Archív aktualít AsÚ SAV - 4. kvartál 2015

V tabuľke je chronologický prehľad hlavných astronomických udalostí roku 2015. Podrobnejší popis vybraných úkazov a udalostí je v doplnkovom domunente vo formate PDF a DOCX.

8.-9. október – Drakonidy

Roj je aktívny len asi 5 dní od 6. do 10. októbra s maximom tento rok nadránom 9. októbra. Vyznačuje sa premenlivou hodinovou frekvenciou meteorov. Napr. v rokoch 2011 a 2012 bolo vizuálne pozorovaných aj vyše 300 meteorov za hodinu, no pomocou radaru bolo zaznamenaných aj cez 1000. Prachové častice pochádzajú z materskej kométy 21P/Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900, ktorej obežná doba je 6,6 roka (v literatúre možno nájsť pre Drakonidy aj alternatívne meno Giacobinidy). Z názvu roja vyplýva aj jeho poloha na oblohe, teda v súhvezdí Draka.

Mesiac pár dní pre novom bude pozorovanie narúšať až po tretej hodine nadránom. Východný obzor bude okolo 4. hodiny bohatý ešte na trojicu planét Venuša, Mars a Jupiter.

21.-22. október – Orionidy

Mesiac október ponúka okrem Drakoníd aj meteorický roj Orioníd. Časový interval aktivity tohto roja je od 2. októbra do 7. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na noc 21.-22. október s priemernou produkciou asi 20 meteorov za hodinu. Materským telesom je kométa 1P/Halley, podobne ako v prípade Eta Akvaríd. Samotný názov roja napovedá, že radiant sa nachádza v blízkosti súhvezdia Orión, ktoré vychádza na oblohu v druhej polovici októbra už pred polnocou.

Mesiac v prvej štvrti bude nočnú oblohu rušiť len do polnoci.

17.-18. november – Leonidy

Roj má aktivitu od 6. do 30. novembra. Maximum je predpokladané na ráno 18. novembra. Je to jeden z rojov s kolísavou aktivitou. Pre tento rok sa predpovedá slabá aktivita s výdatnosťou okolo 15 meteorov za hodinu v maxime. Výnimočný je však svojou opakujúcou sa výraznou aktivitou každých 33 rokov s hodinovým počtom, resp. výdatnosťou až niekoľko 100 meteorov za hodinu. Napríklad, v noci 17. novembra 1966 za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 tisíc kilometrov. Posledná výrazná aktivita bola zaznamenaná v roku 2001. Priemerná rýchlosť meteorov roja Leoníd je asi 71 kilometrov za sekundu. Materským telesom je kométa 55P/Tempel-Tuttle objavená v roku 1865. Podľa polohy radiantu v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy.

Mesiac pred prvou štvrťou zapadne krátko po 21. hodine. Zhruba o hodinu neskôr vychádza na východe nad obzor radiant roja v súhvezdí Lev. Asi hodinu po polnoci sa pod Levom objaví aj planéta Jupiter.

13.-14. december – Geminidy

Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Sú zaujímavé nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale aj z dynamického hľadiska, ktorého pôvod stále nie je celkom preskúmaný. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale u Geminíd tomu tak nie je. Materským telesom je asteroid 3200 Phaethon objavený v roku 1982 a okolo Slnka obieha s periódou 1,4 roka. Je pravdepodobné, že ani Phaethon nie je obyčajným asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy. Aktivita tohto roja trvá približne od 4. do 17. decembra. Pre tento rok má predpovedanú hodinovú frekvenciu až nad 120 meteorov za hodinu v maxime, ktoré sa predpokladá na večer 14. decembra. Geminidy sú meteory, ktoré sa so zemskou atmosférou stretávajú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu. Farba Geminíd je rôznorodá, od zelenkavej, cez bežnú bielu, modrú až žltú. Zo všetkých meteorických rojov Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Blíženci pri hviezde Castor.

Mesiac je krátko po nove, nebude rušiť. Súhvezdie Blížencov u nás vychádza pred 18. hodinou večer, meteory tak budeme môcť vidieť už po zotmení.

Po štvorročnej prestávke budeme mať možnosť opäť uvidieť úplné zatmenie Mesiaca, a to v pondelok 28. septembra v skorých ranných hodinách. Cestu Mesiaca polotieňom (penumbrou) a tieňom (umbrou) Zeme znázorňuje táto animácia z webovej stránky www.shadowandsubstance.com. V prípade priaznivého počasia bude možné jeho celý priebeh pozorovať aj na Slovensku. Časové údaje o zatmení sú v tabuľke v letnom stredoeurópskom čase LSEČ v tvare hod:min a ako z nej vidno, bude si treba privstať. Motiváciou môže byť skutočnosť, že na ďalšie zatmenie si budeme musieť počkať tri roky až do 27. júla 2018, ktoré bude najdlhším úplným zatmením v tomto storočí trvajúcim takmer 104 minút. Úplná fáza tohoročného potrvá 73 minút.

Zatmenie bude výnimočné mimoriadne veľkým uhlovým rozmerom Mesiaca a jeho blízkosťou k Zemi. Mesiac totiž prejde prízemím (perigeom) svoje dráhy iba krátko pred maximom zatmenia. Prízemie (perigeum) je bod jeho dráhy s najmenšou vzdialenosťou od stredu Zeme. V čase prechodu prízemím bude Mesiac vzdialený od stredu Zeme iba 356 903 kilometrov vďaka čomu bude mať jeho disk uhlový priemer až 33,5 oblúkových minút. Zatmenie bude výnimočné aj preto, lebo nastane počas najtesnejšieho mesačného prízemia roku 2015 s najväčším Mesiacom v zatmení, aký je možné uvidieť za obdobie porovnateľné s dĺžkou ľudského života.

Podrobné údaje o zatmení pre ľubovoľné miesto je možné určiť pomocou Google mapy, ktorej autorom je "Eclipse Maestro" Xavier M. Jubier. Ďalšie informácie o zatmení a možnostiach jeho pozorovania vám poskytnú pracovníci hvezdární a planetárií, Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, alebo iných astronomických pracovísk.

		hod:min LSEČ	Výška Mesiaca nad horizontom
	Začiatok čiastočného zatmenia	03:07	32°
	Začiatok úplného zatmenia	04:11	24°
	Maximum	04:47	19°
	Koniec úplného zatmenia	05:24	14°
	Koniec čiastočného zatmenia	06:28	4°

Zatmenie Mesiaca nastáva v čase okolo splnu, keď sa Mesiac počas svojho orbitálneho pohybu dostane do blízkosti spojnice Slnko – Zem a vstúpi do geometrického tieňa Zeme. Z pohľadu pozemského pozorovateľa tieň Zeme postupuje po Mesiaci od jeho východného okraja k západnému. To svedčí o tom, že Mesiac sa v skutočnosti pohybuje od západu na východ. My však vnímame jeho zdanlivý pohyb od východného obzoru k západnému. Tento dojem v nás vyvoláva rotácia Zeme. Kruhový tvar zemského tieňa na Mesiaci viedol už starých gréckych astronómov k záveru, že Zem je guľa.

Počas zatmenia má Mesiac oranžovo- až hnedočervené sfarbenie, ktoré je spôsobené ohybom a rozptylom slnečného svetla na prachových a aerosolových časticiach vo vysokých vrstvách zemskej atmosféry. V závislosti od ich koncentrácie sa mení aj odtieň Mesiaca od svetločerveného pri malej koncentrácii až po tmavohnedé pri veľkej. Pekný zážitok z pozorovania zatmenia poskytne pohľad cez triéder, teda poľovnícky alebo turistický ďalekohľad, ktorý je vhodné upevniť na statív alebo iný improvizovaný stojan.

Mesiac sa bude nachádzať v súhvezdí Ryby, v ktorom nie sú nápadne jasné hviezdy. Spestrením pozorovania zatmenia bude pohľad na pekné a veľmi fotogenické zoskupenie Venuše, Marsu a Jupiteru doplnené o hviezdu Regulus v súhvezdí Lev nad východným obzorom. Posledná z trojice planét Jupiter sa objaví nad horizontom približne o 4 hod 30 min a na konci úplného zatmenia o 5 hod a 24 min bude vo výške 9° nad obzorom.

Zoskupenie Venuše, Marsu, Jupiteru a hviezdy Regulus ráno 28. septembra 2015 o 5 hod 25 min. Jupiter bude v tom čase 9° nad obzorom. Nastavením kurzoru myši na obrázok sa zobrazia názvy planét, hviezd a súhvezdí ako aj ich obrazce. Zobrazené zorné pole má šírku 51°. Oba obrázky vo veľkom rozlíšní vytvorené pomocou programu Stellarium sú k dispozícii na stiahnutie.