Archív aktualít AsÚ SAV - 1. kvartál 2015

V tabuľke je chronologický prehľad hlavných astronomických udalostí roku 2015. Podrobnejší popis vybraných úkazov a udalostí je v doplnkovom domunente vo formate PDF a DOCX.

Astronomický ústav SAV v piatok 20. marca ožil hlasmi školákov z kežmarských a popradských škôl ako aj návštevníkov tatranských hotelov a obyvateľov okolitých miest a obcí, ktorí chceli vidieť zákryt vesmírnych telies naživo. To im umožnili štyri prenosné ďalekohľady vybavené filtrami AstroSolar a dostatok fóliových okuliarov, ktoré boli k dispozícii. Nádherné počasie a spoločenstvo ľudí, ktorí sa spolu bavia pozorovaním zatmenia, vytvorilo pozitívnu atmosféru. Celkový počet návštevníkov mohol byť niekde medzi číslami dvesto a tristo. Niektorí návštevníci si všimli, že okolo maxima zatmenia sa mierne ochladilo. O opodstatnenosti ich pocitu svedčia merania teploty pripojené nižšie. Krátko po maxime čiastočného zatmenia o 10:52 SEČ boli návštevníci Astronomického ústavu SAV vďaka internetovému on-line prenosu o 11:12 SEČ svedkami aj úplného zatmenia v Longyearbyen, hlavnom meste súostrovia Svlabard, kde medzi pozorovateľmi bol aj náš kolega Vojtech Rušin. Úplné zatmenie tam trvalo 2 min 27 s a jeho záznam je úchvatný. Ďalšiu dobrú príležitosť uvidieť na Slovensku výraznejšie čiastočné zatmenie Slnka budeme mať až o sedem a pol roka, a to v utorok 25. októbra 2022.

Nasledujúci graf dokumentuje priebehy globálneho žiarenia a teploty vo výške 5 cm a 2 m nad zemou zaznamenané 20.3. 2015 Meteorologickým observatóriom Stará Lesná. V priebehoch uvedených veličín sú nápadné minimá v čase zatmenia od 9:45 do 12:00. Globálne žiarenie je merané v horizontálnej rovine a je súčtom priameho žiarenia Slnka a difúzneho žiarenia oblohy a okolitého prostredia. Jeho hodnota v grafe v danom čase je priemerom za predchádzajúcich 10 min. Z trendu nárastu je možné odhadnúť, že ak by zatmenie nenastalo, o 10:50 SEČ by malo globálne žiarenie hodnotu 623 Wm^-2. Zatmenie však spôsobilo jeho pokles na hodnotu 253 Wm^-2. Z toho vyplýva, že zatmenie spôsobilo pokles globálneho žiarenia o 59%, čo dobre zodpovedá ploche Slnka zakrytej v maxime zatmenia. Výrazne na zatmenie zareagovala prízemná teplota, ktorá v čase maxima poklesla o 3,3°C voči teplote 6,6°C na začiatku zatmenia. Ochladenie vo výške 2 m bolo len nepatrné o 0,3°C. Z grafu vidieť aj oneskorenú reakciu vývoja teploty voči vývoju globálneho žiarenia. Obe teploty klesli na minimálne hodnoty s oneskorením niekoľko minút po okamihu minima globálneho žiarenia.

• Faerské ostrovy + Žiar nad Hronom
• Valašské Meziříčí - Česká republika
• Kadaň - Česká republika
• www.solareclipse2015.org.uk
• Svalbard (Špicbergy) - Nórsko
• Faerské ostrovy - Slooh Community Observatory
• Taliansko - "Bellatrix" Astronomical Observatory
• Faerské ostrovy - Dánsko
• Zoznam prenosov z rôznych miest

Oddelenie medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV prevádzkuje na streche budovy ústavu v Tatranskej Lomnici automatickú celooblohovú bolidovú kameru, ktorej hlavnou úlohou je zaznamenávať stopy veľmi jasných meteorov - bolidov. Kamera je vybavená objektívom typu rybie oko. V noci zo 17. na 18. marca 2015 sa kamere podaril mimoriadny úlovok, keď zachytila jasnú polárnu žiaru, ktorá bola vzdialeným dozvukom stredne silnej slnečnej erupcie triedy C9 z 15. marca. Erupcia vyvolala výron koronálnej hmoty, ktorý dorazil k Zemi ráno 17.3. a spôsobil silnú poruchu magnetického poľa Zema, teda geomagnetickú búrku. V jej dôsledku sa aurorálny pás obopínajúci polárnu oblasť okolo severného pólu posunul do nižších zemepisných šírok, vďaka čomu bola polárna žiara pozorovateľná aj u nás.

Z mnohých snímok polárnej žiary získaných kamerou je pripojená jedna ukážka. Viac informácii o bolidovej kamere a jej snímkach poskytne vedúci Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., e-mail: svoren_zavinac_astro.sk, tel.: 052 7879 142.

V minulosti sme mali možnosť vidieť polárnu žiaru na Slovensku 21. januára 2005, 20. novembra 2003 a aj 17. novembra 1989. V Poprade vtedy zachytil polárnu žiaru nad Vysokými Tatrami Pavol Bendík a jeho snímky sú pripojené nižšie.

V prípade priaznivého počasia ponúka Astronomický ústav SAV verejnosti možnosť pozorovať čiastočné zatmenie Slnka 20. marca prenosnými astronomickými ďalekohľadmi umiestnenými pred hlavným vchodom do budovy v sprievode pracovníkov Astronomického ústavu. Pozorovanie spoluorganizuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV. Pozorovanie bude prebiehať v čase od 9:45 do 12:00. Vstup je bezplatný. Tu je k dispozícii návod ako sa dostať do Astronomického ústavu. Ďalšie informácie poskytne:

Július Koza
e-mail: koza_zavinac_astro.sk
tel.: 052 7879166
Tu sú k dispozícii plagát podujatia a informačný materiál.

Jarná rovnodennosť v tomto roku pripadá na piatok 20. marca, keď krátko pred polnocou Slnko vystúpi nad nebeský rovník a začne kalendárna a astronomická jar. Zhodou okolností, práve v tento deň v dopoludňajších hodinách nastane zatmenie Slnka, ktoré bude na Slovensku viditeľné ako čiastočné. Naposledy sme mali možnosť vidieť čiastočné zatmenie pred štyrmi rokmi v januári 2011 a na ďalšiu dobrú šancu budeme čakať dlhých sedem a pol roka.

Zatmenie bude pozorovateľné ako čiastočné z Európy, Severnej Afriky, Blízkeho Východu, Malej a Strednej Ázie, Ruska a Grónska. Pás úplného zatmenia (pás totality) bude postupne prechádzať Severným Atlantikom južne od Islandu, ďalej cez Faerské ostrovy, Špicbergy, Severný ľadový oceán, Arktídu a skončí na Severnom póle. Najdlhšie potrvá úplné zatmenie v Nórskom mori východne od Islandu, kde Mesiac zakryje Slnko na 2 min 47 s a v tomto mieste bude mať pás totality šírku 463 km. Animácia vľavo hore ukazuje oblasť viditeľnosti čiastočného zatmenia a malý pohybujúci sa bod vymedzuje pás totality. Podrobné údaje o zatmení pre ľubovoľné miesto je možné určiť pomocou Google mapy, ktorej autorom je "Eclipse Maestro" Xavier M. Jubier.

Pre vybrané mestá sú časové a grafické údaje o zatmení uvedené v tabuľke v stredoeurópskom čase v tvare hod:min. Zatmenie u nás potrvá približne 2 hod 20 min a v najväčšej fáze budú zakryté približne dve tretiny priemeru slnečného disku, čo zodpovedá približne 60% jeho plochy. Zásady bezpečnosti a návody ako pozorovať sú popísané v odkazoch v úvode. Zatmenie bude možné pozorovať aj v priamom prenose na internete. Ďalšie informácie o zatmení a možnostiach jeho pozorovania vám poskytnú pracovníci hvezdární a planetárií, Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, alebo iných astronomických pracovísk.

Čiastočné zatmenie Slnka 20. marca 2015 (piatok)
	Začiatok	Maximum	Koniec
Bratislava	9:38	10:47	11:58	obrázok	animácia
Banská Bystrica	9:41	10:50	12:01	obrázok	animácia
Poprad	9:42	10:52	12:03
Košice	9:44	10:53	12:04	obrázok	animácia
Google mapa, autor: Xavier M. Jubier

• Ako bezpečne pozorovať: fólia Baader AstroSolar
• Ako bezpečne pozorovať: fóliové okuliare
• Ako bezpečne pozorovať: projekcia
• Ako bezpečne pozorovať: zváračské sklá

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa Mesiac pri svojom orbitálnom pohybe okolo Zeme dostane do blízkosti spojnice Zem-Slnko. Vtedy tieň Mesiaca opíše na povrchu Zeme úzky pás, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Z rozsiahlych oblastí okolo tohto pásu je zatmenia pozorovateľné iba ako čiastočné. Pri každom úplnom zatmení Slnka je možné pozorovať aj čiastočné. To však neplatí naopak. Čiastočné zatmenie nemusí mať úplnú fázu. V dlhodobom priemere nastávajú ročne spravidla dve zatmenia Slnka a dve zatmenia Mesiaca.

Ďalšie zatmenie Slnka nastane 13. septembra 2015 a bude pozorovateľné iba ako čiastočné z Južnej Afriky, Madagaskaru a Antarktídy. V nasledujúcich rokoch sa budú zatmenia Slnka Slovensku vyhýbať, pretože najbližšie u nás pozorovateľné zatmenie nastane až 10. júna 2021 . Bude opäť čiastočné a veľmi nevýrazné, pretože v jeho najväčšej fáze bude zakrytá iba jedna desatina priemeru slnečného disku, čo zodpovedá štyrom percentám jeho plochy. Až v ďalšom roku, a to 25. októbra 2022 sa opäť dočkáme výraznejšieho čiastočného zatmenia, kedy v najväčšej fáze budú zakryté štyri desatiny priemeru slnečného disku, čo zodpovedá 31% jeho plochy.

Z územia súčasného Slovenska bolo úplné zatmenie Slnka pozorovateľné naposledy 8. júla 1842. Pás viditeľnosti úplného zatmenia Slnka prechádzal blízko súčasných hraníc Slovenska naposledy 11. augusta 1999, kedy stačilo občanom Slovenska vycestovať do Maďarska, aby zatmenie uvideli.

Úplné zatmenie Slnka pozorovateľné zo severnej časti Slovenska nastane až v budúcom storočí 7. októbra 2135 a potrvá 3 min 18 s. Bratislava však bude mimo pásu totality. Na najbližšie úplne zatmenie trvajúce iba 30 s musí naše hlavné mesto čakať až do 16. mája 2227.

V druhej polovici februára je možné po západe Slnka nad západným obzorom vidieť neprehliadnuteľne jasnú Venušu ako Večernicu v spoločnosti menej jasného Marsu, ktorý bude rospoznateľný svojím červenkastým sfarbením. Ich vzájomná uhlová vzdialenosť sa bude s postupujúcimi dňami zmenšovať až v sobotu večer 21. februára vytvoria veľmi tesné zoskupenie. Vtedy sa zmenší ich uhlová vzdialenosť iba na 0,5°, čo zodpovedá uhlovému priemeru Mesiaca, ktorý bude v tom čase ako tenký kosáčik žiariť o niečo vyššie nad nimi. Nenápadný Mars môže byť v tomto tesnom planetárnom páre voľným zrakom v blízkosti jasnej Venuše ťažko pozorovateľný. Na pohodlné pozorovanie oboch členov páru postačí triéder, teda bežný poľovnícky alebo turistický ďalekohľad. V ňom lepšie vynikné aj farebný kontrast medzi zlatožltou Venušou a červenkastým Marsom. Zoskupenie sa bude odohrávať v súhvezdí Ryby, v ktorom nie sú nápadne jasné hviezdy. Po 21.2. sa planéty vzájomne uhlovo vzdialia a budú na večernej oblohe pozorovateľné aj naďalej.

Zoskupenia planét a Mesiaca sú dôsledkom ich orbitálneho pohybu, keď sa na krátky čas premietnu na oblohe do rovnakého smeru. Z astronomického hľadiska sú len pekným skrášlením večernej oblohy bez hlbšieho významu a dôsledkov. Poskytujú však dobrú príležitosť na ľahkú identifikáciu planét a ich odlíšenie od hviezd.

Na obrázku je západný obzor v sobotu večer 21. februára o 18:00. Jasná Venuša a Mars budú vtedy približne 16° nad obzorom a tenký kosáčik mladého Mesiaca bude o niečo vyššie nad nimi. Obrázok: www.stellarium.org.