Prečo sme, prečo sme tu a kto sme?

RNDr. Július Sýkora, DrSc.

Astronomický ústav SAV

19. september 1943 je deň, ktorý pokladáme za zrod Astronomického observatória na Skalnatom plese. Po ani nie dvojročnom období výstavby, bolo v tento deň realizované a je archivované prvé vedecké pozorovanie na observatóriu - kresba slnečných škvŕn pomocou priemetu Slnka ďalekohľadom. 18. júna 1953 dostalo dovtedajšie štátne observatórium štatút Astronomického ústavu, a ten sa v tom istom dni stal jedným zo zakladajúcich ústavov novovzniknutej Slovenskej akadémie vied. Je isté, že vo vedomí vtedajších i terajších pracovníkov observatórium a ústav vždy splývali a splývajú v jedno. V každom prípade, aj 60. výročie, alebo „len“ 50. výročie našej vedeckej ustanovizne, sú dobrou príležitosťou položiť si v nadpise uvedené otázky.

Na otázku, prečo Astronomický ústav SAV vznikol a existuje sa žiada odpovedať zo širšieho, ba až veľmi širokého pohľadu. Tradične sa uvádza, že astronómia je jednou z najstarších vied. Obratom sa natíska otázka: A ktorá iná vedná disciplína je prípadne staršia než astronómia ? Nedarí sa nájsť presvedčivú odpoveď. Je isté (aj keď niekto môže namietať proti pomenovaniu „veda“), že astronómia, pozorovanie nebeských telies, bola atribútom všetkých vyspelých civilizácií vo vývoji ľudstva, počnúc najstaršími Sumermi, neskôr Babylóňanmi, Egypťanmi, Číňanmi, Grékmi, indiánskymi civilizáciami v Amerike, Arabmi, až po stredovekú Európu a celosvetovú súčasnosť.

Príčiny trvalého záujmu o astronómiu boli v dávnoveku a sú až doteraz dvojakého charakteru:

1. Bola to a je snaha pochopiť, predvídať a využiť pravidelne sa opakujúce javy a existujúce zákonitosti prírody, oblohy a kozmického prostredia v prospech civilizácií a ľudstva (znalosť ročných období, období dažďov a záplav, čas a kalendár, orientácia na oblohe, súši a mori, súčasné pokusy exploatovať medziplanetárne prostredie ako zdroj surovín, energie a miesto pre technologické výroby nerealizovateľné na Zemi). V tomto, tak povediac, aplikovanom zmysle je astronomický a astrofyzikálny výskum stále lepšou investíciou aj do budúcnosti.

2. Druhou príčinou záujmu o astronómiu bola a je prirodzená snaha poznávať Vesmír ako taký a vysvetlovať ho s jeho všetkými vlastnosťami a zákonitosťami. Apropo, Vesmír. Starí Gréci používali preň názov „kosmos“. Preklad tohoto slova je niečo ako „poriadok“. Aby bolo celkom jasné čo mali na mysli, pojem „kosmos“ bol u nich protikladom slova „chaos“. Áno, mnohým slávnym gréckym filozofom – astronómom išlo práve o jediné, o výklad toho obrovského vesmírneho poriadku, ktorý pozorovali ako harmonický systém. Po Ptolemaiovom geocentrizme zdanlivo dlho trvalo, kým sa Koperník odhodlal ku heliocentrizmu, kým sa spolu s observačnou technikou naplno rozvinula nebeská mechanika a astrofyzika. Teraz moderná astrofyzika skúma Vesmír v úžasných škálach priestoru a času -- od rozmeru atómu po vzdialenosti miliárd svetelných rokov a od vzniku Vesmíru (Big Bang) pred asi 13 mld rokov po výhľady na, prinajmenšom, ďalších 5 mld rokov (predpokladaný zánik Slnka s jeho slnečnou sústavou). Tento, tzv. základný výskum, vyznáva väčšina astronómov.

Je sympatické, že u značnej časti predchádzajúcej skupiny astronómov sa v minulosti, ale aj teraz, ich záujem o základný výskum prelína s prirodzeným uspokojovaním ich zmyslu pre krásno. Pretože, neodškriepiteľne, obloha, vesmír a všetko dianie na nej a v ňom bolo, je a vždy bude predmetom záujmu ľudí aj z tohoto dôvodu.

A tak odpoveď na otázku prečo my astronómovia (a teda, v užšom zmysle aj náš ústav) sme, sa dosť koncentruje do úsmevne ospravedlňujúcej odpovede, že „nie je tak našou vinou“. Naozaj, naša veda spolu spolu s fascinujúcou mnohotvárnosťou a nekonečnosťou Vesmíru sprevádzali a zrejme aj budú sprevádzať ľudstvo ako prostriedok na riešenie jeho stále novoobjavujúcich sa praktických potrieb, ale aj ako nevyčerpateľná fyzikálne motivujúca a esteticky stimulujúca realita sveta.

Otázka, prečo sme „tu“, je mienená zúžene v zmysle, prečo je Astronomický ústav SAV „tu“ - vo Vysokých Tatrách. Odpoveď sa ukáže byť pomerne jednoduchou a pragmatickou, pričom ju začiatkom 40-tych rokov minulého storočia riešil, viac-menej subjektívne, zakladateľ Observatória na Skalnatom plese, dr. Antonín Bečvář. Bol v tom čase

klimatológom štátnych kúpelov na Štrbskom Plese, kde s vlastnoručne zhotoveným ďalekohľadom robil aj jednoduché astronomické pozorovania. Traduje sa, že súhlas s výstavbou Observatória na Skalnatom plese dosiahol u ambicióznych politikov vtedajšieho Slovenského štátu konštatovaním, že v Európe kultúrnych národov sú len dva štáty - Albánsko a Slovensko, ktoré nemajú vlastné profesionálne astronomické observatórium (Hurbanovo s jeho vtedy zanedbanou a rozobranou, ak nie rozkradnutou, hvezdárňou patrilo po viedenskej arbitráži do Maďarska).

Dr. Bečvář mal však pre výber miesta celkom iste aj dobré objektívne dôvody. Na Skalnaté pleso už premávala nedávno postavená lanovka a, predovšetkým, v súlade s vtedajším celosvetovým trendom budovania observatórií, snažil sa postaviť observatórium čo najvyšsie (nad „zaprášenou“ vrstvou atmosféry) a dostatočne ďaleko od väčších zdrojov osvetlenia. Podarilo sa, všetci sme dr. Bečvá"rovi za to vďační, a teda, preto sme „tu“.

Ako klimatológ, dr. Bečvář dobre vedel, že s ohľadom na pomerne malý počet jasných dní a nocí a značnú veternosť, nie je Skalnaté pleso najvhodnejším miestom pre astronomické pozorovania, najmä nie z kvantitatívneho pohľadu (kde však v Strednej Európe sú vyslovene lepšie miesta ?). Napriek tomu, prvé roky činnosti boli observačne veľmi dobré a Skalnaté pleso si zakrátko získalo povesť uznávaného pracoviska v medzinárodnom meradle. Už zakladateľ naordinoval Observatóriu veľmi vhodné vedecké programy, ktoré sa v priebehu ďalšej histórie ústavu prakticky len dovyvíjali. Na začiatku sa jednalo o pozorovania Slnka a medziplanetárnej hmoty (kométy a meteory). Okrem toho sa dr. Bečváž začal venovať aj tvorbe svetoznámych atlasov hviezdnej oblohy (pôvodne hlavne pre potreby hľadania kometárnych a asteroidálnych objektov). Hviezdna astronómia (štúdium premenných hviezd) sa začala na Skalnatom plese intenzívnejšie presadzovať začiatkom 50-tych rokov. Uvedené tri smery výskumu sa postupne rozvinuli do šírky aj hĺbky, pribúdali pracovníci a pribúdali aj nové observatóriá ústavu – koronálna stanica na Lomnickom štíte (1963), resp. slnečné a hviezdne ďalekohľady, spolu s novým sídlom ústavu, v Starej Lesnej (1987).

Astronomický výskum má objektívne výrazne medzinárodný charakter. Odrazom toho je, napríklad aj skutočnosť, že Medzinárodná astronomická únia (IAU) existovala už od r. 1919, keď sa v r. 1931 stala zakladajúcim členom najvyššej vedeckej inštitúcie na svete, Medzinárodnej rady vedeckých únií (ICSU). Naozaj, objekty na oblohe sú pozorovateľsky dostupné každému bez ohľadu na hranice, politické systémy, či vierovyznania. Striedanie dňa a noci, priaznivého a zlého počasia, neodmysliteľná prítomnosť občasných technických porúch si priamo vynucujú medzinárodnú spoluprácu v záujme čo najkontinuálnejšieho pozorovania a štúdia jednotlivých objektov a úkazov. Absolútne nevyhnutné je tiež spájať a komplexne fyzikálne analyzovať rôzne typy pozorovaní toho istého objektu, uskutočňované rôznymi metódami a v rôznych častiach spektra. S nástupom výskumu z kozmického priestoru sa otvorila možnosť pozorovať vesmírne objekty v celom rozsahu elektromagnetického žiarenia, od dlhovlnného rádiového žiarenia, cez infračervené žiarenie, viditeľné svetlo, ultrafialové, röntgenové, až po gama-žiarenie.

V oblastiach fyziky Slnka, výskumu medziplanetárnej hmoty a štúdia premenných hviezd a dvojhviezd Astronomický ústav postupne rástol, zapájal sa do medzinárodných programov, organizoval medzinárodné podujatia. Veľká väčšina jeho vedeckých pracovníkov sú členmi IAU, ale aj iných medzinárodných organizácií a inštitúcií. Už na tisícky možno počítať nami publikované práce v medzinárodných vedeckých časopisoch a zborníkoch. Tieto stručné konštatovania však v nijakom prípade nevyčerpávajú odpoveď na otázku z nadpisu „kto sme ?“. Úplnejšiu odpoveď na ňu treba hladať v komentovaných výsledkoch jednotlivých vedeckých skupín Astronomického ústavu SAV a v ďalších článkoch tohto komemoratívneho čísla Kozmosu.

Dvaja hlavní realizátori výstavby pred skeletom hlavnej budovy Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej – október 1982.

Observatórium Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese.

Časti konštrukcie kupoly na stanici lanovky na Skalnatom plese.

Rozostavaná budova observatória – jar 1943.

Malá kupola observatória na na Skalnatom Plese pred dokončením – leto 1943.

Koronálna stanica Astronomického ústavu SAV na Lomnickom štíte.

Pozorovací pavilón G2 v Starej Lesnej slúži pre fotoelektrickú fotometriu

Demontáž 0,6-m reflektora z veľkej kupoly na Skalnatom plese – neskôr inštalovný v Modre.