Archív aktualít AsÚ SAV - 1. kvartál 2008

Pred pár dňami sa podarilo astronómom v portorickom Arecibe objaviť pomocou najväčšieho pozemského radaru unikátny objekt medzi blízkozemskými asteroidmi. Tento asteroid má až dva mesiačiky!

Asteroid má predbežné označenie 2001 SN₂₆₃. Bol pozorovaný radarom od 12. do 14. februára 2008. Najväčšie, primárne teleso má približne sférický tvar a priemer asi 2 kilometre. Väčší mesiačik má približne polovičnú veľkosť a tretí, menší mesiačik len asi 300 metrov.

Výskyt viacnásobných asteroidov nie je výnimočný. Len medzi blízkozemskými je známych viac ako 30 podvojných systémov (asteroid s jedným mesiačikom), v hlavnom páse (medzi Marsom a Jupiterom) ešte viac. Čo sa týka trojnásobných systémov, dva trojité asteroidy už poznáme v hlavnom páse (87 Sylvia a 45 Eugenia) a medzi transneptúnickými telesami (2003 EL₆₁). Explanéta Pluto tvorí systém dokonca štvornásobný.

Viac informácií o objave získate na http://www.naic.edu/~pradar/asteroids/2001SN263/

Vidieť medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS voľným okom na oblohe nie je síce neobvyklé, ale v týchto dňoch si ju budú môcť obyvatelia Slovenska vychutnať naozaj dosýta. Existujú minimálne dva dôvody, prečo nasledujúcu správu uvádzame detailnejšie. Prvým dôvodom je skutočnosť, že ISS bude na oblohe veľmi jasným objektom, hoci len na pár sekúnd. Jasnejším než je hviezda Sírius! Druhý dôvod je zaujímavejší o to, že 9. februára by mal k stanici doraziť raketoplán Atlantis, ktorý štartoval 7. februára o 20.45 SEČ a vyniesol na obežnú dráhu misiu STS-122, ktorej hlavným cieľom je dopraviť k ISS európsky výskumný modul Columbus a vymeniť jedného člena posádky stanice. To znamená, že počas víkendu a začiatkom budúceho týždňa budeme môcť okrem ISS "vidieť" aj pripojený raketoplán, no nie voľným okom. Dúfajme, že zanieteným pozorovateľom s menšími ďalekohľadmi a presným časom neunikne okamih na vyfotografovanie raketoplánu spojeného s ISS.

Nasledujúca tabuľka uvádza časy preletov v SEČ vesmírnej stanice ISS nad Slovenskom. Okamihy sú počítané na polohu mesta Poprad. Pre mestá južnejšie na Slovensku časy ostávajú prakticky identické, mení sa len výška objektu nad obzorom. Napríklad, dňa 11. februára dosiahne ISS maximálnu výšku nad obzorom 89 stupňov v Poprade, v Bratislave len 62 stupňov. A kam sa vlastne pozerať? Prelety sa budú odohrávať na severnej strane oblohy. To znamená, keď po ľavej ruke budeme mať zapadajúce Slnko, budeme otočení na sever. Pre skúsenejších veľmi dobre poslúži služba na adrese www.heavens-above.com
Popis k tabuľke: čas začiatku a konca znamená, kedy stanica vystupuje, resp. vstupuje do tieňa Zeme; výška udáva uhlovú vzdialenosť nad obzorom; W-N-S-E svetové strany západ-sever-juh-východ; čím zápornejšia hodnota jasnosti, tým je objekt jasnejší.

                      Začiatok                 Max.výška               Koniec
 Deň   Jasnosť 
                  Čas   Výška  Azimut	   Čas   Výška Azimut      Čas   Výška Azimut
8 Feb   -1,9   17:21:32  10	W 	17:24:18  51	N 	17:27:04  10	ENE
8 Feb   -0,6   18:56:42  10	WNW	18:58:21  30	NW 	18:58:21  30	NW
9 Feb   -1,9   17:42:23  10	WNW	17:45:08  46	N 	17:47:07  16	ENE
9 Feb    0,5   19:17:24  10	WNW	19:18:22  19	WNW	19:18:22  19	WNW
10 Feb  -2,2   18:03:07  10	WNW	18:05:55  56	N 	18:07:07  29	ENE
10 Feb   1,3   19:38:09  10	WNW	19:38:22  11	W 	19:38:22  11	W
11 Feb  -2,5   18:23:45  10	WNW	18:26:35  89	NNE	18:27:07  55	ESE
12 Feb  -2,1   17:09:22  10	WNW	17:12:11  54	NNE	17:14:56  10	E
12 Feb  -1,5   18:44:22  10	WNW	18:47:06  44	SSW	18:47:10  44	SSW
13 Feb  -2,4   17:29:54  10	WNW	17:32:43  84	NNE	17:35:33  10	ESE
13 Feb   0,0   19:05:15  10	W 	19:07:16  20	SW 	19:07:16  20	SW
14 Feb  -1,6   17:50:25  10	WNW	17:53:09  48	SSW	17:55:54  10	SE
15 Feb  -0,1   18:11:07  10	W 	18:13:24  22	SW 	18:15:40  10	SSE
17 Feb   0,0   17:16:49  10	W 	17:19:12  24	SW 	17:21:34  10	SSE

Obrázok ilustruje situáciu večer 11. februára pre mesto Poprad, kedy by ISS mala prechádzať súhvezdiami Pegas, Kasiopea, Perzeus a Povozník. Na konci viditeľnej dráhy ISS sa bude nachádzať planéta Mars v súhvezdí Býk.

Aktuálna pozícia ISS – kliknutím na obrázok získate väčšie rozlíšenie

V noci z 20. na 21. februára 2008 nastane úplné zatmenie Mesiaca. Je to jav, kedy sa Mesiac dostane na svojej dráhe veľmi blízko spojnice spájajúcu Zem a Slnko, v tomto prípade sa bude Zem nachádzať medzi Mesiacom a Slnkom. To znamená, že Mesiac vstúpi do tieňa Zeme.

Mesiac sa objaví 20. februára nad východný obzorom večer krátko po 16.30 SEČ. Okolo 17.00 SEČ vyjde po Mesiaci nad obzor aj najjasnejšia hviezda súhvezdia Lev - Regulus. Približne o polhodinu sa po Regulovi nad obzorom zjaví aj druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy - Saturn, ktorý je koncom februára veľmi nápadný, pretože dosahuje maximálnu jasnosť (obrázok 1). V tomto čase bude na oblohe nápadná aj ďalšia planéta, konkrétne Mars, ktorý bude kulminovať (bude v maximálnej výške nad obzorom) v súhvezdí Býka nad výrazným súhvezdím Orióna.

Zatmenie začne až vstupom Mesiaca do polotieňa (penumbry) o 01.37 SEČ. Tento okamih je prakticky nepostrehnuteľný. Ak si počkáme do 02.00 SEČ, ľavý okraj mesačného disku začne zreteľne tmavnúť. Okamih úplného zatmenia začne o 02.45 SEČ, to už Mesiac vstupuje do tieňa (umbry) Zeme. Tieň sa bude v priebehu ďalších desiatok minút zretelne zväčšovať (obrázok 2), až presne o 04.00 SEČ zachváti celý disk (obrázok 3). Nastane úplné zatmenie. Na nebi se objavia aj slabšie hviezdy, ktoré boli doteraz prežiarené jasom Mesiaca v splne. Mesiac se však z dohľadu úplne nestratí – ožarovať ho budú slnečné lúče rozptýlené v zemskej atmosfére. Vďaka nim nadobudne oranžový, netradičný vzhľad. Fáza úplného zatmenia bude trvať až 50 minút (t.j. skončí 10 minút pred piatou hodinou rannou). Ľavý okraj disku Mesiaca začne čoraz viac žiariť (obrázok 4) . Okolo 06.00 SEČ už Mesiac bude ponorený len v polotieni. Krátko po 07.00 SEČ vystúpi aj z polotieňa. Toto už nebudeme môcť sledovať, pretože Mesiac bude viac ako 15 minút pod obzorom. Spolu s ním zapadnú aj Regulus so Saturnom.

Končiace sa úplné zatmenie nám môže spestriť trojica ďalších planét - Jupiter, Venuša a Merkúr -, ktoré sa o 06.00 SEČ už budú vynímať nad východným obzorom v čoraz viac silnejúcej žiare Slnka (obrázok 5).

A máme tu opäť blízke stretnutie. Našej Zeme s asteroidom.

Vo vzdialenosti 534 000 kilometrov (t.j. 1,4x väčšej než je vzdialenosť Mesiaca) preletí 29. januára 2008 o 09.33 SEČ okolo Zeme asteroid 2007 TU₂₄. Svojou maximálnou jasnosťou asi 10,3 magnitúdy by mohol byť pozorovateľný aj menšími ďalekohľadmi (triédrom pravdepodobne nie). Asteroid bude na oblohe prelietavať súhvezdiami Androméda, Perzeus a Kassiopeja a potom zamieri do Veľkej medvedice, bude tak pohodlne viditeľná z našich zemepisných šírok. Objekt bude pozorovaný aj pomocou radarových antén v kalifornskom Goldstone a portorickom Arecibe, čo umožní získať presné informácie o jeho veľkosti a tvare. Blízke priblíženie dáva šancu na získanie 3D obrazov tohoto zaujímavého telesa, ktorého veľkosť sa odhaduje na 400 metrov. K preletom asteroidov väčším ako 150 metrov a v tak malej vzdialenosti od Zeme dochádza v priemere raz za asi 5 rokov.

Blízkozemský asteroid 2007 TU₂₄ bol objavený v rámci programu Catalina Sky Survey 11. októbra 2007. Po zrátaní dráhy bol zaradený do kategórie tzv. virtuálnych impaktorov, teda že jeho pravdepodobnosť zrážky so Zemou bola nenulová. Ďalšie presné astrometrické merania, ktoré spresnili výpočet dráhových parametrov objektu, zrážku so Zemou vylúčili, a tak bol tento asteroid z kategórie virtuálnych impaktorov dňa 4. decembra 2007 vyradený. Teda že sa z neho stal obyčajný blízkozemský asteroid, ktorý sa v nasledujúcich sto rokoch so Zemou nezrazí.