Archív aktualít AsÚ SAV - 2. kvartál 2011

V stredu večer 15. júna nastane úplné zatmenie Mesiaca. V prípade priaznivého počasia bude takmer celý priebeh zatmenia pozorovateľný aj zo Slovenska, a to krátko po západe Slnka. Údaje o priebehu zatmenia sú v tabuľke.

		hod:min LSEČ	Výška Mesiaca nad horizontom
	Začiatok čiastočného zatmenia	20:22	-3°
	Východ Mesiaca	20:45	0°
	Západ Slnka	20:52	1°
	Začiatok úplného zatmenia	21:22	4,5°
	Fáza najväčšieho zatmenia	22:13	10°
	Koniec úplného zatmenia	23:03	14°
	Koniec čiastočného zatmenia (16.6.)	00:03	17°

Ako vidno z údajov v tabuľke, Mesiac začne vstupovať do tieňa Zeme ešte v čase, keď bude pod obzorom. Z posledného stĺpca vidno, že Mesiac bude pomerne nízko nad juhovýchodným a južným obzorom, čím bude zatmenie mimoriadne fotogenické. Práve táto skutočnosť môže inšpirovať fotografov a filmárov, ktorým obloha ponúka možnosť získať pekné snímky a videá nočnej krajiny a oblohy so scenériou obohatenou o Mesiac v zatmení. Jedinečným však robí toto zatmenie veľká dĺžka fázy úplného zatmenia od 21:22 do 23:03, kedy bude Mesiac celkom ponorený v tieni Zeme až 101 minút. To je spôsobené tým, že bude prechádzať takmer stredom zemského tieňa. Vzhľadom na dĺžku trvania je toto piatym najdlhším zatmením Mesiaca v tomto storočí. Najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v 21. storočí nastane 27. júla 2018 a potrvá takmer 104 minút.

Cestu Mesiaca polotieňom (penumbrou) a tieňom (umbrou) Zeme znázorňuje táto animácia z webovej stránky www.shadowandsubstance.com

V čase zatmenia bude Mesiac v južnej časti súhvezdia Hadonoš a na západ (vpravo od Mesiaca) bude žiariť červenkastý Antares - najjasnejšia hviezda súhvezdia Škorpión. Zatmenie sa bude odohrávať v hustých oblastiach Mliečnej dráhy, ktorá bude zvlášť nápadnou v čase úplnej fázy. To iba v prípade jasnej bezoblačnej oblohy bez rušivého svetelného znečistenia. Z planét bude v čase zatmenia nad západným obzorom Saturn v súhvezdí Panna, ktorý vytvori s dvojhviezdou Porrima (Gama Virginis) tesný pár. Uhlová vzdialenosť medzi Saturnom a Porrimou bude len necelých 0,3°.

Nastavením kurzoru myši na obrázok sa zobrazia hranice (čiarkovane), obrazce (plná čiara) a názvy súhvezdí ako aj názvy objektov vo fáze najväčšieho zatmenia. V priebehu zatmenia poklesne jas Mesiaca tak, že na oblohe vyniknú aj slabšie hviezdy a Mliečna dráha. Oba obrázky vo veľkom rozlíšní sú k dispozícii na stiahnutie.

V čase zatmenia má Mesiac oranžovo- až hnedočervené sfarbenie, ktoré je spôsobené ohybom a rozptylom slnečného svetla na prachových a aerosolových časticiach vo vysokých vrstvách zemskej atmosféry. V závislosti od zaprášenosti vysokých vrstiev zemskej atmosféry sa mení aj odtieň Mesiaca od svetločerveného pri malom zaprášení až po tmavohnedé pri veľkom stupni zaprášenia. Bude zaujímavé pozorovať, ako sa prejaví na vzhľade zatmenia kombinácia malej výšky Mesiaca nad obzorom a popola vyvrhnutého nedávno islandskou sopkou Grimsvötn. Pekný zážitok z pozorovania zatmenia poskytne pohľad cez triéder, teda poľovnícky alebo turistický ďalekohľad, ktorý je vhodné upevniť na statív alebo iný improvizovaný stojan alebo záves. Za dobrých podmienok (priezračná obloha bez svetelného znečistenia) sa môžete pokúsiť pomocou triédra vyhľadať emisnú hmlovinu Laguna vľavo od Mesiaca. Ak vám zamračená obloha zabráni pozorovať zatmenie, skúste niektorý z odkazov v úvode článku, na ktorých by mal prebiehať priamy prenos zatmenia.

Ďalšiu šancu uvidieť zatmenie Mesiaca budeme mať v tomto roku ešte raz, a to 10. decembra. V tomto prípade však budeme môcť pozorovať len jeho druhú polovicu, pretože Mesiac vtedy u nás vyjde v čase blízko najväčšej fázy zatmenia.

V týchto mesiacoch neponúka obloha žiadnu výnimočne jasnú kométu. Na nočnej oblohe sa ich nachádza viacero, ale ich jasnosti sú hlboko pod limitom viditeľnosti voľným okom alebo menším astronomickým ďalekohľadom. Napriek tomu upozorníme na jednu, ktorá má istý súvis so Slovenskom. Nesie označenie 45P/Honda-Mrkos-Pajdusakova a objavená bola v roku 1948 na observatóriu na Skalnatom plese Antonínom Mrkosom a Ľudmilou Pajdušákovou. Ako k objavu tejto kométy došlo, o tom píše Gary Kronk vo svojej Kometografii (zväzok 4, strana 319):

M. Honda (Kurashiki, Japonsko) objavil túto kométu v súhvezdí Hydra 3. decembra 1948 počas rutinného hľadania komét. Popísal ju ako difúzny objekt s jasnosťou asi 9 magnitúd bez známok jadra alebo chvosta. Ľ. Pajdušáková (observatórium na Skalnatom plese, Slovensko) viedla v tom čase rutinné hľadanie komét pomocou binokulárov 25 x 100 Somet, kedy 6. decembra 1948 našla v súhvezdí Hydra difúzny objekt. Pretože už svitalo, nemohla určiť polohu, ani pohyb, tak sa domnievala, že pravdepodobne videla jasnú galaxiu M83. A. Mrkos (observatórium na Skalnatom plese, Slovensko) nemal informáciu o Pajdušákovej predošlom pozorovaní, tak ráno 7. decembra pozoroval pomocou binokulárov 25 x 100 Somet v rámci plánovaného rutinného hľadania komét oblasť v súhvezdí Hydra, keď narazil na difúzny objekt s odhadovanou jasnosťou 11 magnitúd. Pozícii nezodpovedal žiaden známy objekt, tak usúdil, že sa jedná o kométu. Okamžite o tom informoval Pajdušákovú, ktorá si uvedomila, že aj ona videla ten isý objekt. Spolu potom uskutočnili 12-minútovú expozíciu ako potvrdenie objavu.

A prečo ju práve teraz spomíname? Čím je teda výnimočná, že si zaslúži pozornosť? Na prvý pohľad sa jedná o obyčajnú kométu. Veľkosť samotného jadra kométy sa odhaduje na 1,6 kilometra. Kométa patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét s dobou obehu okolo Slnka 5,26 roka a sklonom dráhy k dráhe Zeme 4,2 stupňa. Najbližšie k Slnku sa dostáva medzi dráhami Merkúra a Venuše a najďalej od Slnka vo vzdialenosti Jupitera. Z uvedeného vyplýva, že časť jej dráhy prechádza blízko dráhy Zeme. Tento rok nastáva situácia, kedy sa kométa priblíži najviac k dráhe Zeme, ale k Zemi samotnej. Tá vzdialenosť bude našťastie taká, že k žiadnemu ohrozeniu alebo dokonca stretu nedôjde. Konkrétne, tá minimálna vzdialenosť bude okolo 9 miliónov kilometrov, čo je viac než 23 vzdialeností Mesiaca od Zeme. A okamih tohto priblíženia nastane 15. augusta 2011. Ďalšie, takmer rovnako blízke priblíženie k Zemi nastane až vo februári roku 2163 vo vzdialenosti 26 vzdialeností Mesiaca.

Pochopiteľne, táto blízkosť kométy je príležitosťou na jej pozorovanie. Musíme však všetkých sklamať, nielen na Slovensku, ale aj ostatných na severnej pologuli. Pozorovateľnosť bude pomerne obtiažna. V dosahu väčších ďalekohľadov bude kométa pozorovateľná zhruba od polovice júna 2011 po polnoci LSEČ do konca júna maximálne 22 stupňov nad obzorom (19 mag) v súhvezdí Kozorožec. Do polovice júla postupne len veľmi mierne zjasňuje na asi 16 mag, ale je zo dňa na deň čoraz nižšie nad obzorom (cca. 18 stupňov pred svitaním). Vtedy sa presunie zo súhvezdia Kozorožec do Južnej ryby. Začiatkom augusta dosiahne po západe Slnka výšku nad obzorom maximálne 10 stupňov a jasnosť 12 mag. Teoretická šanca uvidieť ju stále aspoň pomocou väčších ďalekohľadov zo Slovenska je maximálne do 6. augusta, kedy dosiahne približne 11 mag. Potom nastane viac ako mesačná pauza, kedy u nás nad obzor vôbec nevyjde. Vtedy sa bude pohybovať súhvezdiami južnej oblohy – najprv Žeriav, Tukan a Vodný had, v čase najtesnejšieho priblíženia k Zemi okolo 15. augusta pomerne rýchlo súhvezdiami Stolový vrch, Mečiar, Lietajúca ryba, Kýl a Korma. Spoza obzoru ešte pred východom Slnka sa vynorí až na začiatku septembra v súhvezdí Hydra s predpovedanou jasnosťou takmer 8 mag, no sprevádzať ju bude vychádzajúce Slnko, teda reálna možnosť vidieť ju je nulová. Dobrou správou je, že bude stále zjasňovať až na 6 mag, teda už na hranicu viditeľnosti voľným okom, no zlou správou je, že bude stále veľmi nízko nad obzorom a bude ju presvecovať svit Slnka na východe. V októbri sa podmienky na jej pozorovanie mierne zlepšia, no iba v tom zmysle, že sa postupne presúva zo súhvezdia Lev do Panny vyššie nad obzor, avšak jasnosť kométy mierne klesá až na 11 mag. V dosahu ďalekohľadov ako je napríklad na Skalnatom plese (61-cm) bude až do decembra, no stále nízko nad obzorom (cca. 20 stupňov).

Rôznych správ o konci sveta v roku 2012 je neúrekom. Mayský kalendár končí, slnečná sústava prejde galaktickou rovinou, objaví sa desiata planéta, do Zeme vrazí veľká kométa a mnoho ďalšieho živí fenomén roku 2012. Viaceré akožeteórie definujú koniec sveta niekedy v decembri 2012. Tak sme sa pozreli, či v tom čase naozaj našu Zem netrafí niečo z vesmíru. A čuduj sa svete... Podľa zoznamu priblížení aktualizovaného Medzinárodnou astronomickou úniou nás v decembri 2012 minie až 8 známych asteroidov.

Hneď prvý s označením 2009 BS5 preletí okolo Zeme 11. decembra vo vzdialenosti 0,021 AU. Pre tých, ktorí poznajú vzťah medzi AU (astronomickou jednotkou) a kilometrami, netreba viac vysvetľovať. Pre ostatných vysvetlíme, že vzdialenosť 0,021 AU je 3,1 milióna kilometrov, čo je viac ako 8 vzdialeností Mesiaca od Zeme. Dodajme ešte, že odhadovaná veľkosť spomínaného asteroidu je zhruba 11 metrov.

Ďalším v poradí je už pomerne známy Toutatis, ktorý 12. decembra o 10tej hodine dopoludnia tiež minie Zem. Udeje sa tak vo vzdialenosti takmer 7 miliónov kilometrov, t.j. 18 vzdialeností Mesiaca od Zeme. Tento prelet je bezpečný, ale výnimočný tým, že veľkosť Toutatisa sa odhaduje až na 5 kilometrov. Toutatis sa k Zemi priblížil v minulosti niekoľkokrát aj na menšiu vzdialenosť. Napríklad, 29. septembra 2004 iba na 4 vzdialenosti Mesiaca od Zeme! Pomerne blízko, na viac ako 7 vzdialeností Mesiaca od Zeme, preletí až novembri 2069.

Ostatných 6 známych niekoľkometrových asteroidov našu Zem minie v niekoľkonásobne väčších vzdialenostiach ako predošlé dva.

Pre tých, ktorým tieto informácie nestačia, alebo im neveria, zaželáme "Všetko dobré v roku 2013".

Znie to už možno otrepane, ale opäť nás čaká blízke stretnutie s asteroidom. V tomto prípade však nepôjde o tak pomerne častý prelet pármetrového telesa, ale o skutočného obra.

Tento blízkozemský asteroid s nie príliš vábnym menom 2005 YU₅₅ bol objavený v rámci programu Spacewatch na Stewardovom observatóriu na Kitt Peak-u v Arizone na Vianoce v roku 2005. Na prelome 8. a 9. novembra 2011 minie našu Zem vo vzdialenosti asi 325 000 kilometrov, čo je len 0,85 vzdialenosti Mesiaca od nás. Okamih najbližšieho priblíženia nastane necelú polhodinu po polnoci stredoeurópskeho času. Asteroid je výnimočný tým, že jeho odhadovaná veľkosť je až okolo 400 metrov.

Vďaka tomuto naozaj tesnému priblíženiu a pomerne veľkej veľkosti bude asteroid určite masovo pozorovaný. Už v apríli 2010 ho Mike Nolan, Ellen Howellová a kolegovia pozorovali radarom v Arecibe (pozri a klikni na obrázok vľavo hore). Vieme, že jeho povrch je tmavý, zložený z uhlíkatých látok. Odhadovaná doba jeho rotácie je okolo 20 hodín. Novembrové priblíženie umožní radaru zachytiť omnoho detailnejšie jeho povrch s rozlíšením až 4 metre.

Toho, kto by chcel asteroid vidieť na Slovensku na oblohe v novembri, musíme sklamať. V čase okolo najtesnejšieho priblíženia bude nízko nad obzorom len veľmi krátko po zotmení. Bude sa nachádzať v typicky letnom súhvezdí Delfín. Asteroid by mal dosiahnuť približne 12. magnitúdu a po priblížení ešte jemne zjasňovať, no stále u nás pod obzorom. Nad obzor vyjde až v poobedňajších hodinách 9. novembra a prakticky celú noc ho budeme môcť pozorovať. Bohužiaľ, jeho jasnosť bude klesať, a ani triéder, ani menší ďalekohľad nebude stačiť.