V týchto dňoch je na nočnej oblohe možné vidieť o mnoho viac
padajúcich hviezd než inokedy. Je to kvôli aktivite
niekoľkých meteorických rojov, z ktorých najmohutnejším je
už dlhé stáročia roj Perzeíd, tvorený pozostatkami postupne
sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle.
Ak malé teliesko Slnečnej sústavy (s rozmermi okolo 1mm), ktoré nazývame
meteoroid, vletí veľkou rýchlosťou do atmosféry Zeme, silne za zahrieva
a postupne taví. Ionizujú a excitujú sa tiež atómy okolitej atmosféry
aj samotného meteoroidu. Týmito procesmi dochádza k žiareniu a
pozorujeme úkaz nazývaný meteor.
Tohtoročné maximum roja Perzeíd sa podľa najnovších modelov očakáva
13. augusta, medzi 7:00 a 9:30 nášho času. Samozrejme, cez deň
je možné meteory pozorovať len radarom, ale aj v blízke noci 12/13.
a 13/14. augusta sú Perzeidy početnejšie, než po zvyšok svojho
dlhého intervalu aktivity, ktorý je zhruba od 27. júla až do
24. augusta. Za dobrých pozorovacích podmienok - pod bezoblačným
nebom a mimo pouličného osvetlenia - je možné spozorovať v
priemere 1 meteor každú jednu až dve minúty. Na rozdiel od
minulého roku, kedy oblohu presvetľoval Mesiac, tentokrát
bude náš satelit v nove (nastane 13. augusta), a tak budú podmienky pre
pozorovanie roja z tohto hľadiska ideálne.
Perzeidy sú jasné meteory, keďže pred vstupom do atmosféry Zeme,
v ktorej zažiaria, majú rýchlosť až 59 km/s a často za sebou
zanechávajú žiariacu stopu. Radiant roja - miesto na oblohe, z
ktorého zdanlivo vylietavajú - je v súhvezdí Perzea (podľa ktorého
dostal roj svoje meno), je z nášho územia pozorovateľný prakticky
celú noc.
Okrem Perzeíd a samozrejme stále aktívnych sporadických meteorov
sú v auguste činné aj iné meteorické roje. Bohatšie sú napríklad
Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Aquaridy. Stačí teda zájsť
niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať
sa na oblohu. A keď bude padať hviezda, niečo si želajte! :-)
Po úspešne napredujúcej misii New Horizons, ktorá smeruje k Plutu a do
Kuiperovho pásu, na štart bola 7. júla 2007 pripravená nová sonda Dawn
(Úsvit) s cieľom preskúmať planétky Ceres a Vesta v hlavnom páse. Štart
musel byť už dvakrát odložený (najprv kvôli počasiu, neskôr kvôli
technickým problémom). Hlavným dôvodom terajšieho presunu na iný termín
bola kombinácia výrazne limitujúcich podmienok v júlovom štartovacom
okne a potenciálny vplyv na prípravu štartu nadchádzajúcej misie Phoenix Mars
Lander naplanovanú na začiatok augusta 2007. No napriek odkladu až
do septembra 2007 všetky vedecké ciele misie Dawn zostávajú zachované.
Jedným z hlavných cieľov je snaha o poznanie podmienok a procesov
prebiehajúcich v počiatkoch Slnečnej sústavy. Misia by mala preskúmať
vnútornú štruktúru, hustotu a homogenitu dvoch veľkých telies hlavného
pásu planétok medzi Marsom a Jupiterom, a to (1) Ceres a (4) Vesta.
Predpokladá sa, že obe telesá od svojho vzniku zostali prakticky
nedotknuté. To všetko meraním hmotnosti, zisťovaním presného tvaru,
veľkosti a zloženia spolu s informáciami o rotácii. Na tento účel sú na
palube Dawn štyri hlavné prístroje. Framing Camera je zobrazovací systém
misie, ktorý má priniesť zábery povrchov oboch planétok. VIR
spektrometer (vizuálny a infračervený spektrometer) má za úlohu
získavanie spektier. Gamma-ray a neutronový spektrometer bude slúžiť k
analýze zložení povrchových vrstiev, prinesie mapu chemického zloženia
povrchov skúmaných telies, a to vrátane relatívneho zastúpenia hlavných
kamenno-formujúcich prvkov (kyslík, horčík, hliník, kremík, titán a
železo), stopových prvkov (gadolínium a samárium), radioaktívnych
prvkov s dlhším polčasom rozpadu (draslík, tórium a urán) a základných
prvkov pre tvorbu ľadov (vodík, uhlík, dusík). "Radio Science" je určený
na výskum pomocou radarových vĺn a malo by poslúžiť k určeniu hmotnosti
telies, ich gravitačného poľa, rotačnej osi a ich moment zotrvačnosti.
