Posledné správy

V tabuľke je chronologický prehľad hlavných astronomických udalostí roku 2016. Podrobnejší popis vybraných úkazov a udalostí je v doplnkovom domunente vo formate PDF a ODT.

Prechod Merkúra popred disk Slnka je označovaný ako astronomická udalosť roka 2016. Aj keď nie je tak efektná ako zatmenie Slnka, Mesiaca, alebo ako prechod Venuše popred Slnko, vzhľadom na chudobu na pekné astronomické úkazy v tomto roku je to primerané označenie a určite jej treba venovať pozornosť.

Ako k úkazu dochádza?

Prechod Merkúra popred slnečný disk znamená, že planéta je v tzv. dolnej konjunkcii a zo Zeme sa premieta na kotúč Slnka. Sklon roviny obehu Merkúra okolo Slnka voči ekliptike (rovine dráhy Zeme okolo Slnka) je približne 7 stupňov, preto sa pretínajú v jednej spoločnej, uzlovej priamke. Aby sme teda prechod Merkúra videli, pri dolnej konjunkcii musia byť Zem aj Merkúr súčasne v blízkosti tejto uzlovej priamky. Je samozrejmé, že z konkrétneho miesta na Zemi (napr. Slovensko) môžeme vidieť len tie prechody, kedy je v čase prechodu na danom mieste Slnko nad obzorom.

Ako často?

Ide o pomerne zriedkavý jav, v tomto prípade dochádza k nemu priemerne 13-krát za 100 rokov. Zem pretína uzlovú priamku Merkúra ročne dvakrát, a to v období od 5. do 11. mája a od 5. do 15. novembra. V máji sa Merkúr nachádza v blízkosti zostupného uzla dráhy (schádza pod ekliptiku), a zároveň sa nachádza v blízkosti afélia svojej dráhy (je najďalej od Slnka, a tiež je bližšie k Zemi). Preto je jeho uhlový priemer v tomto čase najväčší, približne 12 oblúkových sekúnd. Naopak, v novembri je vo výstupnom uzle dráhy (vystupuje nad rovinu ekliptiky), je v blízkosti perihélia (je najbližšie ku Slnku, a tiež je najďalej od Zeme) a uhlový priemer dosahuje iba 10 oblúkových sekúnd. Zaujímavé je, že novembrové prechody sú početnejšie než tie májové. Posledný zo Slovenska pozorovateľný prechod Merkúra cez slnečný disk nastal 7. mája 2003 v dopoludňajších hodinách.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame budúce prechody Merkúra v tomto storočí. Sedem z nich bude viditeľných aj zo Slovenska. Ten v roku 2019 bude výnimočný tým, že Merkúr bude prechádzať takmer stredom Slnka. Bohužiaľ, zo Slovenska tento moment neuvidíme, pretože sa odohrá pod obzorom. Ale pozorovatelia na západ od nás (Nemecko, Francúzsko, Anglicko,…) ho uvidia ešte pred západom Slnka. Celý priebeh teda neuvidíme, sotva len dve úvodné hodiny. Ale ak ani tie nie, tak musíme počkať 13 rokov.

Deň	Čas v LSEČ	Vzdialenosť Merkúra od stredu Slnka v oblúk. sekundách
11. november 2019	15:20	76
13. november 2032	08:54	572
7. november 2039	08:46	822
7. máj 2049	14:24	512
9. november 2052	02:30	319
10. máj 2062	21:37	521
11. november 2065	20:07	181
14. november 2078	13:42	674
7. november 2085	13:36	718
8. máj 2095	21:08	310
10. november 2098	07:18	215

Ako a kedy pozorovať?

Spomenuli sme, že obrys Merkúra na slnečnom povrchu dosiahne uhlovú veľkosť len 12 oblúkových sekúnd. A to vylučuje jednoznačne vidieť Merkúr iba voľným okom s použitím slnečného filtra alebo fóliových slnečných okuliarov! Už s pomocou poľovníckeho triédra spolu so slnečným filtrom bude možné Merkúr uvidieť ako maličkú bodku na ľavom okraji Slnka. Slnečný filter/fóliu je možné si zakúpiť a prispôsobiť na ďalekohľad ako je to uvedené na tejto stránke. Iným riešením je využiť metódu projekcie, o ktorej píšeme viac na tomto odkaze odkaze.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené presné časy tzv. kontaktov. Prvý kontakt znamená, keď sa kotúčik Merkúra dotkne disku Slnka; druhý kontakt, keď kotúčik vstúpi celý už na disk Slnka a dotýka sa jeho okraja; tretí kontakt, keď je Merkúr ešte na disku, ale dotýka sa okraja Slnka; štvrtý kontakt, keď Merkúr vystúpi z disku Slnka, ale dotýka sa jeho okraja. Časový údaj o strede úkazu udáva okamih najmenšej uhlovej vzdialenosti Merkúra od stredu Slnka (320 oblúkových sekúnd). Slnko na území Slovenska zapadne 9. mája krátko po 20:15 hod, takže tretí a štvrtý kontakt neuvidíme.

Mesto	Prvý kontakt	Druhý kontakt	Stred úkazu	Tretí kontakt	Štvrtý kontakt
Bratislava	13:12:03	13:15:14	16:55:59	20:37:20	20:40:32
Banská Bystrica	13:12:00	13:15:11	16:55:57	20:37:21	20:40:33
Košice	13:11:58	13:15:08	16:55:56	20:37:21	20:40:33

Očakávame, že úkaz budú online zdieľať aj viaceré inštitúcie, slovenské a české hvezdárne. Ale vidieť tento úkaz na vlastné oči pohľadom do ďalekohľadu je oveľa väčším zážitkom.

Už niekoľko nocí môžeme vidieť na oblohe, predovšetkým nad juhovýchodným obzorom a v druhej polovici noci viac jasných objektov. Okrem jasných hviezd ako Arktúr, Vega, Spica a Antares oblohu vyšperkováva aj pätica planét - Jupiter, Mars, Saturn, Venuša a Merkúr.

Jupiter začína oblohe dominovať na juhovýchode už pred polnocou, konkrétne asi od 21:15 hod. Nájdeme ho pomerne ľahko na hranici medzi Levom a Pannou, ale na polceste medzi Regulom a Spikou.

Krátko po 01:30 hod. sa nad obzor dostáva červenkastý Mars, ktorý je zas na hranici súhvezdí Panna a Váhy. Svojou jasnosťou je na úrovni blízkej jasnej hviezdy Spika.

Krátko pred 05:00 hod. sa objaví na oblohe planéta Saturn v súhvezdí Hadonos. Nájdeme ju naľavo od červenkastej hviezdy Antares.

Asi o hodinu neskôr, tesne pred 06:00 hod. po Saturne sa objaví výrazne jasná Venuša. Takisto je v Hadonosovi.

Päťku uzatvára planéta Merkúr. Avšak jej najlepšie podmienky na videnie nastanú na konci januára a v prvých dvoch februárových nociach. Predtým a potom bude silne prežiarená slnečným svetlom. Nad obzor vyjde iba o niekoľko minút neskôr po Venuši.

Ak teda chceme vidieť týchto päť planét naraz na oblohe, najlepšie podmienky budú od 31. januára do 3. februára po 6:30 hod. Pre východ Slovenska o pár minút skôr, pre západ zas o pár minút neskôr. Všetky sú viditeľné aj voľným okom, no kvôli Merkúru môžeme odporučiť aspoň menší ďalekohľad.

Nezabudnime ale na Mesiac. Ten sa postará o blízke stretnutia so všetkými spomenutými planétami. S Jupiterom 28. januára, s marsom 1. februára, so Saturnom 4. februára a pri dvojici Venuše s Merkúrom ho zbadáme ako tenučký kosáčik 6. februára.