Mesiac pôsobí na vodné masy v oceánoch a taktiež na zemskú kôru svojimi slapmi. Amplitúda intenzity gravitačného poľa týchto slapov sa sčítava s analogickou amplitúdou od Slnka a tým kolíše najmä medzi okamihmi, keď je Mesiac na jednej strane v nove alebo v splne a na druhej strane v prvej alebo poslednej štvrti. V prvom prípade môže byť až o cca 45% vyššia než v druhom. Treba však zdôrazniť že celková gravitačná sila od Mesiaca pôsobiaca na predmet na povrchu Zeme predstavuje len 3,4 milióntiny sily, ktorou na predmet pôsobí samotná Zem. Ničmenej vyššie spomenuté kolísanie slapov by reálne mohlo vyvolať na povrchu Zeme jav (katastrofu) tzv. „spúšťovým mechanizmom“, keď je potrebná malá zmena sily, aby došlo k uvoľneniu inej, veľkej, akumulovanej energie. Väčšia amplitúda prílivu a odlivu – väčšie pohojdávanie zemskej kôry hore a dole – môže byť príčinou toho, že zemetrasenie sa štatisticky s väčšou pravdepodobnosťou (ale nie s istotou) vyskytne v okolí novu alebo splnu. (Pozn.: Geofyzici by sa možno vedeli dostať k štatistikám, z ktorých je možné vyvodiť, či existuje nejaká korelácia medzi zemetraseniami, resp. sopečnou činnosťou a fázami Mesiaca. Astronómovia s takýmito štatistikami nepracujú.)
Je známe, že 19. marca 2011 bude Mesiac za posledných cca 18 rokov najbližšie k Zemi a zároveň bude vtedy v blízkosti splnu. V médiach sa pre tento jav ujal názov „supermesiac“. Avšak intenzita mesačno-slnečného slapového pôsobenia v tomto čase sa oproti predchádzajúcemu splnu, ktorý bol 19. februára 2011, zvýši len o 0,43%, čo je málo v porovnaní so zvýšením o 30,6% oproti predchádzajúcej prvej štvrti, ktorá bola 6. marca 2011. Čiže jav supermesiaca nie je v daných súvislostiach významný. Oveľa významnejším je striedanie sa mesačných štvrtí, ktoré sa však deje približne každých 13 dní.
Autor: RNDr. Luboš Neslušan, CSc.
Astronomický ústav SAV
Tatranská Lomnica
Spustí 19. marca supermesiac prírodné katastrofy ?
Preklad vybraných častí článku publikovaného 9. marca 2011
Otázka nie je až tak bláznivá. Vedci študujú podobné scenáre už desaťročia. Aj za normálnych okolností je Mesiac dosť blízko Zeme, aby citeľne prejavil svoju hmotnú prítomnosť: Spôsobuje totiž oceánske slapy, čo je vlastne kolísanie výšky hladiny oceánov známe ako príliv a odliv. Gravitácia Mesiaca je dokonca schopná spôsobiť malé, no merateľné kolísanie celých kontinentov, nazývané pevninské slapy. Slapy sú najväčšie počas splnu a novu Mesiaca, keď sú Slnko a Mesiac zoradené buď na jednej strane Zeme alebo na opačných stranách od Zeme.
Podľa Johna Vidale z Washingtonovej univerzity v Seattli a riaditeľa severozápadnej pacifickej seizmickej siete, obzvlášť silné pevninské a oceánske slapy naozaj spôsobujú zemetrasenia. „Mesiac aj Slnko skutočne trošíčku napínajú Zem a keď naozaj hľadáme veľmi veľmi pozorne, môžeme si všimnúť nepatrné zvýšenie tektonickej a teda aj seizmickej aktivity v čase splnu a novu Mesiaca“ tvrdí Vidale.
V čase splnu a novu Mesiaca zisťujeme „zvýšenie seizmickej aktivity o menej ako 1% a o niečo vyšší nárast vulkanickej činnosti“.
Účinok slapov na seizmickú aktivitu je najväčší v takzvaných subdukčných (šmikových, medzných, podsuvných) zónach, k akým patrí severozápadné pobrežie Tichého oceánu (a aj Japonské ostrovy, pozn. prekladateľa), kde sa jedna tektonická platňa zemskej kôry podsúva pod druhú. William Wilcock, ďalší seizmológ z Washingtonskej univerzity vysvetľuje: “Pri odlive tlačí na dno oceánu a teda aj na zemskú kôru o čosi menej vody. Tlak vody drží zlom v zemskej kôre spojený. Takže ak množstvo vody poklesne a jej tlak klesne, môže sa zlom ľahšie posunúť (čo vnímame ako zemetrasenie, pozn. prekladateľa)“.
Podľa Wilcocka je seizmická aktivita (počet a intenzita zemetrasení) v subdukčných zónach v čase odlivu o 10% vyššia ako v iných častiach dňa, ale nepozoroval žiaden viditeľný súvis medzi seizmickou aktivitou a zvlášť veľkým odlivom počas splnu a novu Mesiaca. Vidale pozoroval iba veľmi malý súvis (koreláciu).
A ako je to počas prízemia Mesiaca ? Môžeme očakávať viac zemetrasení a vulkanickej aktivity 19. marca, keď bude Mesiac v splne a zároveň veľmi blízko ?
Vedci tvrdia, že príťažlivosť Mesiaca v čase jeho prízemia sa výrazne nelíši od jeho príťažlivosti za iných okolností. Jej zmena nie je tak veľká, aby významne ovplyvnila výšku prílivu a odlivu a teda aj pravdepodobnosť prírodných katastrof. “Mnoho štúdií bolo urobených na túto tému americkými a inými vedcami. Nenašli však vôbec nič významné“ tvrdí geofyzik John Bellini z amerického geologického úradu.
Vidale súhlasí: „Z praktického hľadiska je efekt prízemia Mesiaca nepostrehnuteľný. Je to niečo medzi Nemá to žiadny vplyv a Je to tak nepatrné, že nevidíte žiadny vplyv.“
Zhrnuté, nadchádzajúci supermesiac nespôsobí nárast zemetrasení, hoci táto myšlienka nie je vôbec scestná. „Zemetrasenia nesúvisia so slapmi až tak, ako by sa mohlo zdať. Slapové sily by mali pravidelne spôsobovať viac silných zemetrasení, ako v skutočnosti spôsobujú, čo vidno z pozorovaní.“ hovorí Vidale. Väčšina prírodných katastrof nemá nič spoločné s Mesiacom. Zem má obrovské množstvo spútanej energie, ktorá sa uvoľňuje kedykoľvek keď sa jej nahromadí príliš veľa. Supermesiac pravdepodobne neprispeje k jej uvoľneniu. Tak či onak si však budeme istý až 20. marca.
Preložil: Mgr. Július Koza, PhD.
Astronomický ústav SAV
Tatranská Lomnica
K úvahám o súvise zemetrasenia z 11. marca a supermesiaca 19. marca
Preklad diskusného príspevku k článku publikovaného 10. marca 2011
“V čase zemetrasenia v Japonsku Mesiac dorastal, bol osvetlený z 33% a bol tesne nad horizontom (65 oblúkových sekúnd, teda nie v zenite) a bol vo vzdialenosti 390 654 km od Zeme. To je viac ako 34 000 km ďalej ako bude jeho vzdialenosť od Zeme 19. marca. Žiadny supermesiac, žiadne mesačné prízemie, ani nie zvláštna zhoda okolností. Presné časy prízemí Mesiaca, prílivov a odlivov sú známe veľmi dávno. Ak by existovala príčinná súvislosť so zemetraseniami, skutočne si myslím, že by sme už to mali teraz vedieť.“
Preklad časti článku
Minulé supermesiace sa vyskytli v čase prírodných pohrôm – zemetrasenie v Indonézii v roku 2005, záplavy v Austrálii v roku 1954 – ale vedci tvrdia, že je pravdepodobnejšie, že toto vzájomne nesúviselo, ako naopak. Geofyzik John Bellini z amerického geologického úradu tvrdí: „Mnoho štúdií bolo urobených na túto tému americkými a inými vedcami. Nenašli však vôbec nič významné. “Prílivy nepatrne stúpnu (v dôsledku supermesiaca), ale zemetrasenia sú supermesiacom takmer úplne neovplyvnené a vulkány sa pravdepodobne nebudú chovať nijako nezvyčajne. Seizmológ John Vidale z Washingtonovej univerzity v Seattli tvrdí: „Z praktického hľadiska je efekt prízemia Mesiaca nepostrehnuteľný. Je to niečo medzi Nemá to žiadny vplyv a Je to tak nepatrné, že nevidíte žiadny vplyv.“
Preložil: Mgr. Július Koza, PhD.
Astronomický ústav SAV
Tatranská Lomnica
