Archív aktualít AsÚ SAV - 3. kvartál 2005

Pred pár dňami sa na slnečnom povrchu objavila výrazná škvrna. Jej výskyt je doprevádzaný viacerými erupciami, ktoré pri dobrej konštelácii môžu smerovať k našej planéte, a potom majú za následok interakciu s magnetickým poľom a atmosférou Zeme, pričom dochádza k javu zvanom polárna žiara. Na stránke Today's Space Weather nájdete aktuálne údaje a grafy o aktivite Slnka. Odporúčam grafy v časti Satellite Environment Plot, ktoré s pätnásťminútovou pravidelnosťou zobrazujú údaje o protónovom a elektrónovom toku. Stĺpcový graf udáva mieru pavdepodobnosti výskytu polárnej žiary (čím vyšší červen stĺpec, tým vyššia pravdepodobnosť, že polárnu žieru uvidíme aj z našich zemepisných šírok).

Autor snímok: Pavol Bendík, FinePix S7000

Je horúci august ... o..óó... všetko je spomalené, všetko je spomalenééé.... spieva si z rádií Peter Nagy. Spomalené je v horúčavách všeličo. Ale určite nie tie malé vesmírne telieska, ktoré sa práve v tomto období vo zvýšenom počte zrážajú so Zemou a dávajú tak vznik javu nazývanému meteory, alias "padajúcim hviezdam".
Hviezdy našťastie na Zem zatiaľ nepadajú (a snáď ani apokalypticky ešte dlho nebudú), a preto je na mieste zmienka o pravej podstate tých ohnivých lietavíc. Slovo meteor pochádza z gréčtiny (μετεοροσ) a vo všeobecnosti znamená úkaz v ovzduší alebo tiež vznášajúci sa vo vzduchu. Tu má takisto pôvod pomenovanie vedy o počasí . meteorológia, ktorá ale s meteormi ako takými nemá nič spoločné. (Okrem pracovne prirodzeného záujmu astronómov o to, či v noci bude, alebo nebude pršať :)..). Ak malé teliesko Slnečnej sústavy - meteoroid - vstupuje do vyšších vrstiev atmosféry rýchlosťou rádovo desiatky km.s-1 (maximálne 72), vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje . začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry a tým ich ionizuje a excituje; tiež sú strhávané roztavené prvky z jeho povrchu (ablácia), ktoré rovnako podliehajú excitácii a ionizácii. Vo výškach 120-80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale rekombinačným procesom žiari oblasť atmosféry s prímesami pár telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojim jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km. Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou (niekoľko ton) zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter (takým je napríklad meteorický kráter v Arizone, široký 1,2 km). Bežné meteory s priemernou jasnosťou vznikajú preletom teliesok s miligramovými hmotnosťami, a teda sú z hľadiska dopadu na Zem úplne bezpečné.
O meteorickom roji hovoríme vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vdety sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant.
Tak. Ľahšej odbornej teórie snáď stačí. Čo nás to teda čaká? Meteorický roj Perzeíd - s radiantom v súhvezdí Perzea, z čoho pochádza jeho názov. Zem sa v období zhruba od polovice júla do 20. augusta stretáva (okrem iných) s prúdom častíc, ktoré majú svoj pôvod v periodickej kométe Swift-Tuttle. Uvoľnili sa pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992 (okolo Slnka obehne za 135 rokov), s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti je činnosť roja štandardná a na tento rok nie je predpokladané ani žiadne iné mimoriadne maximum, ktoré by mohlo byť spôsobené gravitačným vplyvom planét. Pri priaznivom počasí a tmavej oblohe mimo svetiel civilizácie môžeme vidieť v čase najväčšej aktivity roja okolo 40 meteorov za hodinu. Okamih maxima nastane podľa výpočtov 12. augusta o 18:30 UT = 20:30 letného stredoeurópskeho času, teda ešte pred zotmením. Taktiež Mesiac spočiatku noci neprispeje k priaznivým pozorovacím podmienkam - bude v prvej štvrti a zapadne až pred 23. hodinou. Vhodný čas pre pozorovanie nastane okolo polnoci, kedy aj radiant roja bude už dostatočne vysoko nad obzorom. Perzeus bude vtedy nad severo-východným obzorom. Rojové meteory však s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20-30° od radiantu.
Ak bude práve v túto noc zamračené, nevadí. Perzeidy budú dominovať letnému nebu už pár dní pred aj po 12. auguste. Určite stojí za to, vybrať sa večer von. Niekam preč, za mesto, na lúky - zmeniť lampy za najkrajšie svetielka noci - za hviezdy. A až bude "jedna z nich padať", trebárs si aj niečo želajte!!

Tím Mikea Browna z Mt. Palomaru v Kalifornii (1,2-m Oschin Schmidt teleskop) zaznamenal mimoriadny úspech. V krátkom čase sa mu podarilo nájsť až tri nové jasné, a tým pádom veľké transneptunické telesá. Jedno z nich má byť dokonca väčšie než Pluto!

Prvé nesie označenie 2003 UB₃₁₃. Je to typický člen Kuiperovho pásu. Momentálne sa nachádza 97-krát ďalej od Slnka než Zem, čím sa stal najvzdialenejším pozorovaným telesom slnečnej sústavy. Okrem M. Browna sa na objave podieľali ešte Chad Trujillo (Gemini Observatory, Mauna Kea, Hawaii) a David Rabinowitz (Yale University). Objavili ho už na snímkach z januára 2005 a októbra 2003. Podľa Browna je toto teleso stopercentne väčšie, minimálne také veľké ako Pluto. Obežnú dobu okolo Slnka má celých 557 rokov.

Okrem 2003 UB₃₁₃ objavili ešte dve jasné kuiperovské telesá. Ďalšie z nich, 2005 FY₉, je len o málo menšie ako Pluto. Momentálne je asi 51-krát ďaleko ako Zem od Slnka a obieha v Slnečnej sústave s periódou 308 rokov.

Ostáva uviesť tretie objavené teleso. Je ním 2003 EL₆₁. Nezávisle sa ho podarilo objaviť kalifornskej skupine M. Browna a španielskej zo Sierra Nevada Observatory v Granade P. Santos-Sanzovi, J.L. Ortizovi a F.J. Aceitunovi. Zdá sa, že teleso má mesiačik, ktoré obieha okolo hlavného telesa raz za 49 dní, čo dokazujú pozorovania Keck teleskopom na Havaji.

S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Do pozorovania nádejného obrovského asteroidu väčšieho než Pluto sa zapojilo mnoho astronómov, aj amatérskych. Prvé údaje naznačovali, že by mohol byť až dvakrát väčší ako Pluto, no prichádzajúce údaje zmenšili asteroid na približne 70% Pluta.

To, čo sa nepodarilo Sedne či Quaoaru, zdá sa, že kuiperovský objekt 2003 EL₆₁ prekoná. Prekoná Pluto!!! Možno až dvakrát.
Jose-Luis Ortiz, astronóm zo Sierra Nevada Observatory v Španielsku spolu s kolegami objavil objekt, keď reanalyzovali pozorovania urobené v roku 2003. Podarilo sa nájsť ten istý objekt dokonca na záberoch z roku 1955! Okamžite rozoslali urgentne emaily pozorovateľom do celého sveta, aby objav pozorovali. Centrum pre malé planéty v Massachusetts udelilo objektu označenie 2003 EL₆₁. Vypočítalo dráhu z doterajších dát a zistilo, že planétka je vzdialená nateraz asi 51 AU, no kvôli excentricite svojej dráhy sa k Slnku môže dostať na 35 AU. Pre porovnanie, Pluto obieha okolo Slnka v priemernej vzdialenosti asi 39 AU.
Je síce ešte predčasné povedať, či sa podarilo Pluto vo veľkosti prekonať, pretože odhad veľkosti je zaťažený chybami v určení odrazivosti povrchu planétky. Môže sa jednať o veľký objekt s málo odrazivým povrchom alebo malý s viac odrazivým. Počkajme si na ďalšie pozorovania.

Planétka 2004 MN₄ už dostala nielen poradové číslo (99942) svedčiace o dobre spočítanej dráhe, ale hlavne meno netvora z hlbín staroegyptskej mytológie.
(99942) 2004 MN₄ je blízkozemský asteroid typu Aten, teda teleso s velkou polosou dráhy menšou než 1 AU a tráviacu väčšinu svojej obežnej doby vo vnútri dráhy Zeme. Takéto veľmi vzácne asteroidy dostávajú obvykle mená zo staroegyptskej mytológie - Aten, Hathor, Sekhmet apod. Vplyvom tesného priblíženia asteroidu 2004 MN₄ k Zemi v roku 2029 sa ale jeho dráha zmení a bude mať veľkú polos dráhy väčšiu než 1 AU, a teda sa presunie do kategórie asteroidov Apollo. Jeho objevitelia na čele s Davidm Tholenom z University of Hawaii mu preto vybrali meno staroegyptského božstva, ale v gréckej (antickej) transkripcii. Preto Apophis, a nie Apep (Apop).
Kto alebo čo bol Apophis (Apep) zač? Staroegyptské božstvo zla a skazy, sídliaci vo večných temnotách. Každý deň sa pokúsil pohltit slnečnú loď boha Re (Ra). Apophis (Apep) velil armáde démonov trápiacich ľudí. Väčšinou býval zobrazovaný v podobe obrieho hada.
(99942) Apophis = 2004 MN₄ je síce jedným z "najpodozrelejších" známých asteroidov, jeden z mála, ktorý na Turínskej stupnici nebezpečnosti planétok dosahuje vyššieho stupňa než nula, a tedy podľa škály stupnice "vyžaduje starostlivé sledovanie".
Zaujímavé veci sa však dejú okolo 2004 MN₄ aj mimo staroegyptskú mytológiu. Russell L. (Rusty) Schweickart, bývalý americký astronaut a veliteľ lunárneho modulu Apolla 9, navrhol Kongresu vyslanie kozmickej sondy k tomuto asteroidu. Na asteroid by sonda umiestnila radarový transpondér a údaje prenesené týmto zariadením by umožnili presne určiť, či a hlavně v akej vzdialenosti nás 2004 MN₄ minie v apríli 2029. Vysielacie zariadenie by mohlo byť doplnené aj seizmometrom na meranie zmien v povrchových a vnútorných štruktúrach asteroidu. Meranie polôh asteroidu pomocou transpondéra na jeho povrchu by bolo presnejše než optické a radarové merania zo Zeme.

MARS AKO NA DLANI
Červená planéta sa čoskoro dostane do najväčšej blízkosti k Zemi.... podľa doterajších záznamov. To všetko vďaka gravitačnému pôsobeniu Jupitera na Mars a narúšaniu jeho obežnej dráhy.
Najbližšie sa tento úkaz môže zopakovať až v roku 2287. Astronómovia tvrdia, že Mars nebol tak blízko minimálne posledných 5000 rokov a dokonca aj viac (až 60 000 rokov).
Stretnutie planét bude kulminovať 27. augusta kedy sa Mars priblíži k Zemi na 55 439 342 km a bude (hneď po Mesiaci) najjasnejším objektom na nočnej oblohe. Dosiahne hviezdnu veľkosť -2,9 mag a bude sa javiť široký 25,11 oblúkových sekúnd. Už pri miernom 75-násobnom zväčšení Mars sa bude javiť taký veľký ako Mesiac v splne pozorovaný voľným okom. Mars spozorujete ľahko. Začiatkom augusta bude vychádzať na východe asi o 22:00 a svoj azimut dosiahne asi o 3:00 hod. Koncom augusta, kedy budú dve planéty najbližšie, Mars bude vychádzat už za súmraku a svoj najvyšší bod na oblohe dosiahne asi o 0:30.
Je super vidieť niečo, čo žiadny človek počas celej zaznamenanej histórie nevidel. Teda vyznačte si v kalendári začiatok augusta a pozorujte ako Mars postupne rastie a jasnie až do konca augusta.
Preposielam vám túto správičku, aby ste vedeli o ďalšej výnimočnej veci, ktorú naša generácia zažije. Nenechajte si ju ujsť a udrite na okolité hvezdárne...
Ahojte všetci a želám pekné leto!

neznámy autor, mail poskytol Ján Mečiar z Rádia FM

Odpoveď Mgr. Zuzany Kaňuchovej: Čas, za ktorý obehne Mars okolo Slnka je 686,5 dňa. K Zemi sa priblíži zhruba každé dva roky. Vzdialenosť planét pri stretnutí sa postupne mení. Je to spôsobené okrem iných faktorov najmä rôznou excentricitou dráh Marsu a Zeme.
Zem sa pohybuje po dráhe takmer kruhovej, pričom dráha Marsu je viac eliptická. Vďaka tomuto rozdielu v tvare dráh závisí ich vzájomná najmenšia vzdialenosť od pozície na dráhach, predovšekým Marsu. Ak sa Mars priblíži k Zemi v aféliu jeho dráhy (vtedy je najďalej od Slnka), ich vzdialenosť je približne 98 miliónov kilometrov. Avšak ak k priblíženiu dôjde vtedy, keď je Mars v perihéliu (je k Slnku najbližšie), Zem a Mars sú od seba vzdialené len 55,7 milióna kilometrov. Takáto situácia sa opakuje každých 15 až 17 rokov. Naposledy to bolo v rokoch 2001 a 2003. Vďaka zložitosti dynamiky Slnečnej sústavy sa aj tieto vzájomné vzdialenosti pri prechode Marsu perihéliom v čase menia ale s omnoho dlhšími periódami. Tohto roku, presne 30. októbra, sa Mars priblíži k Zemi mimo svojho perihélia, a preto nie tak blízko, ako tomu bolo 28. augusta roku 2003. Bude to na vzdialenosť 69 miliónov kilometrov. Pre porovnanie, posledné blízke stretnutie bolo na vzdialenosť 56 miliónov kilometrov. V rámci Slnečnej sústavy sú to porovnateľné hodnoty. Preto sa môžme tešiť na nebeské predstavenie podobných kvalít, ako nám to bolo dané pred dvoma rokmi. Dokonca o niečo lepšie, vďaka výhodnejšej polohe Marsu na oblohe a to vyššie nad obzorom.
Teraz v júli môžeme Mars vidieť pred východom Slnka na východnom obzore ako malú červenkastú bodku. Pre zaujímavosť, k Zemi sa približuje rýchlosťou 38 000 kilometrov za hodinu! Postupne sa jeho jasnosť a uhlový priemer budú zväčšovať. V októbri sa stane po Mesiaci a Venuši tretím najjasnejším objektom nočnej oblohy. To už ale bude pozorovateľný na večernej oblohe v súhvezdí Barana. Jeho uhlový priemer bude až 20,2 uhlových sekúnd. Najvyššiu jasnosť -2,3 mag dosiahne 7. novembra, kedy bude v opozícii. Opozíciou nazývame postavenie planét, kedy Slnko-Zem-planéta ležia v rovine ekliptiky na jednej priamke.
Je teda na čo sa tešiť. Napríklad, už aj menšími ďalekohľadmi budú pozorovateľné svetlé polárne čiapočky. V každom prípade to treba skúsiť. Prajem jasné nebo a veľa radosti z objavov!