Archív starších správ - 3. kvartál 2004

"Zemiakoid" Toutatis (veľký približne 4 km) sa tento rok priblíži k Zemi na úctyhodne malú vzdialenosť, najmenej medzi rokmi 1353 až 2562. Presne 29. septembra 2004 o 15:35:28 LSEČ jeho vzdialenosť od Zeme bude iba 0,010358 AU, čo je len niečo viac ako 1,5 milióna km, alebo ak chcete 4-krát ďalej ako je Mesiac od Zeme. Bohužiaľ, túto planétku v tomto čase Slováci, ani Európania a ani nikto zo severnej pologule neuvidí, pretože prechádza súhvezdím Centaurus.
Najvýznamnejšie vedecké poznatky z tohoto už piateho pozorovaného obehu okolo Slunka budú zrejme získané z radarových pozorovaní. Údaje z rádioteleskopov prispajú k spresneniu znalostí o tvare a štruktúre planétky, veľmi kvalitnému upresneniu dráhy a tiež ku skúmaniu vplyvu Yarkovského efektu (tepelných efektov slnečného žiarenia) na pohyb planétky po jej dráhe.

Zem má za sebou ďalšie tesné priblíženie! Planétka označená 2004 FU₁₆₂ len tesne preletela popri Zemi vo vzdialenosti iba 0,000086 AU (tj. 13 000 kilometrov) od stredu Zeme. Ak zoberieme do úvahy polomer Zeme 6 378 km, tak k povrchu Zeme sa planétka priblížila na asi 6 500 km! Najtesnejšie priblíženie nastalo 31. marca 2004 (presnejšie o 15:36 UT). Malý asteroid objavil vyhľadávací projekt LINEAR v Novom Mexiku len o niekoľko hodín skôr. Prv než boli spracované snímky, asteroid prešiel na dennú časť oblohy a tak jeho ďalšie sledovanie už bolo nemožné. Aj napriek malému napozorovanému oblúku len 44 minút, dráha je dosť presne určená.
No žiadne obavy z neho nemusíme mať. Išlo o malé teleso s absolútnou magnitúdou H = 28,7 a teda odhadovaným rozmerom do 10 metrov.

Časopis Guardian píše, že satelity mapujúce gravitačné anomálie odhalili niekoľko veľkých kráterov na rozlohe 2100 x 4000 kilometrov pod antarktickým ľadom. Profesor Frans van der Hoeven z Delft University (Holandsko) oznámil na istej konferencii, že takto veľké útvary mohol spôsobiť asteroid (5 x 12 km), ktorý sa preletom atmosférou rozpadol na päť kusov. K tomuto malo dôjsť pred približne 780 000 rokmi.

Dva nové mesiace krúžiace okolo planéty Saturn objavila americko-európska sonda Cassini. Počet známych satelitov Saturnu sa tak zvýšil na 33. Oznámil to v pondelok americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Nové mesiace majú v priemere tri až štyri kilometre a nachádzajú sa medzi už známymi mesiacmi Mimas a Enceladus. Podľa odborníkov NASA by mohlo ísť o doteraz najmenšie známe prírodné telesá krúžiace okolo Saturnu i v celom systéme Slnečnej sústavy.
Nové satelity dostali označenia S/2004 S1 a S/2004 S2. Do objavenia týchto mesiacov mal najmenší známy satelit Saturnu priemer asi dvadsať kilometrov. Jeden z dvoch nových mesiacov zrejme zaznamenala už aj sonda Voyager v roku 1981. Vtedy bol tento satelit pomenovaný S/1981 S14.
Sonda Cassini je spoločným projektom NASA, Európskej kozmickej agentúry (ESA) a Talianskej kozmickej agentúry (ASI) a stála 3,3 miliardy dolárov. Vstúpila v polovici roku po sedemročnom vesmírnom putovaní dlhom 3,5 miliardy kilometrov na obežnú dráhu okolo Saturnu, ktorý má skúmať štyri roky.
Cassini už objavila aj nové žiarenie okolo Saturnu. Tiež zistila, že záblesky v prstencoch tejto planéty sa prejavujú inak, než to ukazovalo pozorovanie začiatkom osemdesiatych rokov.

Perzeidy sú veľmi známy, možno najznámejší meteorický roj s približne jeden mesiac trvajúcou aktivitou - od 25. júla so 20. augusta. Tento rok sa očakáva aktivita okolo 60 meteorov za hodinu v maxime. Je tu však jedno "bohužiaľ". Mesiac svojim svitom síce nebude narúšať oblohu v noci z 11-teho na 12-teho augusta, ale čas maximálnej aktivity roja je predpovedaný na dopoludňajšie hodiny pre naše časové pásmo, teda za svetla. Optimálne podmienky preto budú na severozápade severnej Ameriky a v oblasti Havajských ostrovov. No Európania nemusia byť sklamaní. Za jasných nocí určite uvidia zopár meteorov nad východným až juhovýchodným obzorom, a to až do polovice augusta.
Dodajme ešte na záver, že pôvodcom tohoto roja je kométa 109P/Swift-Tuttle, ktorá sa k Slnku vracia každých 133 rokov. Ďalšie informácie nájdete na stránkach Sky and Telescope.

Tak táto geniálna veta zaznela po prvýkrát práve pred 35 rokmi z úst astronauta Neila Armstronga. Vyslovil ju v momente, keď sa jeho noha dotkla mesačného povrchu 20. júla 1969 o 20:17:43 UT v oblasti Mare Tranquillitatis. Modul Eagle pristál s Armstrongom a Aldrinom na povrchu, zatiaľ čo Collins bol na obežnej dráhe v module Columbia. Na Mesiaci zanechali okrem iného aj pamätnú plaketu, na ktorej je napísané: "Here Men From Planet Earth First Set Foot Upon the Moon. July 1969 A.D. We Came In Peace For All Mankind." (Tu sa ľudia z planéty Zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.) Za tým nasledujú podpisy všetkých členov posádky Apolla 11.

Presne pred 10 rokmi, 16. júla 1994 dopadol do atmosféry Jupitera prvý z viac ako dvadsiatich fragmentov kométy C/Shoemaker-Levy 9 (1993e).
Dvadsať fragmentov kométy, najväčší o priemere dvoch kilometrov, vletelo medzi 16. a 22. júlom 1994 do atmosféry Jupitera rýchlosťou 60 km/s. Dramatickými dôsledkami impaktu boli "hríby" vysoké tisíce kilometrov, bubliny horúceho plynu v atmosfére aj tmavé škvrny prachu, pozorovateľné na Jupiteri po niekoľko nasledujúcich týždňov. Do sledovania kométy, zrážky i jej následkov boli zapojené najvýznamnejšie svetové astronomické prístroje vrátane Hubblovho kozmického teleskopu, kozmické sondy Galileo či ďalekohľadov na ESO. O rozmeroch výsledných efektov kolízie na Jupiteri tiež svedčí aj skutočnosť, že stopy po dopadoch boli viditeľné aj malými ďalekohľadmi.
Čítajte viac tu.

• Earthguard-1 - malý vesmírny ďalekohľad určený na objavovanie NEO objektov, špeciálne typu Aten a "inner-Earth objects" (IEO), ktoré sú veľmi ťažko pozorovateľné z pozemských observatórií.
• European Near-Earth Object Survey (EUNEOS) - vesmírny ďalekohľad určený na objavovanie NEO objektov
• NEO Remote Observations (NERO) - opticko-infračervený vesmírny ďalekohľad určený na objavovanie NEO objektov a ich fyzikálnych charakteristík
• Smallsat Intercept Missions to Objects Near Earth (SIMONE) - flotila nízkonákladových (~125 kg) mikrodružíc určených na 10-ročnú prácu pri cieľových NEO objektoch o rozmeroch 400 - 1300 metrov. Každá mikrodružica bude vynesená nosnou raketou Ariane 5 a umiestnená na veľmi excentrickej dráhe okolo Zeme.
• Internal Structure High-resolution Tomography by Asteroid Rendezvous (ISHTAR) - malo by ísť o relatívne ľahkú sondu (420 kg). Bla by to prvá sonda, ktorá by preskúmala vnútornú štruktúru asteroidu, hmotnosť a hustotu, rozdelenie hmoty, a tiež povrchové vlastnosti ako hĺbku regolitu, povrchovú geológiu, rotáciu, detailný tvar, orientáciu pólov, prípadne aj precesiu. Cieľom misie by mali byť NEO objekty - kamenný (typ S) a primordiálny (typ C) asteroid o veľkosti približne 1 km. Jedným z nich by mohol byť (4600) Nereus, ale výber ešte nie je uzavretý. Viac infa tu.
• Don Quijote - jedná sa o dve sondy. Jedna z nich (Hidalgo) zmení dráhu asteroidu dopadom na jeho povrch rýchlosťou asi 10 km/s a potom druhá bude (Sancho) bude sledovať následky dopadu. Zámerom však nie je iba vychýlenie asteroidu z jeho dráhy, ale aj možnosť štúdia vytvoreného krátera, teda príležitosť nahliadnuť dovnútra telesa. Okrem toho tu je možnosť skúmať vplyv slnečného žiarenia a dopadov mikrometeoroidov. Viac detailov na www.deimos-space.com

Medzi pondelkom a utorkom (12.7. - 13.7.) dostala morská záchranná služba niekoľko hlásení o podivných žiarach nad morom v oblasti Gulf of Bothnia. Nešlo o žiadne núdzové svetlá nejakej stroskotanej lode, ale o dážď meteorov. Svedkovia v správach hovoria o pomalo sa pohybujúcej svetelnej guli červenej farby a iskriacej (pravdepodobne sa tu jedná o rozpad väčšieho telesa). Keďže v tomto období nemá aktivitu žiaden výrazný meteorický roj, mohlo sa v tomto prípade jednať o pád časti vesmírnej družice, ktorá nie je funkčná.