Archív aktualít AsÚ SAV - 1. kvartál 2010

Hubblov vesmírny ďalekohľad pozoroval 25. a 29. januára 2010 záhadný útvar v tvare písmena X v hlave kométy 2010 A2. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o dôkaz zrážky dvoch asteroidov v hlavnom páse. Unikátnosťou je, že takto máme možnosť vidieť pozostatok alebo nedávnu zrážku v priamom prenose.

"Asteroid-kométa" 2010 A2 bola objavená len 6. januára 2010 v rámci programu LINEAR. Neskôr sa ukázalo aj za pomoci astronómov-amatérov, že objekt má kometárny charakter. No zaujímavý na ňom je fakt, že sa pohybuje v hlavnom páse asteroidov na dráhe typickej iba pre asteroidy. Je to tzv. teplá oblasť, v ktorej sa vyskytujú len suché kamenné telesá bez prítomnosti prchavých materiálov na povrchu, prípadne pod povrchom.

Je to úplne odlišné od klasických prachových obálok normálnych komét,

povedal vedúci pracovník David Jewitt z University of California v Los Angeles. Filamenty v hlave tejto kométy sú tvorené prachovými časticami a radiačným tlakom sú formované do zaujímavého tvaru X.

Hubblov ďalekohľad tiež odhalil, že hlavné jadro kométy leží mimo prachovej obálky. Odhaduje sa, že má v priemere 140 metrov.

Len nedávno započatej misii WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) sa po viac ako jednom mesiaci činnosti podarilo objaviť nový asteroid. Predpokladá sa, že WISE počas svojej životnosti mapovania celej oblohy v infračervenom svetle môže objaviť niekoľko stoviek tisíc(!) neznámych asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera a niekoľko stoviek blízkozemských asteroidov.

Blízkozemský asteroid s označením 2010 AB78 objavil WISE 12. januára. Objav potvrdili aj astronómovia z University of Hawaii pomocou 2,2 metrového ďalekohľadu umiestneného na vrchole sopky Mauna Kea. Aj keď je asteroid tzv. blízkozemský a má odhadovanú veľkosť asi 1 kilometer, žiadne nebezpečie pre ľudstvo nehrozí. No stále si vyžaduje ďalšie monitorovanie na spresnenie jeho dráhy v slnečnej sústave.

Pre viac informácii odporúčame tieto linky http://www.nasa.gov/wise a http://wise.astro.ucla.edu.

Začínajúci 24. cyklus slnečnej aktivity stále udivuje svojím nevýrazným nástupom aj na začiatku roka 2010. Jednako však koncom roka 2009 počet dní čistého Slnka bez slnečných škvŕn výrazne poklesol a na konci roka bolo zaznamenaných niekoľko hoci len malých skupín slnečných škvŕn. Aj začiatkom roka 2010 má slnečná aktivita vzostupný trend. V roku 2009 bolo zaznamenaných 262 dní (72%), keď bolo Slnko bez škvŕn podobne ako v roku 2008, keď takýchto dní bolo 265 (72%). Je potrebné zájsť až do roku 1913, aby sme našli rok s väčším počtom bezškvrnových dní. Vtedy ich bolo až 311, čo je 85% z celkového počtu dní v uvedenom roku. Vtedy 92 po sebe idúcich dní v apríli, máji a júni bolo Slnko bez škvŕn.

Pri bližšom pohľade na povrchové rozloženie nemnohých aktívnych oblastí 24. cyklu od 3. mája do 7. decembra 2009 je ale možné postrehnúť istú koncentráciu ich výskytu do pomerne úzkych intervalov heliografických dĺžok rozdielnych pre jednotlivé pologule. Na severnej pologuli sa 8 z celkového počtu 10 aktívnych oblastí vrátane troch najväčších vyskytlo v intervale 100° medzi heliografickými dĺžkami 200° až 300°. Na južnej pologuli sa 6 z celkového počtu 9 aktívnych oblastí objavilo v úzkom intervale 50° medzi heliografickými dĺžkami 0° až 50°. Tri ďalšie sa objavili v intervale 70° medzi heliografickými dĺžkami 180° až 250° prekrývajúcimi sa s intervalom aktivity na severnej pologuli. Najväčšia aktívna oblasť na južnej pologuli mala heliografickú dĺžku 250°. Teda začínajúci cyklus slnečnej aktivity sa prejavuje značne asymetricky, keď viac ako 80% aktívnych oblastí je sústredených do menej ako jednej tretiny obvodu Slnka. Táto vlastnosť začínajúceho cyklu môže byť zaujímavá pre modelovanie slnečného magnetického dynama a fyziku vynárajúcich sa magnetických polí na Slnku. Slnečný cyklus je totiž niečo viac ako len časový rad. Je to tiež aj vývoj v troch priestorových dimenziách. S postupom slnečného cyklu je možné očakávať, že spomenuté oblasti výskytu aktívnych oblastí sa budú postupne posúvať ako v heliografických dĺžkach tak aj v šírkach poskytujúc tak vzácne údaje o činnosti slnečného magnetického dynama.