Archív aktualít AsÚ SAV - 2. kvartál 2007

V utorok 22. mája vo večerných hodinách nastane esteticky veľmi pekný astronomický úkaz - zákryt planéty Saturn Mesiacom. Mesiac bude deň pred prvou štvrťou a úkaz nastane v pomerne priaznivej výške nad západným obzorom: 38° pri vstupe a 28° pri výstupe planéty spoza Mesiaca. V prípade bezoblačnej oblohy bude úkaz ľahko pozorovateľný malým turistickým alebo poľovníckym ďalekohľadom (tzv. triédrom). Pre úspešné pozorovanie celého úkazu je vhodné vyhľadať miesto s odkrytým západným obzorom čo najmenej rušeným vysokými budovami, stromami a mestským svetelným znečistením oblohy. Pozorovanie uľahčí a spríjemní statív (alebo jeho improvizovaná náhrada), na ktorom bude triéder upevnený.

V čase pred 1. kontaktom bude Saturn vľavo od neosvetlenej časti Mesiaca. V dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca okolo Zeme od západu na východ sa s postupujúcim časom budú Saturn a Mesiac čoraz viac približovať. V okamihu 1. kontaktu začne Saturnov prstenec miznúť za neosvetlenou časťou Mesiaca. Vstup planéty za Mesiac potrvá asi minútu, keď v okamihu 2. kontaktu zmizne aj posledný kúsok prstenca. Približne po hodine v čase 3. kontaktu sa Saturn začne vynárať tentokrát spoza osvetlenej časti mesačného disku. Úkaz skončí 4. kontaktom, keď celá planéta vystúpi spoza Mesiaca.

Vstup bude lepšie pozorovateľný ako výstup, nakoľko sa bude odohrávať na neosvetlenej strane Mesiaca a výššie na obzorom. Priblžné časy kontaktov vypočítané pre stred Slovenska sú uvedené ďalej. Pre východnú a západnú časť Slovenska sa môžu časy kontaktov líšiť od predpovede o plus mínus dve minúty.

V čase úkazu budú Saturn a Mesiac na hranici súhvezdí Lev a Rak. Najjasnejšia hviezda Leva Regulus bude vľavo od oboch telies. Celú scenériu nad západným obzorom bude dopĺňať neprehliadnuteľná Venuša - po Mesiaci druhý najjasnejší objekt na oblohe. Venuša bude vpravo od Mesiaca bližšie k horizontu. Majitelia videokamier a digitálnych fotoaparátov sa môžu pokúsiť získať pekné snímky zoskupenia týchto telies nad večerným horizontom. Nasledujúce webstránky ponúkajú ďalšie informácie, obrázky a animácie o nadchádzajúcom zákryte ako aj o nedávnych zákrytoch Saturnu Mesiacom:

• Slovenský zväz astronómov amatérov
• Hvezdáreň Rimavská Sobota
• The Sky over Berlin in May 2007
• Lunar Occultation Of Saturn, 02 March 2007

Koordinované pozorovanie pozemskými a kozmickými ďalekohľadmi počas preletu sondy New Horizons okolo Jupiteru na jej ceste k Plutu ukázalo, že najväčšia planéta má stále čím prekvapiť. Ako v mnohých prípadoch astrofyziky, aj v tomto je jedným z pôvodcov prekvapenia magnetické pole. Rozsiahla magnetosféra Jupiteru v súčinnosti s neutíchajúcim vulkanizmom satelitu Io produkuje mohutnú aurorálnu aktivitu. Jej existencia bola observačne potvrdená koncom 70-tych rokoch minulého storočia satelitom IUE (International Ultraviolet Explorer) a sondou Voyager 1 v roku 1979. V 90-tych rokoch pozoroval polárnu žiaru na Jupiteri Hubbleov kozmický ďalekohľad (HST) v ultrafialovej oblasti spektra. Impulzom pre jej ďalšie pozorovanie bol prelet sondy New Horizons, ktorá využila gravitáciu Jupiteru pre získanie dodatočného zrýchlenia a zároveň mohla pozorovať najväčšiu planétu a jej satelity z bezprostrednej blízkosti. Hlavný podiel na výsledku kampane majú kozmické roentgenové observatória Chandra (vysl. Čandra) a XMM Newton, ktoré ukázali neočakávane vysokú intezitu a priestorový rozsah joviálnej aurorálnej aktivity. Inými slovami povedané, mohutnosť a energia polárnej žiary Jupiteru ďaleko ďaleko prevyšuje všetko, čo poznáme v súvislosti s pozemskou polárnou žiarou.

Vľavo: Objavový snímok polárnej žiary na Jupieteri získaný sondou Voyager 1 5. marca 1979 počas jej preletu planetárnym tieňom. Okraj disku a severný pól je vpravo hore a tenký svetlý pás je polárna žiara. Jasné škvrny blízko stredu a spodnej časti snímky sú pravdepodobne blesky diagonálne predĺžené skenovacím pohybom platformy s kamerou. Druhá snímka zľava: Estetická kompozícia Jupiteru vo viditeľnom svetle a jeho polárnej žiary v UV oblasti spektra. Snímky získal HST. Tretia snímka zľava: Vulkanické erupcie na Io v polárnej oblasti (hore) a v rovníkovej oblasti. Snímku získala sonda New Horizons 28. februára 2007. Vpravo: Snímka roentgenovej polárnej žiary na Jupiteri získana kozmickým observatóriom Chandra vložená do snímky disku, ktorý exponoval súčasne HST.

Zatiaľ čo spúšťačom pozemskej polárnej žiary je slnečná aktivita, v prípade Jupiteru je to menej významný činiteľ. Preto je pozemská "aurora borealis" resp. "australis" pomerne zriedkavý jav naviazaný na výskyt veľkých skupín slnečných škvŕn a s tým súvisiacich erupcií. Stálosť polárnej žiary Jupiteru súvisí s vytrvalou aktivitou sopiek mesiaca Io. časť z vyvrhnutých plynov z nich uniká do kozmického priestoru. Tam dochádza vplyvom slnečného vetra, kozmického a ultrafialového žiarenia k ionizácii hlavne atómov kyslíka a síry. Magnetické pole Jupiteru zachytáva ióny, ktoré v jeho silokrivkách ďalej špírálujú k magnetickým pólom planéty. Ióny po preniknutí do hustejšich vrstiev joviálnej atmosféry sú ešte viac zrážkovo ionizované. Po dostatočnom spomalení ióny naopak rekombinujú s elektrónmi pričom emitujú roentgenové žiarenie.