Archív aktualít AsÚ SAV - 4. kvartál 2006

A máme tu opäť krátke dni a nekončiace sa noci. I keď počasie sa zatiaľ na zimné nepodobá, na nočnej oblohe dominujú súhvezdia ako Orión, Býk, či Geminidy, a teda zima je tu, aspoň tá astronomická. (Pre úplnosť uvádzam, že zimný slnovrat, a teda presný začiatok astronomickej zimy nastáva tohto roku 22. decembra o 1 hodine a 22. minúte.) Oblohu v zime neskrášľuje len množstvo jasných trblietajúcich sa hviezd, ale i bohatstvo niekoľkých meteorických rojov, z ktorých je práve v činnosti roj Geminíd.

Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Zaujímavé sú nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale z dynamického hľadiska i stále nie celkom preskúmanému pôvodu. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale u Geminíd tomu tak možno nie je. Predpokladá sa, že pochádzajú z asteroidu 3200 Phaethon. Aby to však nebolo ani trochu jednoduché, je dosť pravdepodobné, že ani Phaethon nie je obyčajným asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy.

Geminidy môžeme každoročne pozorovať medzi 7. až 17. decembrom, pričom maximum sa vyskytuje okolo 13.-14. decembra. Inak tomu nebude ani tento rok, kedy je maximum očakávané 14.12. o 9:48 hodine nášho času. Vrchol aktivity teda v našich podmienkach zrejme nezachytíme, ale nespať a dívať sa na nebo sa iste oplatí i vo štvrtok nad ránom, alebo i inú blízku noc. Geminidy sú meteory strednej rýchlosti (so Zemou sa stretávajú pri rýchlosti 34,6 km/s); slabšie meteory sú aktívnejšie skôr, než sú najpočetnejšie jasnejšie kúsky. Očakávaná najvyššia zenitová hodinová frekvencia je až 130+/-20 meteorov. (Je to teoretická hodnota pri radiante v zenite a ideálnych pozorovacích podmienkach). Čo je zaujímavé, meteory Geminíd bývajú zelenkavé, čo je v kontraste s bežnou bielou, modravou a žltou farbou väčšiny meteorov.

V týchto dňoch je súhvezdie Geminíd v našich zemepisných šírkach nad obzorom po celú noc, najvyššie nad južným obzorom je okolo 1:30 SEČ. Vtedy vychádza i Mesiac, ale keďže bude už po poslednej štvrti, jeho jas nebude veľmi prekážať. Za bezoblačnej oblohy sú tieto podmienky pre pozorovanie veľmi priaznivé.

Geminidy dostali názov podľa polohy svojho radiantu v súhvezdí Geminíd. V čase sa jeho poloha na oblohe mierne mení, v maxime je pri hviezde . Geminorum . Castor (viď. priložená mapka).

I keď decembrové noci nebývajú najteplejšie, verím, že nadšenie z objavovania a radosť z krásy neba vyváži všetko nepohodlie! Jasné nebo i myseľ!

Kamera LORRI (Long Range Reconnaissance Imager) na sonde New Horizons získala medzi 21. a 24. septembrom 2006 počas testovania optickej navigácie snímky Pluta zo vzdialenosti 4,2 miliardy kilometrov. V tom čase sa jeho poloha premietala do súhvezdia Strelca. Bol len o málo jasnejší než 14. magnitúda a jeho polohy a pohyb zodpovedal vypočítanej efemeride Pluta. Snímky ukázaly, že prístroje na palube sú schopné najsť a sledovať Pluto, a potom aj ďalšie ešte menšie a slabšie telesá Kuiperovho pásu za dráhou Neptúna.

Tieto prvé snímky neposkytujú žiadne užitočné dáta k výskumu Pluta. Ale z ďalších pozorovaní, ktoré budú nasledovať až do priblíženia k Plutu v roku 2015 chce vedecký tím sondy New Horizons preskúmať napríklad zmeny jasnosti Pluta a zloženie a šruktúry na povrchu Pluta.

Pluto a celý Kuiperov pás je silne obdarený organickými uhlíkatými zlúčeninami a vodným ľadom - surovinami potrebnými pre vznik života. Zároveň Kuiperov pás telies za Neptúnom je zdrojom komét vrátane tých, ktoré môžu mieriť k Zemi. Stojí za to túto zónu v slnečnej sústave preskúmať.

Japonské národné astronomické observatórium (NAOJ) a Japonská kozmická agentúra (JAXA) usporiadali 27.11. 2006 tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili obrazový materiál získaný sondou Hinode počas novembra. Výsledky potvrdzujú, že teleskopy SOT a XRT ako aj stabilizačný systém pracujú v súlade s očakávaniami. Zverejnený materiál bol pravdepodobne získaný jednak bez použitia stabilizačného systému (2.11. a 13.11.) a jednak s jeho použitím (21.11.). Dokumenty, animácie a obrázky sú prístupné na stránke Hinode a NASA.

Chromosféra v podaní Hinode/SOT: oblúky v ľavej časti obrázku sú ukotvené v aktívnej oblasti AR10923 na západnom okraji limbu. Ich rýchle zmeny a erupcie zreteľné v animácii sprevádzajú vývoj magnetického poľa v aktívnej oblasti. Spikule, kratšie, takmer vertikálne štruktúry na limbe uprostred, sú napadné opakujúcim sa predlžovaním a skracovaním. Pozorovanie bolo získané vo filtri zodpovedajúcom spektrálnej čiare Ca II H 396,8 nm pravdepodobne 21.11. 2006. (MPEG formát, 16MB)

Poznámky autora: Anglické jazykové tvary použité v tlačovej správe a prezentácii NAOJ nezodpovedajú štandartom bežným v odbornej literatúre. Teoretická rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu SOT je 0,2 oblúkovej sekundy, čo na Slnku zodpovedá približne 140 km. Rovnakú rozlišovaciu schopnosť dosahuje za priaznivych podmienok aj Holandský otvorený ďalekohľad (Dutch Open Telescope, DOT) , ktorý prevádzkuje Astronomický ústav univerzity v Utrechte na La Palme (Kanárske ostrovy). Dĺžka pozorovacich sérií získanych pomocou DOTu je limitovaná trvanim priaznivého seeingu zriedkavo presahujúcim jednu hodinu. Pozorovania si následne vyžadujú výpočtovo veľmi náročnú rekonštrukčnú procedúru. Pochopitľne, tieto problémy sa netýkajú pozorovaní z Hinode. Rozlišovaciu schopnosť DOTu a Hinode prekonáva Švédsky slnečný ďalekohľad (Swedish 1-m Solar Telescope, SST) s priemerom objektívovej šošovky 1 meter, ktorý za priaznivého seeingu dosahuje rozlišovaciu schopnosť 0,1 oblúkovej sekundy, čo je na Slnku 70 km.

Merkúr prechádzal slnečným diskom 8.11. v čase od 20 hod 12 min SEČ do 9.11. 2006. do 1 hod 10 min SEČ. Úkaz bol pozorovateľný zo Severnej a Južnej Ameriky, Tichomoria, Austrálie a rozsiahleho územia Východnej Ázie. V Európe úkaz nebol pozorovateľný. Predchádzajúci prechod Merkúra nastal 7.5. 2003 a nasledujúci prechod pozorovateľný aj z Európy bude až 9.5. 2016.

Slnečné observatória v kozme, Hinode a SoHO, zaznameli prechod Merkúra niekoľkymi ďalekohľadmi a v rozličnych spektrálnych oblastiach. Stránka Hinode zatiaľ zverejnila ešte nespracované snímky pred odstránenim pointčného chvenia satelitu, čo je zreteľne vidieť z animácie. Z pozorovaní bude možné určiť aj nepatrný vzájomný pointačný posun medzi ďalekohľadmi SOT, XRT a EIS.

Ďalší obrazový materiál je priamo na stránke Hinode a Lockheed Martin Solar and Astrophysics Laboratory. Bohatý materiál zachytávajúci prechode Merkúra získala aj sonda SoHO ďalekohľadmi MDI a EIT, ktorý pozoruje chromsféru, prechodovú vrstvu a korónu v ultrafialovej a extrémne ultrafialovej oblasti spektra.

Fyzika Slnka má nové kozmické observatórium. Je ním satelit Hinode (po japonsky východ Slnka), ktorého pôvodný a stále platný názov je aj Solar-B (foneticky slnečná včela). Hinode je výsledkom spolupráce vedeckých organizácií z Japonska, USA a Veľkej Británie a na obežnú dráhu bolo úspešne vynesené 22. septembra 2006 japonským nosičom M-V-7 z kozmického strediska Učinoura na ostrove Kjušu. Úlohou satelitu je získať dáta potrebné pre riešenie týchto problémov: (1) vznik a rozpad slnečných magnetických polí, (2) magnetizmus ako modulátor svietivosti Slnka, (3) štruktúra a ohrev chromosféry a koróny, (4) erupčné javy.

Satelit s predpokladanou životnosťou viac ako tri roky obieha vo výške približne 600 km na polárnej dráhe, ktorá umožňuje nepretržité pozorovanie Slnka počas niekoľkých mesiacov. Hinode nesie tri samostatné teleskopy:

• Solar Optical Telescope (SOT),
• X-Ray Telescope (XRT),
• EUV Imaging Spectrometer (EIS).

V tomto okamihu má Hinode na svojom konte dve prvenstvá. Jeho SOT je prvým slnečným optickým ďalekohľadom v kozme, ktorý vďaka zrkadlu o priemere 50 cm má dosahovať uhlové rozlíšenie 0,2 oblúkovej sekundy, čo na povrchu Slnka zodpovedá vzdialenosti približne 150 km. Ďalším prvenstvom je spektropolarimeter - tiež vôbec po prvý krát na obežnej dráhe, ktorý je napájaný svetlom zo SOTu. Jeho úlohou je poskytnúť detailné údaje o štruktúre slnečných magnetických polí.

Momentálne už majú všetky tri ďalekohľady otvorené hlavné kryty a úspešne prebehli úvodné testovacie pozorovania, o čom svedčia pripojené snímky. Testy potvrdili, že funkčnosť takmer všetkých prístrojov zodpovedá očakávaniam a v prípade spektropolarimetra ich aj prekonáva. Zatiaľ sa zdá byť výnimkou úzkopásmový filter SOTu, ktorého správna fukčnosť je obmedzená iba na časť jeho zorného poľa. SOT tím vyhodnocuje merania, aby bolo možné prekonať tento problém. Podľa predpokladov by mali byť všetky testy, kalibrácie a nastavenia dokončené v priebehu novembra a už začiatkom decembra 2006 by mali začať prvé vedecké pozorovania.