Archív aktualít AsÚ SAV - 1. kvartál 2007

Poznáme ich dnes viac ako 360 000. No len jedna z nich je za dobrých podmienok v noci vidieť voľným okom. Jej meno je Vesta. O čom hovoríme? O planétkach.

O pár dní máme možnosť uvidieť, síce nie voľným okom, ale minimálne poľovníckym triédrom ďalšiu planétku. Aj keď bude ťažšie viditeľná, pri sledovaní nám pomôže skutočnosť, že sa bude pohybovať, a to v reálnom čase.

Presne na prelome marca a apríla sa k Zemi priblíži blízkozemská planétka s nie príliš zapamätateľným menom 2006 VV2. Z našich zemepisných šírok ju uvidíme prechádzať súhvezdiami Veľký voz (29. - 30. marec), Malý lev (30. - 31. marec), Lev (31. marec) a Sextant (1. apríl). Už večer 28. marca prekročí planétka jasnosť 12. magnitúdy, k nejmenšiemu priblíženiu dôjde o polnoci z 30. na 31. marca. Tá vzdialenosť je len 9-násobne väčšia ako vzdialenosť Mesiaca od Zeme. Vtedy bude mať jasnosť už 10,3 magnitúdy. Najväčšiu jasnosť 10 magnitúd dosiahne presne prvého apríla o polnoci a jej pohyb bude približne jeden stupeň za hodinu!

Jej veľkosť sa odhaduje na asi 1,5 kilometra, a preto je vynikajúcim cieľom pre radary v Goldstone (USA) a Arecibe (Portoriko).

Aj keď počasie na pozorovanie bude ideálne a ďalekohľady zaostrené, predsa niečo bude prekážať. Mesiac pár dní pred splnom. Dúfajme, že niektorým šťastlivcom sa podarí uvidieť planétku v pohybe na vlastné oči, a že aj vy sa zaradíte medzi nich.

V dňoch 11. až 18. januára 2007 bola kométa McNaught systematicky pozorovaná širokouhlým korónografom SECCHI - HI1 sondy STEREO-A. Pozorovanie zaznamenalo aktivitu kométy bezprostredne počas prechodu perihéliom a v jeho veľmi blízkom okolí. Kométa nim prešla 12. januára 2007, kedy jej perihéliová vzdialenosť od Slnka bola iba 0,171 astronomickej jednotky. Snímky kométy vo FITS formáte z toho obdobia sú voľne prístupné v archíve dát korónografu HI-1 na adrese http://stereo-ssc.nascom.nasa.gov/data/ins_data/secchi/L0/a/img/hi_1/. Zorné pole korónografu HI má šírku 20 stupňov a jeho stred leží 14 stupňov od Slnka. Kométa bola snímaná sekvenciou 24 snímok (1024x1024) expozičným časom 24 sekund s odstupom 2 minúty medzi snímkami. Sekvencia bola sčítaná do výslednej snímky pričom kadencia výsledných snímok bola 2 hodiny.

	MPEG	256 x 256	512 x 512
	QuickTime	256 x 256	512 x 512	1024 x 1024

Snímka získaná 17. januára 2007 korónografom STEREO/SECCHI-HI1A dokumentuje bohatosť lúčovitých štruktúr v prachovom chvoste kométy, ktoré sú označované aj ako synchrony. Vznikajú výronmi prachových častíc mikrometrických rozmerov pravdepodobne z izolovaných ostrovov aktivity na povrchu kométy, ktoré sa periodicky opakujú v dôsledku rotácie jadra kométy. Na častice tak malých rozmerov efektívne pôsobí tlak elektromagnetického žiarenia Slnka, ktorý v závislosti od rozmerov prerozdelí častice v radiálnom smere od Slnka (Poytingov Robertsonov jav). V ľavom dolnom rohu je Venuša nápadná vertikálnym pásom podobne ako Merkúr pri pravom okraji snímky. Pásy sú spôsobené dlhým expozičným časom. Na zväčšenom obrázku je pri Venuši vidno aj sústavu expandujúcich oblúkov pripomínajúcich výron koronálnej hmoty. Zatiaľ nie je celkom jasné o čo vlastne ide, no pravdepodobne je to artefakt spôsobený reflexom v optike korónografu v dôsledku vysokej jasnosti kométy. Nádhera chvostu kométy naplno vyniká v animácii zostavenej zo snímok exponovaných v čase od 11. do 18. januára 2007.

Krátko po STEREO-A ožívajú aj teleskopy na sesterskej sonde-dvojičke STEREO-B. Okamžite po otvorení krytu koronografu HI/STEREO-B 11. januára 2007 bola v jeho zornom poli kométa C/2006 P1 (McNaught). Zorné pole HI/STEREO-B meria 20 stupňov a je centrované 14 stupňov od Slnka. Pripojený obrázok kométy je výrezom zorného poľa HI/STEREO-B. Chvost kométy má dĺžku približne 7 stupňov a koma saturuje obrázok aj pri najkratšom expozičnom čase 1 s. Saturačné pásy sú v prípade HI vertikálne na rozdiel od horizontálnych pásov viditeľných na snímkoch z koronografu LASCO/SOHO. Súvisi to so spôsobom vyčítavania CCD čipov. LASCO/SOHO (obrázok vpravo) zachytil preexponovanú komu kométy McNaught spolu s Merkúrom.

STEREO je prvá kozmická misia dvoch takmer rovnakých sond STEREO-A (Ahead) a STEREO-B (Behind) súčasne pozorujúcich Slnko z dvoch vzdialených bodov, čo umožňuje získať trojrozmerný obraz eruptívnych procesov v slnečnej atmosfére a heliosfére. Obe sondy boli súčasne vynesené raketou Boeing Delta II z misu Canaveral na Floride 25. októbra 2006. Po manévroch využívajúcich gravitáciu Mesiaca (kozmický prak) boli sondy navedené na heliocentrické dráhy a v priebehu decembra 2006 boli postupne oživené všetky ďalekohľady a väčšina prístrojov. Už prvé snímky ukázali, že teleskopy fungujú v súlade s očakávaniami a tlačové správy hovorili o veľkom optimizme vedeckého tímu STEREO. V ďalšom texte zámerne nie sú linky k animáciam, ktoré sú prehľadne usporiadané v STEREO galérii animácií.

Hlavnou úlohou misie je riešenie problému pôvodu, vývoja a dôsledkov výronov koronálnej hmoty (CMEs). Tieto oblaky slnečnej plazmy vyvrhované z koróny môžu v lepšom prípade spôsobiť iba nádhernú polárnu žiaru, no v horšom prípade poškodiť kozmické satelity, energetické siete a vážne rušiť rádiokomunikáciu. Preto STEREO bude pozorovať slnečnú atmosféru a blízke okolie Slnka (vnútornú heliosféru) vpodstate od slnečného povrchu až po dráhu Zeme a má prispieť k zlepšeniu predpovedí kozmického počasia.

Pre splnenie tejto úlohy sú potrebné trojrozmerné obrázky CMEs, ktoré budú skonštruované z pozorovaní dvoch sond. Podobne ako rozostup medzi ľudskými očami umožňuje vnímať priestorovú hĺbku okolia, veľká kozmická vzdialenosť medzi STEREO-A a STEREO-B umožní trojrozmerné videnie búrlivých procesov v slnečnej atmosfére. Dráhy oboch sond ležia v blízkosti dráhy Zeme, pričom STEREO-A sa bude pohybovať pred Zemou (ahead) a STEREO-B za Zemou (behind). Pretože veľké polosi dráh sond sa líšia od polosi dráhy Zeme, obe sondy budú postupne driftovať preč od Zeme opačnými smermi rýchlosťou 22,5 stupňa za rok pri pohľade od Slnka. Teda po prvom roku bude paralaktický uhol medzi pozorovaniami z oboch sond 45 stupňov.

Hoci majú sondy rozmery len ako väčšia chladnička, každá z nich nesie až 16 prístrojov. Pozoruhodný je modul SECCHI obsahujúci tri koronografy COR1, COR2, a HI a teleskop EUVI, pričom COR1, COR2 a EUVI sú umiestnené na spoločnej platforme SCIP. Koronografy budú pozorovať CMEs v integrálnom (bielom) svetle v rozsahu 1,4-4 polomery Slnka (COR1) a 2-15 polomerov Slnka (COR2). Podobajú sa koronografom LASCO/SOHO, a preto obrázky z COR1 a COR2 budú na nerozoznanie od obrázkov z LASCO/SOHO. Úlohou koronografu HI bude dosledovať šírenie CMEs v rozsahu vzdialeností 12 slnečných polomerov nad povrchom Slnka až po dráhu Zeme.

Angelo Secchi (1818-1878) bol jezuita a jeden z prvých astrofyzikov, ktorý fotograficky zaznamenával úplné zatmenia Slnka. Jeho kresba zatmenia z roku 1860 pravdepodobne zachytáva CME. Secchi ako prvý dokázal, že protuberancie sú súčasťou slnečnej atmosféry a nejedná sa o osvetlené pohoria na Mesiaci. Je aj zakladataľom stelárnej spektroskópie a autorom prvej systematickej spektrálnej klasifíkácie hviezd. Na jeho počesť bol pomenovaný modul SECCHI.

Teleskop EUVI je vpodstate výkonnejší EIT/SOHO. Jeho zrkadlo rozdelené na štyri sektory je určené pre pozorovania v pásmach 17,1 nm, 19,5 nm, 28,4 nm a 30,4 nm. Hlavným znakom odlišujúcim pozorovania z EUVI/STEREO od pozorovaní z EIT/SOHO bude lepšie priestorové a časové rozlíšenie. Jednotlivé pásma umožňujú pozorovať rôzne štruktúry v atmosfére Slnka s teplotami uvedenými v tabuľke. Tabuľka zároveň uvádza aj spektroskopická označenie iónu emitujúcom v danom pásme a farby v ktorých sú zvyčajne prezentované obrázky z EIT a EUVI. Pravdepodobne menej budú na verejnosti prezentované výsledky neobrazových prístrojov IMPACT a PLASTIC, ktoré merajú charakteristiky slnečného vetra a medziplanetárneho magnetického poľa.

Obr. vľavo: Koronálne oblúky zviditeľňujú štruktúru magnetického poľa nad slnečnými škvrnami v aktívnej oblasi NOAA10903. Snímku východného okraja slnečného disku urobil EUVI/STEREO-A počas prvého pozorovacieho dňa 4. decembra 2006. Obr. v strede: Mozaika obrázkov exponovaných teleskopom EUVI/STEREO-A 4. decembra 2006. Východ je vľavo a sever hore. Obr. vpravo: Hoci Slnko len nedávno prešlo minimom svojho 11-ročného cyklu aktivity, COR2/STEREO-A zaznamenal 9. decembra 2006 prvú CME.

Japonské národné astronomické observatórium (NAOJ) a Japonská kozmická agentúra (JAXA) usporiadali 20.12. 2006 tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili obrazový materiál získaný teleskopom XRT (X-Ray Telescope) na sonde Hinode. XRT/Hinode pozoruje slnečnú korónu v roentgenovej oblasti spektra a jeho pozorovania majú prispieť k riešeniu problému ohrevu slnečnej koróny na teploty rádovo milión kelvinov, ktorý je jedným z hlavných problémov v rámci fyziky Slnka.

Na východnom okraji slnečného disku (obr. vľavo získaný sondou SoHO) je vidno slnečnú škvrnu sprevádzanú fakulovým poľom bližšie k okraju (aktívna oblasť NOAA10923). Tá istá aktívna oblasť bola v tom čase sledovaná aj teleskopom XRT/Hinode (obr. v strede a vpravo), ktorý zachytil časový vývoj koronálnych štruktúr nad touto aktívnou oblasťou. Animácia (mpg, 17M) zachytáva niekoľko erupcií rôznej intenziti v tejto oblasti. Škvrna je po obvode lemovaná jasnými koronálnymi oblúkmi v tvare motýlich krídel, pričom nad škvrnou (telo motýľa) pravdepodobne nedochádza k emisii roentgenového žiarenia. Ďalšia animácia (mpg, 6.1M) dokumentuje veľmi rýchle zmeny koronálnych štruktúr na časových škálach niekoľko minút. Teda aj mechanizmus ohrevu koróny pracuje pravdepodone na podobnej časovej škale. Ďalšie obrázky a animácie sú v pôvodnej tlačovej správe.

Z kazašského kozmodromu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz, ktorá na obežnú dráhu Zeme vyniesla sondu COROT. Po prvý raz v histórii sa tak dostal do vesmíru prístroj určený iba na hľadanie planét ďaleko za hranicou našej domovskej Slnečnej sústavy.

Kľúčovú úlohu v projekte hrá Európska kozmická agentúra (ESA), riadi ho Francúzska národná vesmírna agentúra a podieľajú sa na ňom tiež Španielsko, Rakúsko, Nemecko, Belgicko a Brazília.

Sonda, ktorá nesie ďalekohľad so zrkadlom s priemerom 30 centimetrov a preskúma okolo 120 000 hviezd, má krúžiť na orbite Zeme dva a pol roka. Európska agentúra od nej očakáva objavenie desiatok telies veľkosti plynného Jupitera, no dúfa, že medzi nimi budú i skalnaté planéty podobné Zemi.

Existenciu nových planét sonda zistí meraním svetla vysielaného hviezdou v momente, keď jej okolo obiehajúca planéta skríži dráhu. Bude tiež prinášať informácie o hviezdach meraním vĺn vznikajúcich v ich vnútri pri takzvanom hviezdotrasení.

Sonda, cieľom ktorej je pozorovať najskôr centrum Mliečnej cesty a potom Orión, rozmnoží úspešnú kozmickú flotilu ďalekozrakých vyslancov zo Zeme, medzi ktorými hrá prím Hubblov teleskop. Symbolické je, že odštartovala 27. decembra, teda v deň, keď sa pred 435 rokmi narodil astronóm Johannes Kepler, ktorý odhalil zákony pohybu planét.