Archív aktualít AsÚ SAV - 1. kvartál 2006

Tento rok v máji nás čaká jeden mimoriadne priaznivý návrat jednej zaujímavej kométy. Ktorej?

V krátkosti si ju predstavme. Objavili ju Arnold F. K. Schwassmann a Arno Arthur Wachmann z nemeckého observatória v Hamburgu-Bergedorfe 2. mája 1930 na fotografických záberoch z 0,3-m Zeiss tripletu určeného na hľadanie planétok. Mala rozmazaný vzhľad a jasnosť 9,5 magnitúdy. V objavovom roku 1930, presne 31. mája, prešla vo vzdialenosti 0,0617 AU od Zeme (asi 9 miliónov km). Pozorovali ju až do augusta 1930 a dokonca sa pri niektorých pozorovaniach javila ako teleso s dvoma chvostami. Nasledne sa jej osem návratov nepodarilo pozorovať, pričom sa k Zemi vracia každých 5,4 roka. Bola ovplyvnená roku 1953 a 1965 slapovými silami planéty Jupiter. Európski matematici N. A. Belyaev a S. D. Shaporev v roku 1973 predpovedali, že môže být znovuobjavená až v roku 1979. A skutočne! Zaznamenali ju J. Johnston a M. Buhagiar v roku 1979 pri pozorovaniach na observatóriu v austrálskom Perthe.

Teda o akú kométu sa jedná? Jej meno je 73P/Schwassmann-Wachmann 3. Jej výnimočnosť je predovšetkým v tom, že k Zemi sa priblíži 12. mája t.r. na 0,0787 AU, tj. 11,5 milióna km. Prejde dokonca bližšie než kométa C/1996 B2 (Hyakutake) na jar 1996. Pre nás to znamená, že budeme svedkami najbližšieho preletu kométy k našej planéte za celý život.

73P/Schwassmann-Wachmann 3 nie je zaujímavá len tesným preletom okolo Zeme, ale hlavne štiepením svojho kometárneho jadra. To môže významne ovplyvniť jej jasnosť. Zrejme najzaujímavejší bol jej návrat v roku 1995, kedy sa najskôr výrazne zjasnila a o niekoľko mesiacov astronómovia zaznamenali tri jadrá-fragmenty. Tieto fragmenty boli pozorované až do roku 1996 a potom niektoré z nich opäť v rokoch 2000 a 2001. Tento rok máme výnimočnú šancu uvidieť známe fragmenty jadra, ale aj prípadnú novú fragmentáciu.

No je tu jedno veľké ALE. Pri kométach si nemôžeme byť stopercentne istí, aké budú jasné. Zvlášť pri tých, ktoré sa rozpadávajú. Pri 73P sa predpokladá, že ju budeme môcť uvidieť aj voľným okom, len nesmieme byť rušení žiadnym okolitým svetlom. Odporúča sa vychutnať si ju aspoň pomocou triédra, prípadne menším astronomickým ďalekohľadom. Optimisti vravia o jasnosti 2. magnitúdy, pesimisti o 7. A kde ju máme hľadať? Tu je priložená mapka. Od polovice apríla ju nájdeme v Severnej korune a je pozorovateľná krátko po zotmení. Koncom apríla vstúpi do Herkula, kde sa 1. mája len na 2 stupne stretne so známou guľovou hviezdokopou M13. Kvôli jej rýchlemu pohybu po oblohe sa o päť dní presunie do Lýry, kedy sa zároveň velmi približuje k Zemi. 10. mája je výborná príležitosť na jej fotografovanie, bude na okraji Mliečnej dráhy. 12. mája preletí Líštičkou a je najbližšie k Zemi (0,07 AU). Od tohto dňa jej jasnosť bude pozvoľna klesať. Potom prejde Pegasom a Rybami (do 20. mája) a jej účinkovanie na nočnej oblohe sa skončí.

Na záver by sme radi spomenuli, že práve 19. júna 2006 malo dôjsť k významnému stretnutiu sondy CONTOUR práve s touto kométou. Avšak krátko po vypustení sondy došlo k jej odmlčaniu, a tým sa nenávratne stratila nad ňou kontrola. ...keď nepríde Mohamed k hore, hora príde k Mohamedovi.

A zas je to tu! Opäť sa máme zraziť s vesmírnym telesom. Tentoraz sa tak má stať až o 96 rokov. O čo vlastne ide?

Za tento humbuk môže blízkozemský asteroid s označením 2004 VD₁₇, ktorý sa podarilo objaviť 7. novembra 2004 projektom LINEAR. Už na základe prvých výpočtov sa zistilo, že je veľký asi 580 metrov a patrí do skupiny blízkozemských planétok typu Apollo, ktoré križujú dráhu Zeme. Doposiaľ spracované údaje nevylučujú zrážku v budúcnosti, preto dostal štatút virtuálneho impaktora. Vieme zatiaľ toľko, že k stretu by malo dôjsť 4. mája 2102. Asteroidu bol priradený 2. stupeň z jedenásťdielnej Turínskej škály (od 0 do 10), ktorá vyjadruje mieru ohrozenia Zeme blízkozemskými planétkami.

"Dvojka na Turínskej škále nie je tak moc alarmujúca. Z terajších údajov je pravdepodobnosť zrážky v roku 2102 1:1400. Najpravdepodobnejšie však je, že presné pozorovania v ďalšom oblúku dráhy asteroidu možnosť zrážky celkom vylúčia." Donald Yeomans, riaditeľ NASA NEO kancelárie

V stredu 29. marca v poludňajšich hodinách nastane zatmenie Slnka, ktoré bude z územia Slovenska viditeľné ako čiastočné. Zatmenie bude pozorovateľné ako čiastočné z veľkej časti Afriky, celej Európy a zo západnej a strednej Ázie. Pás úplného zatmenia (tzv. pás totality ) bude postupne prechádzať od pobrežia Brazílie k západnému pobrežiu Afriky, ďalej naprieč Saharou k Stredozemnému moru, ktoré dosiahne na hraniciach Líbye a Egypta. Po prechode Stredozemného mora prejde Tureckom a cez Čierne more do Ruska, kde na hraniciach s Mongolskom tieňový kužeľ Mesiaca opustí Zem.

Najdlhšie potrvá úplné zatmenie na hraniciach Líbye a Čadu, kde Mesiac zakryje Slnko na 4 min 7 s. V turisticky atraktívnych oblastiach východného Turecka, Stredomoria a Líbye bude úplné zatmenie trvať v rozpätí od 3,5 do 4 min. Pás totality sa postupne rozširuje zo 130 km na hodnotu 190 km, ktoru dosiahne v strednej Afrike, a potom jeho šírka opäť klesá. Rýchlosť pohybu mesačného tieňa po povrchu Zeme sa bude meniť v rozmedzí od 9 km/s do 0,7 km/s, pričom na začiatku a na konci pásu totality je najväčšia.

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem-Slnko. V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvori na zemskom povrchu úzky pás totality, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu a protuberancie . Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 min, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.

V tabuľke sú uvedené časové údaje o zatmení pre niektoré mestá. Magnitúda zatmenia udáva percentuálny podiel z celého priemeru slnečného disku, ktorý bude zakrytý v čase maximálnej fázy. Čiastočné zatmenie teda u nás potrvá približne 2 hod 11 min a v čase maximálnej fázy bude približne 60 percent z priemeru slnečného disku zakrytého Mesiacom.

Intezívne žiarenie aj čiastočne zakrytého slnečného disku predstavuje vážnu hrozbu pre ľudský zrak zvlášť v pripade detí a pozorovateľov bez patričných skúsenosti a vybavenia. Preto treba pri pozorovaní zatmenia dbať na dodržanie všetkých pravidiel bezpečného pozorovania Slnka. Majiteľom ďalekohľadov a triédrov je možné odporučiť projekčnú metódu ako najbezpečnejšiu a najjednoduchšiu pre pozorovanie Slnka. Dobre poslúžia aj silné zváračské sklá s najvyšším ochranným faktorom a prípadne aj okuliare špeciálne určené pre pozorovanie Slnka.

Vo viacerých lokalitách sveta v oblasti viditeľnosti zatmenia budú pripravené web kamery, ktoré sprostredkujú priamy prenos zatmenia na internet. To môže byť užitočné pre pozorovateľov na miestach, kde bude v čase zatmenia nepriaznivé počasie. Pretože je možné očakávať preťaženie stránok počas prenosu, odporúčame vyskúšať viacero adries.

Nasledujúce zatemnie Slnka nastane 22. septembra 2006 a bude pozorovateľné ako prstencové z južných oblastí Atlantického oceánu. Z Európy ani Slovenska však nebude pozorovateľné. Najbližšie u nás pozorovateľné zatmenie Slnka nastane až 1. augusta 2008 a uvidíme ho opäť ako čiastočné.

Čiastočné zatmenie Slnka 29. marca 2006 (streda)
Mesto	Začiatok (LSEČ) hod:min:s	Koniec (LSEČ) hod:min:s	Magnitúda %
Bratislava	11:44:10	13:55:08	56
Hurbanovo	11:44:18	13:56:57	58
Trnava	11:44:55	13:55:54	56
Nitra	11:45:06	13:56:45	57
Hlohovec	11:45:09	13:56:15	56
Partizánske	11:45:55	13:57:13	56
Žiar nad Hronom	11:46:08	13:58:01	57
Trenčín	11:46:10	13:56:36	55
Prievidza	11:46:19	13:57:35	56
Rimavská Sobota	11:46:32	13:59:54	59
Banská Bystrica	11:46:37	13:58:28	57
Žilina	11:47:17	13:57:42	56
Rožňava	11:47:26	14:00:41	59
Liptovský Mikuláš	11:47:35	13:59:09	57
Poprad	11:47:59	14:00:16	58
Spišská Nová Ves	11:47:59	14:00:42	59
Dolný Kubín	11:48:00	13:58:36	56
Košice	11:48:03	14:01:50	60
Prešov	11:48:33	14:01:46	60
Michalovce	11:48:35	14:02:52	61
Humenné	11:48:37	14:02:50	61
Svidník	11:49:20	14:02:11	60

LSEČ = Letný stredoeurópsky čas

Zatmenie "on-line" na internete

Zoznam www stránok sprostredkujúcich priamy prenos zatmenia bude doplnený dodatčne po ich zverejnení.

Vedci definitívne potvrdili, že malé ľadovo-kamenné teleso - neformálne označené ako 2003 UB₃₁₃ - je väčšie než Pluto. Na základe meraní vyžiareného tepla nemeckí vedci pod vedením Franka Bertoldiho z Bonnskej univerzity vyrátali priemer na približne 3000 kilometrov. To znamená, že nová planéta je väčšia než Pluto - dosiaľ posledná známa obežnica Slnka, ktorá má priemer len 2300 kilometrov.

"Teraz bude ešte ťažšie oprávniť zaradenie Pluta do kategórie planét, ak telesu UB₃₁₃ nebude priradený rovnaký štatút," uviedol Bertoldi.

Mnohí astronómovia pochybujú o tom, či je Pluto vôbec planéta a či by malo zostať zaradené v tejto kategórii. Problémom je, že v tomto smere neexistuje pre planétu žiadna oficiálna definícia. Mnohí preto považujú problém Pluta a následne objavených objektov podobnej veľkosti za šancu na stanovenie hraníc, ktoré by aspoň veľkosťou vymedzovali tento pojem.

Astronóm z Kalifornského technologického ústavu Michael Brown, ktorý vlani v júli objavil UB₃₁₃ a ohlásil ho odbornej verejnosti, považuje výpočty nemeckých vedcov za vierohodné. Brown už predtým naznačil, že objekt UB₃₁₃ je zrejme väčší než Pluto, a odhadol jeho pravdepodobný priemer medzi 2250 až 3500 kilometrov.

Po tom, čo sonda Stardust vypustila návratovú kapsulu s prvými vzorkami prachu z kométy, NASA ju deaktivovala do spánkového režimu na neurčitú dobu, čo umožní využiť ju aj pre budúce misie. Znížením výkonu všetkých systémov sondy Stardust okrem solárnych panelov a prijímacej antény je nevyhnutné v záujme zachovania dobrého technického stavu sondy, ako aj ušetrenia paliva pre prípadné budúce misie.

Misia Stardust započala svoju púť za kométou Wild 2 vo februári 1999. O rok neskôr začala zbierať prvé vzorky medziplanetárneho prahu do špeciálne navrhnutého prostredia - aerogelu - čírej poréznej látky tvorenej z 99,9% vzduchom. V januári 2001 ju popohnala gravitácia Zeme. Od leta až do zimy roku 2002 vykonala druhú zbierku kozmického prachu. V novembri 2002 preletela okolo asteroidu Annefrank, a tak sme získali obraz o tomto telese. Významný okamih stretnutia s kométou Wild 2 nastal začiatkom roka 2004 a pár dní sonda zbierala kometárny prach. Okrem toho máme niekoľko záberov samotného jadra. Dva roky trvala cesta naspäť na Zem so vzácnym nákladom. Je to prvý prípad exportu kometárneho materiálu sondou z kométy na Zem. Za ten čas urazila 4,7 miliardy kilometrov.

NASA očakáva, že sonda zachytila viac ako milión čiastočiek, väčšinou s priemerom okolo tisíciny milimetra. Len asi tucet bude mať pravdepodobne priemer desatinu milimetra. Medzi prachovými časticami je aj niekoľko takých, ktoré sú vidieť aj voľným okom! Bude s nimi jednoduchšia práca a analýzy, ktoré bude vykonávať asi 180 pracovísk na celom svete.

Misia "The New Horizons" je prvou misiou v rámci programu NASA New Frontiers. Prvýkrát v histórii ľudstva, navštívi pozemská vesmírna sonda planétu Pluto a jej mesiac Cháron.

Štart tejto misie bol naplánovaný na 17. januára tohto roku, ale kvôli poveternostným podmienkam a výpadku prúdu v riadiacom stredisku sonda odštartovala o dva dni neskôr až na tretí pokus. Podstatné je, že štart sa uskutočnil na začiatku štartovacieho okna, ktoré znamená pre celú misiu rýchlejší prílet k Plutu vďaka gravitačnému urýchleniu Jupiterom. Predpokladaný prílet k planéte Pluto je v roku 2015. Ide o rekordne krátky čas, za ktorý sa sonda naprieč Slnečnou sústavou dostane zo Zeme až k Plutu.

Prvým cieľom skúmania sondy New Horizons bude Jupiter a jeho mesiačiky začiatkom roka 2007. K Jupiteru sa dostane asi 3x bližšie než Cassini. Potom príde na rad Pluto so svojími troma mesiačikmi. No na prvé údaje si budeme musieť počkať minimálne 10 rokov! Ako posledné prídu na rad telesá Kuiperovho pásu.

Na palube sondy s veľkosťou klavíra bude inštalovaných 7 vedeckých prístrojov - Ralph, Alice, REX, LORRI, SWAP, PEPSSI a SDC; ktoré budú skúmať povrchové vlastnosti, geológiu, zloženie vnútra a atmosféru Pluta a Chárona.