Archív aktualít AsÚ SAV - 3. kvartál 2011

Mapa hviezdnej oblohy pre vyhľadanie planéty Jupiter večer 1. októbra o 21:00 LSEČ, kedy bude Jupiter necelých 15° nad východným obzorom. Mapa vo veľkom rozlíšní je k dispozícii na stiahnutie.

Mapy večernej hviezdnej oblohy s menami najjasnejších hviezd pre vyhľadanie Vegy nad južným a planéty Jupiter nad východným obzorom. Hoci leto končí, práve počas septembrových večerov kulminujú hviezdy letného trojuholníka Vega-Deneb-Altair nad južným obzorom. Nastavením kurzoru myši na obrázok sa zobrazia názvy súhvezdí a ich hranice (čiarkovane), čiary spájajúce najjasnejsšie hviezdy (plná čiara) a mytologické obrazce. Mapy vo veľkom rozlíšní sú k dispozícii na stiahnutie.

Hviezdy letného trojuholníka Vega-Deneb-Altair večer 15. septembra o 19:45 LSEČ v čase blízko ich kulminácie nad južným obzorom.

Večerná obloha nad východoným obzorom 15. septembra o 22 hod LSEČ. Jupiter je vo výške 14° nad obzorom. Pomerne jasný Mesiac bude tri dni po splne, ktorý nastane 12. septembra.

Po slovenskom (aj českom) internete sa už niekoľko rokov motá večne živá marsovská kačica. A je tu opäť. K tejto kope nezmyslov sa pri jej návrate v roku 2008 obšírne a vecne vyjadril známy český astronóm a popularizátor Jiří Grygar na internetovom portáli Českej astronomickej spoločnosti.

"Hustota nesmyslů na počet bitů v tomto sdělení stojí jedině za zápis do Guinessovy knihy rekordů." (J. Grygar)

Ani s odstupom času jeho vyjadrenie nestratilo na aktuálnosti. Preto odporúčame prečítať si ho v pôvodnej verzií. Za pozornosť stoja aj odkazy uvedené v závere vyjadrenia, najmä článok renomovaného českého geofyzika J. Vondráka.

V letných mesiacoch je na nočnej oblohe možné vidieť omnoho viac „padajúcich hviezd“ než inokedy. Je to kvôli aktivite niekoľkých meteorických rojov, z ktorých najhojnejším je roj Perzeíd. Maximum činnosti roja nastáva každoročne okolo sviatku svätého Vavrinca, mučeníka upáleného v Ríme 10. augusta v roku 258. Preto sa Perzeidám v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca.

Ak malé teliesko Slnečnej sústavy (s hmotnosťou okolo 0,00001 g), ktoré nazývame meteoroid, vletí veľkou rýchlosťou do atmosféry Zeme, silne sa zahrieva a postupne taví – dochádza k ablácii materiálu. Ionizujú a excitujú sa tiež atómy okolitej atmosféry aj samotného meteoroidu. Týmito procesmi dochádza k žiareniu a pozorujeme úkaz nazývaný meteor. Pri prelete veľmi jasných meteorov – bolidov – je dokonca možné počuť detonáciu.

Ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s hustejším prúdom meteoroidov, ktoré majú rovnaký pôvod a podobné dráhy, hovoríme o činnosti meteorického roja.

Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle a je jedným z najaktívnejších meteorických rojov už dlhé stáročia. Radiant roja – miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú – je v súhvezdí Perzea, podľa ktorého dostal roj svoje meno. Súhvezdie Perzea je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore, s postupom noci vychádzajúcom stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Pre sledovanie Perzeíd nie je nutné pozerať sa do jeho radiantu, meteory prelietavajú po celej oblohe, vždy však v smere od radiantu.

Tohtoročné maximum Perzeíd sa očakáva v noci z 12. na 13. augusta, medzi 23:00 a 12:30 nášho času. Najvyššia aktivita je predpovedaná na 4 hodinu ráno 13. augusta. V tú noc však budeme mať Mesiac v splne, a preto pre jeho jas nebude možné vidieť teoretických 60 meteorov za hodinu, ale len tie najjasnejšie. Jasných meteorov nemusí byť málo, pretože rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 km/s, vďaka čomu sú to jasné meteory a často za sebou zanechávajú žiariacu stopu. Roj je činný zhruba od 27. júla až do 24. augusta. Jeho aktivita postupne do maxima narastá. Vhodné podmienky na jeho pozorovanie vzhľadom na svit Mesiaca budú počas prvých desatich augustových nocí, presnejšie od polnoci do úsvitu. Za dobrých pozorovacích podmienok – pod bezoblačným nebom a mimo pouličného osvetlenia – je možné spozorovať v priemere 1 meteor každú jednu až dve minúty.

Okrem Perzeíd a samozrejme stále aktívnych sporadických meteorov sú v auguste činné aj iné meteorické roje. Bohatšie sú napríklad Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Aquaridy. Stačí teda zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu. A keď bude padať hviezda, niečo si želajte!

Mapy hviezdnej oblohy s menami najjasnejších hviezd pre vyhľadanie planét Saturn na večernej oblohej a Jupiter na ranej oblohe. Nastavením kurzoru myši na obrázok sa zobrazia názvy súhvezdí a ich hranice (čiarkovane), čiary spájajúce najjasnejsšie hviezdy (plná čiara) a mytologické obrazce. Mapy vo veľkom rozlíšní sú k dispozícii na stiahnutie.

Večerná obloha 15. júla o 22 hod LSEČ. Saturn je zvýraznený krúžkom a je vo výške 17° nad obzorom.

Hviezdy letného trojuholníka Vega - Deneb - Altair večer 15. júla o 22 hod LSEČ. V tom čase je Mesiac v splne.

Skorá raná obloha 16. júla o 2 hod LSEČ. Jupiter je zvýraznený krúžkom a je vo výške 14° nad obzorom.