od ministra školstva menovací dekrét predsedu samostatnej Komisie pre obhajoby DrSc. z odborov astronómia a astrofyzika.
Veľmi rozsiahla a úspešná bola jeho vedecko-organizačná činnosť vo funkcii predsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a predsedu redakčnej rady časopisu Kozmos. V roku 1975 a 1976 obdržal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu (najmä za knihy K horizontom vesmíru a K planétam). Na svojom konte má stovky populárnovedeckých prednášok a desiatky popularizačných článkov. Významne sa podieľal na napísaní prvej slovenskej encyklopédie z odboru astronómie. Celý život sa nezmieril s astrológiou a ďalšími pavedami priživujúcimi sa na nevedomosti a aktívne proti nim bojoval. V posledných rokoch sa výrazne angažoval v Ústredí slovenskej kresťanskej inteligencie ako jej predseda.
Jeho nečakaný odchod je veľkou stratou pre slovenskú i svetovú astronómiu.
Ján Svoreň
- - - - - - - - - - - - - - - -
Inauguračnú prednášku prof. Antona Hajduka, ktorá odznela 7. júna 2004 pri príležitosti udelenia Čestného doktorátu Trnavskej univerzity, si môžete prečítať na:
http://www.uski.sk/frames_files/ran/cl040216.htm
Obrázky:
Na zjazde Slovenskej astronomickej spoločnosti v septembri 2003.
