Archív starších správ - 4. kvartál 2004

Od začiatku roka 1998 sa nevyskytol ani jeden deň, v ktorom by bolo Slnko celkom bez škvŕn. Dokonca aj v čase najhlbšieho minima slnečnej aktivity je možné nájsť aspoň jednu-dve škvrnky na slnečnom disku. Dňa 28.1. 2004 však na Slnku nebola ani jediná. Toto sa zopakovalo ešte dvakrát dňa 11.10. a 12.10. 2004, kedy bolo Slnko opäť bez škvŕn. Slnečný fyzik David Hathaway toto pokladá za príznak nastupujúceho slnečného minima, ktoré sa však ohlasuje skôr, ako sa očakávalo.
V protiklade s rozšíreným názorom nie je dĺžka slnečného cyklu presne 11 rokov. Trvanie slnečného cyklu od minima k minimu sa mení. Najkratší doteraz zaznamenaný cyklus č.2 trval 9,1 roka a prebiehal v rokoch 1766 až 1775. Naopak najdlhší cyklus č.4 trval 13,6 roka a prebiehal v rokoch 1785 až 1798. Slnečná fyzika zatiaľ nevedela predpovedať, aká bude dĺžka práve prebiehajúceho 23. cyklu slnečnej aktivity. To bude možné až po jeho skončení. V tomto smere však nastáva istý pokrok. D.Hathaway a B.Wilson z NASA Marshall Space Flight Center tvrdia, že našli jednoduché pravidlo, podľa ktorého je možné predpovedať čas nasledujúceho minima slnečnej aktivity. Na základe priebehu uplynulých ôsmich cyklov zistili, že minimum nastáva 34 mesiacov po prvom "bezškvrnovom" dni po slnečnom maxime. Uplynulé maximum bolo koncom roku 2000. Prvý bezškvrnový deň potom bol 28.1. 2004. Použitím spomenutého pravidla je možné predpokladať, že nasledujúce minimum nastane koncom roku 2006. To je o rok skôr, ako sa myslelo predtým. Hathaway tvrdí, že aj nasledujúce maximum nastane skôr. Počas nedávnych cyklov nastávalo slnečné maximum 4 roky po minime. Teda nasledujúce maximum už v poradí 24. cyklu môžeme očakávať niekedy v roku 2010.

V zimnom období a najmä v čase Vianoc by nás mohla svojou prítomnosťou potešiť kométa Machholz (C/2004 Q2), ktorú objavil astronóm-veterán Donald E. Machholz z mestečka Colfax v Kalifornii 27. augusta 2004 v súhvezdí Eridanus.
Kométa však nebude veľmi jasná, no za priaznivých podmienok by sa mala dať vidieť aj bez ďalekohľadu alebo triédra. Na mapke si môžete pozrieť jej pohyb po oblohe od polovice decembra do konca januára budúceho roka. V číselnej forme jej pohyb a dráhové elementy nájdete na Minor Planet Center. Prechádzať bude súhvezdiami Eridanus, začiatkom januára bude prechádzať Býkom a v polovici januára už bude v Perzeovi. Zaujímavé budú stretnutia s niekoľkými objektami oblohy:
8.1.2005 3 stupne od otvorenej hviezdokopy Plejády v súhvezdí Býka
27.1.2005 10 stupňov od otvorenej hviezdokopy h+chi v Perzeovi

Deň potom. Aj takto by sa dal vyjadriť dnešný deň, pár hodín po včerajšej zdrvujúcej brigáde na hvezdárni na Skalnatom Plese.
Hvezdáreň dostáva v týchto týždňoch staronovú tvár. Po 60-tich rokoch, teda od jej vzniku, sa vymenili všetky okná i dvere. Menilo sa aj vnútorné vybavenie - vodovodné a elektrické vedenie, sanitárne vybavenie a na rad príde neskôr aj vybavenie izieb pre pozorovateľov a kuchyne. Aby sa hvezdáreň predstavila v čo najlepšom svetle, bolo potrebné starý materiál, zrelý jedine do šrotu, odpratať.
Ľad a sneh nám prácu príliš neuľahčoval. Práve naopak. Štyridsaťkilové okná by jeden človek sám sotva odniesol. Dvaja - to už bolo o niečom inom. No aj tak, tanec na ľade to veru bol. Po hodine kmitania sme mleli z posledného, aspoň ja som mal pocit, že vypustím dušu. Po predstave, že tam hore na nás čaká minimálne 50 okien, to o rámoch a zárubniach nehovoriac, ruky sa nám samé načahovali po niečom "fajnovom". Nezúčastneným ani nepoviem - závisť by bola veľká.
Po naložení okien v hornej stanici na nás čakala dole v Lomnici ešte jedna kmitačka. Všetko horenaložené muselo prejsť ešte raz našimi rukami do kontajnera. So slzami na krajíčku sme sa rozlúčili s okienkami, mozoľnatými rukami sa chopili zaháňačov smädu a s pesničkou It's been a hard day's night, we've been workin' like a dogs odišli všetci kade ľahšie.

Pod vedením frontmenov M. Almana a R. Bekeša sa akcie zúčastnila "brigáda mučeníkov" M. Jakubík, M. Vaňko (ktorý, mimochodom, prácou oslávil svoje meniny), M. Husárik, G. Červák, P. Schalling, R. Komžík, J. Hreus, F. Budzák, neskôr sa k nám pridali L. Neslušan a L. Hanigovský. Istý kus vďaky patrí aj službukonajúcim lanovkárom KLD.

ASTRONOMICKÝ ÚSTAV SAV

ORGANIZUJE PRI PRÍLEŽITOSTI EURÓPSKEHO TÝŽDŇA VEDY A TECHNOLÓGIÍ DNI OTVORENÝCH DVERÍ

V DŇOCH 12. A 13. NOVEMBRA 2004
V AREÁLI ÚSTAVU NA STAROLESNIANSKÝCH LÚKACH

PROGRAM:

12.11.2004 (piatok):
Prehliadka pracovísk a ďalekohľadov: o 09:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 15:00

Prednášky:
09:00 Novinky vo výskume Slnka (RNDr. Ján Rybák, Csc.)
10:00 Výskum premenných hviezd (Mgr. Martin Vaňko, PhD.)
11:00 Kométy a asteroidy zo Skalnatého plesa (RNDr. Luboš Neslušan,Csc.)
13:00 Novinky vo výskume Slnka (RNDr. Ján Rybák, Csc.)

13.11. 2004 (sobota):
Prehliadka pracovísk a ďalekohľadov: o 09:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 15:00

Prednášky:
09:00 Výskum slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka (RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.)
11:00 Kométy a asteroidy zo Skalnatého plesa (RNDr. Ján Svoreň, DrSc.)
13:00 Výskum slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka (RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.)

Vstupné:
Mládež do 18. roku: 10,- Sk
Dospelí: 20,- Sk

Klikni na obrázok a budeš ho vidieť zväčšený.
Autor: Pavol Bendík
Prístroj: FinePix Fujifilm S5000
Časy sú uvedené v stredoeurópskom letnom čase na snímkach.

Posledné zatmenie roku 2004 nastane v skorých ranných hodinách 28. októbra 2004. Bude pozorovateľné zo severnej a južnej Ameriky, Európy, Afriky a Arktídy. Priame pozorovanie zatmenia Mesiaca na nočnej oblohe presvedčivo dokazuje platnosť niektorých astronomických a fyzikálnych faktov o Zemi a Mesiaci. Počas fázy čiastočného zatmenia Mesiaca je vidieť, že tieň Zeme (tzv. umbra) má kruhový prierez v dôsledku guľatosti Zeme. V čase úplného zatmenia má Mesiac oranžovo-červené sfarbenie, ktoré je spôsobené ohybom a rozptylom slnečného svetla v zemskej atmosfére. Napokon tieň Zeme postupuje po Mesiaci od jeho východného okraja k západnému. To svedčí o tom, že Mesiac sa v skutočnosti pohybuje od západu na východ. My však vnímame jeho zdanlivý pohyb od východného obzoru k západnému. Tento klamlivý dojem v nás vyvoláva rotácia Zeme.
Zatmenie bude trvať 3 h 40 min pričom fáza úplného zatmenia potrvá približne 81 min. Počas zatmenia sa bude Mesiac nachádzať v južnej časti súhvezdia Baran (lat. Aries). Nasledujúce zatmenie Mesiaca, ktoré však bude len čiastočné aj v čase najväčšj fázy budeme môcť pozorovať z územia Slovenska 7. septembra 2006. Ďalšiu šancu uvidieť úplné zatmenie Mesiaca budeme mať 3. marca 2007.
Ak vám zamračená obloha zabráni v pozorovaní zatmenia, vyskúšajte nasledujúce odkazy. Na príslušných stránkach by mal prebiehať priamy prenos pomocou web-kamier a internetu.

SAROS GROUP SCIENTIFIC EXPEDITIONES (Kanárske ostrovy, Mexiko)
ASOCIACION ARGENTINA "AMIGOS DE LA ASTRONOMIA" (Argentína)
EAST ANTRIM ASTRONOMICAL SOCIETY Webcast (Severné Írsko)
UNIVERSIDADE DO VALE DO PARA'BA (Brazília)
MIRA PUBLIC OBSERVATORY (Belgicko)
ASTRONET (Holandsko)
UNIVERSIDAD DE SONORA (Mexiko)
HIGH MOON (Švajčiarsko)

Na snímke vľavo je úplné zatmenie Mesiaca 8.-9. novembra 2003.
autor: Peter Delinčák, Čadca, obec Zákopčie

Čiastoč zatmenie Slnka zo 14. októbra 2004 minulo Európu, no mesto Rikubetsu ležiace na japonskom ostrove Hokaido bolo v oblasti, z ktorej bolo možné zatmenie pozorovať. Na tomto mieste bol získaný aj videozáznam celého zatmenia, ktorý dokumentuje jeho priebeh a pozorovacie podmienky.

Pre porovnanie s videozáznamom zatmenia je vľavo uvedená snímka Slnka, ktorú získala sonda SOHO 14. októbra 2004 približne v čase maximálnej fázy čiastočného zatmenia. Tá nastala o 2 h 59,3 min UT.