Archív aktualít AsÚ SAV - 2. kvartál 2006

Medzinárodná astronomická únia schválila mená nedávno objavených mesiacov Pluta. Volajú sa Nix a Hydra.

Názvy Nix a Hydra majú svoje korene v gréckej mytológii a boli vybrané sčasti aj vďaka svojim začiatočným písmenám N a H ako pocta vesmírnej sonde New Horizons. Nyx v gréckej mytológii označuje prapôvodnú bohyňu noci a temnoty, dcéru Chaosa a matku Chárona, zatiaľ čo Hydra je deväťhlavý had strážiaci podsvetie. Pluto je rímsky boh podsvetia.

Keďže názov Nyx v pomenovaní vesmírnych telies už existuje - volá sa tak jeden z objektov NEO (blízkozemských objektov) - IAU sa rozhodla pomenovanie nového Plutovho mesiaca upraviť na Nix, aby sa predišlo zámene.

Stretnutie na veľkú vzdialenosť sa odohralo podľa očakávaní a bez problémov. Sonda New Horizons získala 11. a 12. júna 2006 snímky planétky 2002 JF₅₆. Na tzv. dvojsnímku (Multispectral Visible Imaging Camera Ralph imager) vidíme pod sebou dve čiernobiele bodky. Spodná bodka z 11. júna zobrazuje planétku zo vzdialenosti 3,36 milióna km, horná zo vzdialenosti 1,34 milióna km, a je 6x jasnejšia. Jej priemer sa odhaduje na 2,5 kilometra.

Pri príležitosti stretnutia sondy New Horizons s planétkou 2002 JF₅₆ pozorovali tiež na Európskom južnom observatóriu (ESO) s 8,2-m teleskopom VLT Antu 4 noci medzi 25. májom a 2. júnom 2006. Predbežná analýza spektier vo vizuálnom obore ukazuje, že se bude podľa zloženia povrchu jednať o planétku typu S.

Hlavným cieľom celého pozorovania bolo otestovanie schopnosti prístrojov sondy New Horizons sledovať rýchlo sa pohybujúce telesá, čo bude užitočné pri prelete okolo planéty Jupiter a jupiterovských mesiacov na sklonku februára 2007 a hlavne v cieli cesty v roku 2015.

Sonda New Horizons smerujúca na svojej dlhej púti k planéte Pluto práve v týchto mesiacoch (jún - august) vchádza do oblasti hlavného pása asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera.

Začiatkom mája t.r. sa zistilo, že asi 104 000 km od sondy preletí malý asteroid 2002 JF₅₆ o veľkosti 3 - 5 km. Tesné priblíženie by malo nastať 13. júna 2006. O tomto asteroide vieme nanajvýš len jeho dráhu, rotačnú periódu alebo taxonomickú triedu nepoznáme.

Prvou sondou, ktorá prešla pásom asteroidov bola sonda Pioneer 10 (1972) na ceste k historickému stretnutiu s Jupiterom. Neskôr, Pioneer 11, Voyager 1 a 2, Galileo, Cassini, NEAR a Ulysses podnikli cestu naprieč hlavným pásom. Našťastie, tento asteroidálny pás je tak obrovský a rozsiahly, že aj napriek veľkej populácii malých telies, šanca stretu sondy s nejakým telesom je mizivá (1:10⁹). To znamená, že ak sa má hocijaká sonda dostať blízko k nejakému asteroidu, musí byť naň presne zacielená.

Astronómovia z Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory zamerali svoju pozornosť na rozpad kométy 73P/Schwassmann-Wachmann pomocou Hubbleho vesmírneho ďalekohľadu. Ich zistenia sú veľmi prekvapivé. Zviditeľnili omnoho viac fragmentov než pozemské observatóriá a tak poskytnú skvelú príležitosť na štúdium rozpadu kometárnych jadier.

Počet fragmentov určený z pozemských pozorovaní kométy 73P sa pohybuje na hodnote 60 kusov. Nejedná sa však už o rozpad primárneho materského jadra, ale o rozpad samotných fragmentov. Predovšetkým dvoch najjasnejších - B a G. Tie by sa mohli stať aj cieľom pozorovania pomocou menších ďalekohľadov (triédrov), ba dokonca voľným okom. No rozpad však k tomu nie veľmi prispeje. Skôr naopak. Čím viac sa fragmenty B a G budú rozpadávať, tým budú menej a menej jasné.

Pomocou Hubbleho teleskopu boli pozorované doteraz len tri rozpady komét - Shoemaker-Levy 9 v 1993-1994, Hyakutake v 1996 a 1999 S4 (LINEAR) v 2000.