Ešte k prstencovému zatmeniu Slnka 3. októbra
Pozvanie som dostal od prof. J. Pasachoffa z Williams College z USA a Dr. J. P. Sancheza Gomeza zo Španielska...
Nestáva sa často, aby sa ľudia húfne pozerali na dennú oblohu. Slnko je príliš jasné a zvyšok oblohy je modrý alebo pokrytý mrakmi či hmlou. Denná obloha je takto monotónna (ak odhliadneme od mohutných búrkových mrakov či poetických východov a západov Slnka). No sú prípady, keď takáto jednotvárnosť dennej oblohy pominie a veľa ľudí svoj zrak na oblohu predsa len obráti. Sú to zatmenia Slnka: čiastočné, prstencové alebo úplné. Zo všetkých je najzaujímavejšie a najdojemnejšie úplné, keď Mesiac nám na krátky čas zakryje Slnko a z bieleho dňa sa stane noc. „Svetlo“ zhasne, ochladí sa a ľudia sú v šoku, čo sa to tam hore deje. Aj napriek veľkej popularizácii sa tohoto úkazu mnoho ľudí bojí. Potom, keď Slnko začne spoza tmavého Mesiaca opäť vykukovať, nastáva veľká radosť a smiech, že Slnko začína znova Zemi dávať svetlo a teplo. Tento prípad sa však na rovnakom mieste zemského povrchu vyskytuje veľmi zriedkavo, asi raz za 400 rokov: u nás bolo naposledy 8. júla 1842 a najbližšie bude 7. októbra 2135.
Menej dojímavé, ale mimoriadne pekné, je prstencové zatmenie Slnka. Zdanlivý priemer Mesiaca je v tomto prípade menší ako zdanlivý uhlový priemer Slnka a tak okolo tmavého mesačného disku, ktorý sa pri svojom pohybe okolo Zeme nasunie pred Slnko, žiari úzky prstenec slnečného disku. Intenzita zjavne poklesne, ale nie je taká tma ako počas úplného zatmenia. Ľudia, ktorí chcú tento úkaz priamo pozorovať, musia mať počas celého trvania prstencového zatmenia špeciálne okuliare, aby si nepoškodili zrak, prípadne môžu tento úkaz pozorovať cez projekciu alebo na televíznej obrazovke. Výskyt prstencových zatmení je o čosi častejší ako výskyt. Najbližšie prstencové zatmenia Slnka, pozorovateľné v tomto storočí z územia Slovenska, budú 13. júla 2075 a 23. júla 2093.
Toto prstencové zatmenie Slnka sme u nás videli ako čiastočné. Najlepšie podmienky na jeho pozorovanie v Európe nastali v Portugalsku a Španielsku (dokonca priamo v Madride). Zo Španielska sa úkaz preniesol cez Stredozemné more do Alžírska, Tunisu, Čadu, Sudánu, Kene a Etiópie, aby skončil pri západe Slnka v Indickom oceáne.
Prstencové zatmenia sa využívajú na spresňovanie dráhy Mesiaca okolo Zeme a celej tejto sústavy okolo Slnka, na štúdium priemeru Slnka (nie je jasné, či a ako sa mení priemer Slnka – mal by sa len o veľmi málo zväčšovať), rotácie našej Zeme (skracuje sa o niekoľko milisekúnd za rok, hoci maličké skokové zmeny spôsobujú aj silné zemetrasenia, napríklad v decembri 2004 pri ostrove Sumatra). Vyššie uvedený výskum takto prispieva k spresňovaniu času a polohy zatmení, ktoré nastanú v budúcnosti.
Veľký význam majú zatmenia aj pri popularizácii prírodných vied medzi širokou verejnosťou, najmä medzi mládežou, aby sa mladí nehrnuli len na štúdium práva a ekonómie, ale išli aj na štúdium prírodných vied, ktorých výsledky sú základom rozvoja ľudskej spoločnosti.
Valencia - Tatranská Lomnica, 3. októbra 2005
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.
Astronomický ústav SAV
Tatranská Lomnica
P.S.: Najbližšie úplné zatmenie Slnka nastane 29. marca 2006 a pozorovateľné bude v Atlantickom oceáne (pri východe Slnka), Pobreží Slonoviny, Ghane, Togu, Benine, Nigérii, Nigeri, Čade (na severe), Líbyi a Egypte (okolo hraníc pri Stredozemnom mori), v Stredozemnom mori, Turecku, Čiernom mori, na Kaukaze (Gruzínsko a Čečensko), v severnej časti Kaspického mora, Kazachstane, Rusku (Novosibírska oblasť) a skončí sa pri západe Slnka na hranici Ruska a Mongolska. U nás bude toto zatmenie pozorovateľné len ako čiastočné.
Fotografie: Juan Pedro Gomez Sanchez, Univerzita Cartagena, Španielsko a Vojtech Rušin.
Obrázky:
Prstencové zatmenie Slnka z centrálnej čiary prstencového zatmenia a v strede zatmenia na pozorovacom stanovišti Los Pedrones neďaleko Valencie. Čas: 11 hod. 01 min. 41 sek.
Čiastočné zatmenie v spektrálnej čiare vodíka H-alfa (656,3 nm)
Záujem zo strany mládeže o prstencové zatmenie Slnka bol veľmi veľký.
