Archív aktualít AsÚ SAV - 3. kvartál 2008

Sonda Rosetta bude mať onedlho historickú možnosť stretnúť zblízka asteroid (2867) Steins. Prelet by sa mal uskutočniť 5. septembra 2008 o 20:58 stredoeurópskeho letného času vo vzdialenosti 800 kilometrov. Prvé údaje úspešného preletu by mala Európska vesmírna agentúra ESA získať o 90 minút neskôr. Verejnosti budú prístupné snímky zrejme až po 6. septembri.

Asteroid Steins je jedným z dôležitých cieľov misie. Najdôležitejším cieľom je kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko. Štúdium asteroidov je veľmi dôležité, pretože predstavujú materiál slnečnej sústavy v rôznych fázach vývoja - kľúč k pochopeniu pôvodu našej vlastnej planéty a planetárneho prostredia.

• Saros Group Scientific Expeditiones
• Lunarobservers
• Astrofoto.no
• Astrofoto.sk

V týchto dňoch je na nočnej oblohe možné vidieť o mnoho viac „padajúcich hviezd“ než inokedy. Je to kvôli aktivite niekoľkých meteorických rojov, z ktorých najmohutnejším je už dlhé stáročia roj Perzeíd, tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle. Rôzne veľké čiastočky sa z kométy uvoľnili pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992 (okolo Slnka obehne približne raz za 125 rokov), s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia.

Maximum Perzeíd nastáva každoročne okolo 11. až 13. augusta, vďaka čomu bol tento úkaz v minulosti známy tiež ako slzy svätého Vavrinca, ktorý bol umučený a upálený na hranici v Ríme 10. augusta za vlády imperátora Valeriána v roku 258. Katolíci dlho verili, že z neba padajú na zem ohnivé slzy tohto mučeníka. Meteory však nie sú ani slzy, ani padajúce hviezdy – čomu zase veria aj mnohí súčasníci. Sú to malé telieska patriace do Slnečnej sústavy nazývané meteoroidy.

Ak meteoroid (s priemernou hmotnosťou niekoľko gramov), vletí veľkou rýchlosťou do atmosféry Zeme, silne za zahrieva, postupne taví a vyparuje. Ionizujú a excitujú sa atómy okolitej atmosféry aj samotného meteoroidu. Vo výškach 120–80 km nad zemou žiari rekombinačným procesom oblasť atmosféry a najme pary telesa, ktoré ho obklopujú – pozorujeme úkaz nazývaný meteor.

Tohtoročné maximum roja Perzeíd sa podľa modelov očakáva 12. augusta, medzi 13:30 a 16:00 nášho času. Samozrejme, cez deň je možné meteory pozorovať len radarom. Ale aj počas nocí okolo maxima sú Perzeidy početnejšie, než po zvyšok svojho dlhého intervalu aktivity, ktorý je zhruba od 27. júla až do 24. augusta. Pri dobrých pozorovacích podmienkach – pod bezoblačným nebom a mimo pouličného osvetlenia – je možné spozorovať v priemere 1 meteor každú jednu až dve minúty.

Počas tohtoročného obdobia maxima Perzeíd bude Mesiac pár dní po prvej štvrti (spln nastane 16. 8.), čo znamená, že bude svojim jasom rušiť pozorovanie len v prvej polovici noci.

Perzeidy sú jasné meteory, keďže pred vstupom do atmosféry Zeme, v ktorej zažiaria, majú rýchlosť až 59km/s a často za sebou zanechávajú žiariacu stopu. Radiant roja - miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú - je v súhvezdí Perzea (podľa ktorého dostal roj svoje meno), je z nášho územia pozorovateľný prakticky celú noc. Po polnoci, kedy zapadá Mesiac, je už dostatočne vysoko nad východným obzorom.

Okrem Perzeíd a samozrejme stále aktívnych sporadických meteorov sú v auguste činné aj iné meteorické roje. Bohatšie sú napríklad Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Aquaridy. Stačí teda zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu. A keď bude padať hviezda, spokojne si niečo pekné želajte!

Posledným zatmením roku 2008 bude čiastočné zatmenie Mesiaca, ktoré nastane v sobotu 16. augusta vo večerných hodinách a bude pozorovateľné z územia Slovenska a celej Európy. Večer 16. augusta u nás vyjde Mesiac približne o 19. h 53. min LSEČ krátko pred západom Slnka, ktorý nastane o 20. h 2. min LSEČ. Údaje o priebehu celého zatmenia v letnom stredoeurópskom čase (LSEČ) sú v tabuľke.

	Fáza zatmenia	h:min (LSEČ)
	Začiatok čiastočného zatmenia	21:36
	Najväčšia fáza zatmenia	23:10
	Koniec čiastočného zatmenia (17.8.)	00:44

Zatmenie bude trvať 3 h 8 min a v jeho najväčšej fáze bude až 81 percent priemeru Mesiaca ponoreného v severnej časti tieňa Zeme, z ktorého bude vyčnievať len úzky jasný kosáčik na severnom okraji Mesiaca. Počas zatmenia sa bude Mesiac nachádzať v súhvezdí Kozorožec pomerne nízko nad južným obzorom. Druhým najjasnejším objektom nočnej oblohy bude planéta Jupiter, ktorá bude jasne žiariť v súhvezdí Strelec západne od Mesiaca. Mesiac zapadne ráno 17. augusta o 5. hod 2. min LSEČ. V čase zatmenia má zakrytá časť Mesiaca oranžovo- až hnedočervené sfarbenie, ktoré je spôsobené ohybom a rozptylom slnečného svetla na prachových a aerosolových časticiach vo vysokých vrstvách zemskej atmosféry. Lepší zážitok z pozorovania poskytne pohľad cez triéder, teda poľovnícky alebo turistický ďalekohľad, ktorý je vhodné upevniť na statív alebo iný improvizovaný stojan alebo záves.

Nasledujúce zatmenie Mesiaca pozorovateľné z nášho územia nastane na Silvestra 31. decembra 2009 a bude opäť čiastočné. Nakoľko v jeho maximálnej fáze bude len 8 percent z priemeru Mesiaca ponoreného do tieňa Zeme, zatmenie bude veľmi nenápadné a sotva postrehnuteľné v silnom svite Mesiaca, ktorý bude v splne.

Zatmenie "on-line" na internete

Ak vám zamračená obloha zabráni v pozorovaní, skúste nasledujúce webstránky ponúkajúce pohľad na zatmenie v priamom prenose.

• Saros Group Scientific Expeditiones
• Lunarobservers
• Astrofoto.no
• Astrofoto.sk

V piatok 1. augusta v poludňajších hodinách nastane zatmenie Slnka, ktoré bude z územia Slovenska viditeľné ako čiastočné. Zatmenie bude pozorovateľné ako čiastočné v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, v Grónsku, zo Severného ľadového oceánu, severnej časti Atlantického oceánu, takemr celej Ázie a Európy okrem Stredomoria, Španielska a Portugalska. Pás úplného zatmenia (tzv. pás totality ) bude postupne prechádzať pevninou cez centrálnu Sibír a oblasť Novosibirska, západným Mongolskom a Čínou.

Najdlhšie potrvá úplné zatmenie neďaleko sibírskeho mesta Nadym, kde Mesiac zakryje Slnko na 2 min 27 s. Pás totality sa postupne rozširuje z 206 km na hodnotu 237 km, ktoru dosiahne blízko Nadymu, a potom jeho šírka opäť klesá. Rýchlosť pohybu mesačného tieňa po povrchu Zeme sa bude meniť od 0,6 km/s do 0,5 km/s, pričom na začiatku a na konci pásu totality je najväčšia.

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem-Slnko. V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvori na zemskom povrchu úzky pás totality, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu a protuberancie. Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 min, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.

V tabuľke sú uvedené časové údaje o zatmení pre Bratislavu a Košice. Magnitúda zatmenia udáva percentuálny podiel z celého priemeru slnečného disku, ktorý bude zakrytý v čase maximálnej fázy. Čiastočné zatmenie u nás potrvá približne 1 hod 35 min a v čase maximálnej fázy v Košiciach bude približne jedna štvrtina priemeru slnečného disku zakrytá Mesiacom.

Intezívne žiarenie aj čiastočne zakrytého slnečného disku predstavuje vážnu hrozbu pre ľudský zrak zvlášť v pripade detí a pozorovateľov bez patričných skúsenosti a vybavenia. Preto treba pri pozorovaní zatmenia dbať na dodržanie všetkých pravidiel bezpečného pozorovania Slnka. Majiteľom ďalekohľadov a triédrov je možné odporučiť projekčnú metódu ako najbezpečnejšiu a najjednoduchšiu pre pozorovanie Slnka. Dobre poslúžia aj silné zváračské sklá s najvyšším ochranným faktorom a prípadne aj okuliare špeciálne určené pre pozorovanie Slnka. Bežné slnečné okuliare neposkytujú dostatočnú ochranu zraku potrebnú pre bezpečné pozorovanie zatmenia Slnka.

Vo viacerých lokalitách sveta v oblasti viditeľnosti zatmenia budú pripravené web kamery, ktoré sprostredkujú priamy prenos zatmenia na internet. To môže byť užitočné pre pozorovateľov na miestach, kde bude v čase zatmenia nepriaznivé počasie. Pretože je možné očakávať preťaženie stránok počas prenosu, odporúčame vyskúšať viacero adries.

Nasledujúce zatmenie Slnka nastane 26. januára 2009 a bude pozorovateľné ako prstencové z južných oblastí Indického oceánu. Z Európy ani Slovenska však nebude pozorovateľné. Najbližšie u nás dobre pozorovateľné zatmenie Slnka nastane až 4. januára 2011 dopoludnia a bude opäť čiastočné.

Zatmenie "on-line" na internete

• Live Eclipse
• SEMS Sun Earth Moon Systems
• Exploratorium
• Novosibirsk
• NASA Sun-Earth Connection
• Saros Group Scientific Expeditions
• Vysílací web Expresných astronomických informací

Pred 100 rokmi, 30. júna 1908, došlo na Sibíri v blízkosti sútoku riek Čamba a Podkamenná Tunguzska k stretnutí Zeme s vesmírnym telesom. Na oblohe sa objavila ohnivá guľa sprevádzaná veľkým hlukom, na konci zaznel výbuch, pričom zvukové efekty boli počuteľné až zo vzdialenosti 500 km. Výbuch zničil 2150 km² lesa, seizmografy v Irkustsku zaznamenali podivné povrchové zemetrasenie, meteorologické observatóriá po celom svete pozorovali tlakovú vlnu. Celý ďalší mesiac boli Európou mimoriadne jasné noci – bolo možné čítať aj o polnoci bez umelého svetla, dokonca nad 6000 km vzdialeným Írskom bol pozorovaný obrovský žiariaci mrak.

Podľa dnešných vedomostí došlo ku zrážke Zeme s malým medziplnanetárnym telesom, podľa jednej skupiny teórií úlomkom kométy Encke, podľa druhej malým asteroidom. V každom prípade nedošlo k priamemu kontaktu Zeme s týmto telesom, ale vďaka odporu atmosféry vo výške 8 až 9 km nad povrchom. Nikdy sa nenašiel žiadny kráter, čo svedčí skôr o kometárnom pôvode, keďže kometárny materiál je porézny a mohol sa celý vypariť pri výbuchu.

Pretože možnosť zrážky Zeme s medziplanetárnym telesom je aktuálna aj dnes, astronómi detailne skúmajú okolie Zeme s cieľom objaviť telesá, ktoré by mohli byť pre Zem nebezpečné. Podľa odhadov energie zrážky potrebnej na vyvolanie pozorovaných účinkov, bol priemer Tunguzského telesa len okolo 60 metrov. Pri zrážke s telesom s priemerom nad 1 km by ničivé účinky zasiahli celý zemský povrch bez ohľadu na miesto dopadu. Na výskume telies a  asteroidov sa na Slovensku podieľajú 2 pracoviská – Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici a Astronomicko-geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského v Modre.

Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
riaditeľ Astronomického ústavu SAV

Zničený les v oblasti dopadu Tunguzského telesa.
Napriek tomu, že žiadna jeho podstatná časť nedopadla na povrch, výbuch zničil 2150 km² lesa v okolí.

Najznámejším meteorickým kráterom je Barringerov kráter známy tiež ako Canyon Diablo v Arizone.
Vznikol dopadom malého železného asteroidu (veľkého meteoritu) s priemerom okolo 35 m pred 5 000 až 50 000 rokmi. Je 1189 m široký a 174 m hlboký. Celkove bolo vyvrhnutých do okolia 0,3 km³ zeminy. Na okraji krátera sa nachádzajú vápencové balvany s hmotnosťou až 4000 t.

Asteroid Eros snímaný americkou sondou NEAR zo vzdialenosti 200 km.
Eros je druhý najväčší asteroid z populácie približujúcej sa k Zemi s rozmermi 36 x 15 x 13 km.