Naši astronómovia za čiernym Slnkom
Pod hlavičkou SAV putujú za úplným zatmením Slnka až tri expedície.
Za vesmírnym divadlom – úplným zatmením Slnka, ktoré príroda pred našimi očami odohrá tento rok 29. marca, odchádzajú pod hlavičkou SAV až tri expedície. Ako prvá odchádza z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici už 20. marca autom do tureckého Manavgatu trojčlenná expedícia vedená Ing. Ľubomírom Klocokom, CSc. Spolu s Ing. Klocokom odchádza aj jeho kolega Karol Maník a Ing. Peter Beňo z Martina, ktorý zabezpečuje dopravu a niektoré ďalšie služby. Úplné zatmenie Slnka v Manavgate nastane 29. marca o 10.57 h svetového času (UT) a bude trvať 3 min. 45 sek.
Tohtoročné zatmenie Slnka bude pozorovateľné od Brazílie, cez Atlantický oceán, Saharskú Afriku, Turecko až po Rusko a Mongolsko. Pás úplného zatmenia, pás totality, bude mať šírku okolo 120 km a jeho dĺžka bude okolo 15 000 km. Na Slovensku budeme môcť tohtoročné zatmenie Slnka vidieť len ako čiastočné. Jeho začiatok budeme môcť už v letnom stredoeurópskom čase pozorovať o 11.44 h (na západe Slovenska - Bratislava, Hurbanovo) a koniec o 14.02 h (na východe Slovenska - Michalovce, Svidník). Slnečný kotúč bude Mesiacom zakrytý maximálne na 60 percent okolo 13.00 h. V Bratislave sa čiastočné zatmenie Slnka skončí o 13. 55 h. Na úplné zatmenie Slnka si Slovensko bude musieť počkať až do roku 2135.
Úplné zatmenie Slnka si, samozrejme, nenechá ujsť ani náš najznámejší "slnečný" astronóm RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV. Spolu so svojím kolegom Petrom Zimmermannom odletia 21. marca z rakúskeho Schwechatu cez Paríž do hlavného mesta Nigeru – Niamey, odkiaľ sa autom cez Agadéz prepravia do Bilma, kde bude pozorovacie stanovište. Tu potrvá úplné zatmenie Slnka až 4 minúty 10 sek a nastane o 9.54 h svetového času. Expedícia sa robí v spolupráci so Slovenskou astronomickou spoločnosťou pri SAV a vydavateľstvom SAV - VEDA.
Pre Vojtecha Rušina je cesta do Bilma už pätnástou vedeckou expedíciou za úplným zatmením Slnka, pričom do Nigeru má namierené druhý raz. Predchádzajúca 8-členná expedícia do Nigeru sa uskutočnila v júni 1973 na dvoch autách – Tatra 138 a Aro 240. A čo očakáva od tohtoročného úplného zatmenia Slnka? "Verím, že sa nám podarí získať veľmi kvalitný materiál, ktorý pomôže riešiť také zásadné otázky fyziky slnečnej koróny ako je mechanizmus ohrevu slnečnej koróny, ktorý nám stále nie je celkom jasný." hovorí RNDr. Rušin, "Koróna, čiže slnečná hmota, ktorá uniká zo Slnka, je totiž mnohonásobne horúcejšia ako vlastný povrch Slnka. Povrch Slnko má teplotu približne 6 000 st. Kelvina, ale koróna zhruba od 1 mil. – do 5. mil. st. Kelvina. Ak by sa tento jav raz podarilo objasniť, mohli by sme na Zemi vyriešiť problém s nedostatkom energie." Cieľom expedície Dr. Rušina je aj štúdium jemných štruktúr bielej slnečnej koróny o veľkosti menšej ako 10 000 km. Dynamika vnútornej koróny a jej oscilácie, kmitanie, sa totiž dajú skúmať práve porovnávaním štruktúr slnečnej koróny z rôznych miest pozdĺž pásu totality. A z toho všetkého sa dajú nepriamo vypočítať magnetické polia v koróne, ktoré sú zodpovedné aj za tú jej časť, ktorá v podobe slnečného vetra (slnečných častíc) ovplyvňuje našu Zem. "Čiže aj takto získanými poznatkami budeme zase vedieť viac o vplyve Slnka na zem." – dodáva Vojtech Rušin. Tento výskum je súčasťou medzinárodnej akcie pracovnej skupiny Medzinárodnej astronomickej únie "Slnečné zatmenia", ktorej členom je aj V. Rušin. Súvisí taktiež s výskumom vplyvu Slnka na heliosféru, vrátane našej Zeme, ktorý sa dnes robí vo veľkých medzinárodných programoch ako sú "Kozmické počasie" a "Život s hviezdou".
Všetkých, ktorí budú doma na Slovensku pozerať aspoň čiastočné zatmenie Slnka, Vojtech Rušin varuje pred možným poškodením zraku. "Pokiaľ budete chcieť pozorovať z nášho územia aspoň čiastočné zatmenie Slnka, v žiadnom prípade nie voľným okom. Použiť treba špeciálne okuliare vyrobené na tento účel alebo zváračské okuliare. Zadymené sklo ani počítačová disketa nestačia," zdôrazňuje Vojtech Rušin a s ním aj iní odborníci. Dokonca aj so špeciálnymi okuliarmi odporúčajú pozorovať čiastočné zatmenie Slnka nie viac ako 5 minút.
Tretiu, čo do počtu účastníkov najväčšiu expedíciu za zatmením Slnka, organizuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV. Zúčastní sa na nej až 60 pozorovateľov zo Slovenska a Českej republiky. Jej cieľom je umožniť pozorovanie Slnka nielen astronómom profesionálom, ktorí sa pravidelne venujú pozorovaniu Slnka, ale aj širšiemu okruhu záujemcov. Z ČR príde aj známy popularizátor vedy astronóm RNDr. Jiří Grygar, DrSc, astronómovia z hvezdárne v Brne, ďalej vedeckí pracovníci zo slovenských a českých univerzít, ale aj amatérski nadšenci. Vedúcim tejto expedície je RNDr. Ladislav Hric, CSc. z Astronomického ústavu SAV. Táto expedícia štartuje autobusom 24. marca medzi siedmou a ôsmou hodinou ráno od bratislavského Istropolisu do Tureckej Kappadokie, cez ktorú prejde pás úplného zatmenia 29. marca krátko pred 11-tou hodinou svetového času. Hlavným vedeckým zámerom tejto expedície je pripojiť sa k programu MMV (Matematické Metódy Vizualizácie), ktorého projekt vypracoval v r. 2003 prof. Miloslav Druckmüller z Vysokého učení technického (VUT) v Brne. Hlavným organizátorom projektu je Hana Druckmüllerová, tiež z VUT v Brne, ktorá sa na expedícii zúčastňuje osobne. Cieľom je získať čo najviac fotografických snímok bielej koróny, ktoré sa neskôr budú môcť vyhodnotiť. Svojimi pozorovaniami je do tohto projektu zapojený aj V. Rušin, viacerí astronómovia z ČR, ktorí budú pozorovať zatmenie Slnka z rôznych miest na Zemi a dokonca aj NASA.
Pokiaľ ide o financovanie všetkých troch expedícií, náklady - s výnimkou malej časti hradenej z grantu na výskum koróny z agentúry VEGA - hradia zväčša sponzori (prvé dve expedície) alebo si ich účastníci hradia sami (expedícia do Kappadokie).
Dúfajme, že počasie pozorovateľov nesklame a čierne Slnko a biela koróna sa im ukážu v celej svojej nádhere. Aj preto je výhodné, že za čiernym Slnkom ide viac expedícií na rôzne miesta. Ak pripočítame expedície aj z rôznych hvezdární, len zo Slovenska ich ide asi desať. Pokiaľ by sa teda niekde počasie aj pokazilo, stále je nádej, že na inom mieste počasie a Slnko budú astronómom priať.
Obrázky:
Takto by mala vyzerať slnečná koróna počas úplného zatmenia 29. marca 2006 podľa výpočtov odborníkov. Dá im príroda za pravdu?
Pásmo úplného zatmenia Slnka 29. marca 2006
Astronóm „slniečkár“ Vojtech Rušin. Bude rovnako spokojný aj po expedícii v Nigeri?
Ľubomír Klocok pri koronografe - prístroji, ktorým sa na Lomnickom štíte pozoruje slnečná koróna mimo úplného zatmenia Slnka
Aj takto vyzerá pozorovacie stanovište našich astronómov pri pozorovaní úplného zatmenia Slnka. Na obrázku stanovište expedície Astronomického ústavu SAV v Lusake (Zambia) v roku 2001
Animácia zatmenia Slnka 29. marca 2006
